Stredné školy (40)
V slávnostne vyzdobenej spoločenskej miestnosti Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej sme sa 18.2.2017 preniesli do sveta kúziel, aby sme sa spolu s Harrym Potterom zúčastnili už 11. gymnaziálneho bálu. Tento ples bol o to výnimočnejší, že sa konal v roku, kedy si slávnostne pripomenieme už 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia, ktorého sme my hrdým pokračovateľom. Tento ples bol takou malou predprípravou pred oslavami, ktoré nás v septembri čakajú.
Deň otvorených dverí v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Ľuboslava Lacjaková
Prelomy kalendárnych rokov sú v stredných školách už tradične poznačené snahou osloviť končiace ročníky v základných školách a upozorniť ich na pozitíva „tej jedinej a správnej“ strednej školy. Školské vzdelávacie programy umožnili širšiu profiláciu škôl, takže výber je veľký a populačné ročníky slabé. Navyše, z Revúcej, z mesta, ktoré má štyri stredné školy, pravidelne odchádzajú pätnásťročné deti spod dozoru rodičov, pretože si radšej vyberajú školy vo veľkých mestách.
Prvé slovenské literárne gymnázium Revúca oslávi svoju dvadsaťročnicu
Napísal(a) MG od
Portál Školský servis.sk 20. februára 2017 uverejnil informáciu o tom, že Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej tohto roku oslávi 20. výročie svojho vzniku. Riaditeľka tohto gymnázia pani Ľuboslava Lacjaková pomerne obšírne poskytla tomuto portálu celú históriu vzniku i účel gymnázia v súčasnosti. Využili sme zdroj informácie, aby sme nielen Gemerčanom vyšli v ústrety pri oboznámení sa s touto krátkou históriou zaujímavej školy na strednom Gemeri.
Na počesť Martinka Sucháča v Gymnáziu Ivana Krasku v Rimavskej Sobote tiekla krv
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Vedenie Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote v spolupráci s NTS SR pracovisko Banská Bystrica a rodičmi Zlaticou a Ľudovítom Sucháčovcami bývalého študenta gymnázia dňa 5.5. 2016 v čase od 07.30 do 11.00 hodiny zorganizovali bezplatný odber krvi v priestoroch gymnázia, kde Martinko Sucháč študoval. Dňa 4.5.2016 uplynulo 11 rokov od jeho skonu. Zákerná nemoc talentovanému študentovi nedovolila ani zmaturovať. Napriek všemožnej snahe lekárov, rodičov a darcov krvi z celého Slovenska mladý študent podľahol zákernej nemoci.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-