DIVADELNÉ OZVENY – po 47. ročníku Zochovej divadelnej Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Po víkendovej divadelnej prehliadke sa vraciame fotografiami k predstaveniam a sprievodným aktivitám tradičnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Sviatok divadla sa začína
Cez víkend sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej (doslova) odohrala 47. ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA, čo je tradičná krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho divadla . Spoločne ju otvorili riaditeľky – Ing. Karin Kilíková z MsKS v Revúcej a Mgr. Darina Kišáková z GMOS Rimavská Sobota. Pripomenuli nedávnu storočnicu od úmrtia Ivana Branislava Zocha, profesora revúckeho Prvého slovenského gymnázia, ktorý bol mimoriadnym pedagógom i zakladateľom slovenskej divadelnej tradície v Gemeri. Zároveň sa dámy poďakovali za obetavú aktivitu v ochotníckych súboroch v našom regióne.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 23. KOLO
Tatra Sokoľany – FK Krásnohorské Podhradie 1:1 (0:0). G: S. Kopas – J. Fatľa. ŽK: S. Kopas, A. Hricov – J. Benedik, M. Ďuríček. R: M. Markovič – P. Tóth, M. Guba. DS: R. Žulevič. Div.: 60.
SOKOĽANY: Richard Oberman – Ladislav Majoroš (C), Michal Molnár, Erik Čontofalský, Adrián Hricov, Michal Pach, Jozef Kerekeš, Lukáš Hricov, David Rohal, Slavomír Kopas, Matej Krakovský.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Jakub Fatľa, Peter Boroš, Daniel Tisza, Július Benedik, Milan Kozák.
Ocieľka so zoomorfným držadlom * Predmet mesiaca máj
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Rimavská Sobota, 29. 04. 2022 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý predmet uložený v zbierkovom fonde archeológia – železnú ocieľku s mosadzným zoomorfným držadlom v tvare psa. Ocieľka pochádza z neznámej lokality Gemera-Malohontu a môžeme ju chronologicky zaradiť do 18. až 19. storočia. Predmet bude vystavený v stálej expozícii múzea od 3. mája do 31. mája 2022.
Celoželezné ocieľky bez držadla sú v Európe známe už od doby halštatskej, najčastejšie boli v tvare kvapky, lýry alebo obdĺžnikového rámčeka. Prvé ocieľky s ozdobným držadlom začali používať už Rimania. Oba typy ocieľok s držadlom i bez boli používané pravdepodobne až od polovice 19. storočia, keď ich vytlačil nový druh zapaľovacieho náčinia – zápalky.
Príbeh nevesty * Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 27. 04. 2022 – Počas osláv Dní mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia, ako aj reflexie svadobnej módy v bývalom Československu a jej pretavenie do československej podoby a vtedajšieho textilného priemyslu, ktorý limitoval možnosti budúcich neviest.
Futbalový klub Sokol Pača sa po obnove prebojoval do 6. ligy ObFZ Rožňava a momentálne sa nachádza v tabuľke na 12. mieste. V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o účinkovaní klubu v tejto sezóne, pričom k dispozícii je káder, príchody, výbor a rôzne štatistiky. Text dopĺňa fotografia mužstva z jarnej časti.
Káder do odvetnej časti: Mikuláš Štefánik, Ladislav Harhovský, Denis Zakhar – Marcel Lopata, Lukáš Lapoš, Ivan Demján, Marek Kollárik, Jakub Drenko, Miloš Zagiba, Radovan Dlugoš, Juraj Mikolaj, Peter Jágerský, Ladislav Fabian, Radovan Farkaš, Milan Cmorik, Jozef Liška, Gabriel Ongyik, Marián Szilágyi, Stanislav Grančák, Roman Bubenčík, Michal Tóth, Bohuslav Rupp,

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-