Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v apríli pokračuje vo vzdelávacích aktivitách pre verejnosť. Počas dvoch víkendov Vám ponúkame kurz paličkovania pre začiatočníkov. Základným cieľom kurzu je osvojenie si techniky paličkovania. Účastníci pod vedením skúsenej lektorky, čipkárky Anny Urbánovej, sa oboznámia s pomôckami, bežne používanými pojmami paličkovania a osvoja si prípravu na proces tvorby čipky. Za 20 hodín sa naučia základné techniky, vzory a vytvoria si vlastný vzorkovník.
Kurz bude prebiehať počas dvoch víkendov, aby sa ho mohli zúčastniť všetci, ktorí majú záujem o túto krásnu textilnú techniku. Vzhľadom k malej skupine, tri až šesť účastníkov, garantujeme individuálny prístup lektora ku každému účastníkovi.
RANDE S REMESLOM - cyklus workshopov s lektormi Remeselníckeho inkubátora
Napísal(a) A. Kleinová
Pre neutíchajúci záujem návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera o vlastnoručnú výrobu rôznych úžitkových predmetov z prírodných materiálov prináša Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nový cyklus workshopov. Počas piatich stretnutí s významnými lektormi Remeselníckeho inkubátora sa každý účastník naučí základom tradičných remeselných techník.
„Rande s remeslom je skvelou príležitosťou pre každého, kto sa o tradičné remeslo aktívne zaujíma a rád by si niektorú techniku vyskúšal, vlastnými rukami niečo výnimočné a užitočné vytvoril, či v rámci svojej psychohygieny aktívnou tvorbou si odpočinul od vypätých životných situácií,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na jedinečné podujatie s názvom Deň Zeme. Konať sa bude 22. apríla 2022 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej č. 43.
Na podujatí sa návštevníci môžu tešiť na pútavú prednášku Lászlóa Gordona o faune a flóre Silickej planiny. Dozvedia sa viac o tom, ako vyzerala kedysi a ako vyzerá dnes a čo spôsobilo tak viditeľnú zmenu jej prostredia. Takisto ich čaká aj prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Podujatie bude prebiehať od 9.00 do 16.00 hod. a je určené pre žiakov základných škôl. Na podujatie je potrebné sa vopred nahlásiť.
Košická župa podporila v rámci internej výzvy Tradície inšpirujú inovácie aj projekt rožňavskej knižnice
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, zrealizovala druhú etapu zážitkovo-informačnej záhrady Čaro Gemera II.
V areáli knižnice bol v rámci projektu vytvorený zážitkovo-informačný chodník, ktorý je doplnený o nové informačno-interaktívne panely a o tzv. Knižnú oázu. Tá ponúka priestor pre realizáciu nových informačných, vzdelávacích či zábavných outdoorových aktivít, rôzne besedy, čítania, muzikoterapiu, biblioterapiu, či realizáciu vyučovacích hodín netradičnou formou. Aktivity knižnice sa tak presunú aj do exteriéru, návštevníci tu budú môcť objavovať čaro kníh a čítania aj takouto netradičnou formou.
Súboj o prvé miesto v 6. futbalovej lige skončil bez gólov
Napísal(a) MG od
Veľkonočné sviatky sa tohto roku na ďalšie futbalové kolo ktovieako nepripravili. Nedeľa 17. apríla bola skôr nepríjemne studená, a tak toto kolo ani veľa divákov nevidelo. V IV. lige JUH nášho kraja si v ostatných stretnutiach pomerne dobre počínajú futbalisti Krásnohorského Podhradia, ktorí neprehrali už tretíkrát za sebou a tri body si aj teraz priviezli z Košickej Novej Vsi. Posunuli sa vyššie aj v tabuľke súťaže a sú iba bod za 13. Topoľanmi. V V. lige v tomto kole sa nepredstavila MFK Rožňava. Mala voľno. Svoje miesto si v tabuľke nepohoršila, ale na Lokomotívu Košice B v tomto ročníku nemá. Hralo sa v aj 6. lige, tentoraz iba v nedeľu. Pozornosť pútalo stretnutie vo Vyšnej Slanej, kde sa stretli v boji o 1. miesto domáci OŠK a FK Gemerská Hôrka. Domáci sa však nedali a stretnutie sa skončilo bezgólovou remízou. Prekvapením kola je zápas Baník Drnava – MFK Dobšiná, kde zvíťazili hostia rozdielom gólu. Dobšinčania sa na jar nezmierili s úlohou posledného, a tak skúšajú získavať body aj na súperových ihriskách. Tentoraz im to vyšlo.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-