Gemerské osvetové stredisko bude vítať jar s remeslom a pôstnym jedlom
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si príchod jari pripomenie podujatím, ktoré bude venované predovšetkým rodinám s deťmi. Dom tradičnej kultúry Gemera sa pre návštevníkov otvorí v sobotu 2. apríla. “Kvôli pandémii boli počas uplynulých dvoch rokov obmedzené aj aktivity Remeselníckeho inkubátora Gemer. RINK je unikátny projekt, ktorý združuje remeselníkov z celého kraja. Som preto rád, že cez tohtoročné veľkonočné sviatky budú môcť naši remeselníci predstaviť návštevníkom svoju činnosť, a to na pripravovanom podujatí Gemerského osvetového strediska. Už začiatkom apríla si budeme môcť pozrieť napríklad tradičnú výrobu úžitkových a dekoračných predmetov, ale aj pôstnych pokrmov súvisiacich s veľkonočnými sviatkami,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V rámci Mesiaca knihy beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach
Napísal(a) O. Bodorová
Vo štvrtok 24. marca 2022 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach. O 9.00 hod. bude beseda pre žiakov škôl a o 16.00 hod. pre verejnosť. Vstupné je 2€.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát verejnosti predstaví hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Autorkou knihy je PhDr. Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu.
Najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi, ako aj vo vnútri jednotlivých štátov, je nedostatok solidarity
Napísal(a) Ing. L. Synak
Som hlboko presvedčený, že najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi, ako aj vo vnútri jednotlivých štátov, je nedostatok solidarity. Význam slova solidarita je všeobecne známy a pričleňujeme ho k mnohým životným skutočnostiam. Tak sme ho pričlenili aj k dôchodkovému systému.
Chcem zdôrazniť, že solidarita nie je obyčajné prázdne slovo. Jeho pričlenenie k dôchodkovému systému musí mať konkrétnu podobu a potom všetky projekty a zmeny budú úspešné a správne.
Položil som si otázku, či náš dôchodkový systém za posledných 30 rokov, ktorý vychádzal zo zákonov 100/1989 a teraz platného zákona 461/2003 bol a teraz je solidárny? Máme nejaký dôchodkový systém?
Futbalisti Krásnohorského Podhradia stále v jesennom móde
Napísal(a) MG od
Sedemnástym kolom pokračovala v nedeľu 20. marca 2022 IV. liga JUH dospelých VsFZ. Medzi inými to bol aj zápas nášho FK Krásnohorské Podhradie, ktorý prišiel za súperom do Medzeva. Zápas mal lepšie pripravených domácich hráčov, ktorí poľahky zdolali hornogemerčanov spod krásnohorského hradu rozdielom triedy.
IV. liga JUH dospelí VsFZ – 17. kolo 20.3.2022
Spartak Medzev – FK Krásnohorské Podhradie 4:0 (3:0). G: P. Jurčo 2, O. Maier, M. Kozel. ŽK: A. Kónya – N. Vozár, J. Fatľa, P. Džačár, M. Gelda. R: J. Dušek – Š. Milo, M. Fedák, DS: O. Palinský. Div.: 80.
Futbalová 6. liga horného Gemera dokončila jesennú časť jarnými dohrávkami
Napísal(a) MG od
Tromi dohrávkami 6. ligy, ktoré sa odohrali v sobotu 19. marca 2022 sa uzavrela jesenná časť súťaže riadenej ObFZ Rožňava. V nej si najlepšie počínal FK Gemerská Hôrka, ktorý si ľahko poradil s mužstvom Tatrana Betliar. Podobne si zaslúžia pochvalu aj hráči Gemerskej Polomy, ktorí vysoko porazili hostí z Pače a získali s nimi tri cenné body do tabuľky. Prekvapením je výsledok z Dlhej Vsi (0:0), kde nastúpila rezerva MFK Rožňava posilnená niekoľkými hráčmi svojho A mužstva, ako aj účasť divákov na zápase, aký v Dlhej Vsi nebýva najčastejšie.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-