Naždy sa rozlúčime s Ondrejom Gonosom, rodákom z Rožňavského Bystrého

Krásna príroda Slovenského rudohoria je v okolí Rožňavy obohatená množstvom cenného bohatstva, ktoré po dlhé roky poskytovalo prácu i obživu tisícom baníkov a ich rodín v tomto regióne. Jednou z mnohých takých bola aj rodina Ondreja Gonosa z Rožňavského Bystrého. Jeho život nebol ľahký. Osud ho poznačil ako 35-ročného ťažkým banským úrazom a naviac mu pridal aj 5 rôznych diagnóz. Napriek tomu, že bol veľmi blízko smrti, moderná medicína mu navrátila život. Zdravie si však musel udržiavať iba pevnou vôľou, ktorá ho neopustila ani v tých najzložitejších situáciách.

Prišiel však 2. február 2022 so smutnou správou, ktorou jeho najbližší oznámili rodine, priateľom a známym, že vo veku 80 rokov zomrel Ondrej Gonos, rodák z Rožňavského Bystrého, vyučený murár, neskôr baník so strelmajstrovskou skúškou v železorudnej bani na úseku Mier. Tam, na 21. obzore ho zastihlo banské nešťastie, ktoré ho poznačilo na celý život.

štvrtok, 03 február 2022 12:49

Ponuka nových aktivít Gemerského osvetového strediska

Napísal(a)
Ponuka nových aktivít Gemerského osvetového strediska

Po veľmi náročnom pandemickom období postupne aj kultúrne zariadenia otvárajú svoje brány. Rešpektujúc aktuálne opatrenia aj Gemerské osvetové stredisko (GOS)
v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na začiatok nového roka 2022 zaujímavé aktivity.
„Verím a dúfam, že konečne nastane nielen delete všetkého nepriaznivého, ale aj zaslúžený reštart v spoločnosti. Pozitívny reštart kultúra potrebuje ako soľ a nie je tomu inak ani v našej regionálnej kultúre. Takmer dva roky je veľmi dlhá doba na to, aby sa ľudia nestretávali, spoločne netvorili, nevzdelávali sa či sa nezabávali. Naša inštitúcia pripravila pre nasledujúce mesiace množstvo zaujímavých a zmysluplných aktivít, tentokrát viac so zameraním na dospelých, a to tak v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a remesla, ako aj v umeleckých oblastiach,“ približuje plány GOS jeho riaditeľka Helena Novotná. Podujatia budú prebiehať v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, a tiež v online priestore. 

Revúčan Tomáš Sklenárik nás reprezentuje na ZOH v Pekingu

Tomáš Sklenárik sa narodil 13. októbra 1999 v Revúcej. Študent cestovného ruchu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa odmalička venoval športu, pričom v 11 rokoch prestúpil od cyklistiky k biatlonu. Už od prvých pretekov ukazoval potenciál, ktorý pretavil do troch umiestení v top 10 na majstrovstvách sveta kadetov 2018 v estónskom Otepää – 5. vo vytrvalostných pretekoch, 9. v stíhacích pretekoch a 10. v rýchlostných pretekoch. Desiatu priečku obsadil spolu s Lukášom Ottingerom, Matejom Balogom a Matejom Lepeňom aj v štafete na domácich juniorských majstrovstvách sveta v Osrblí 2019. Na Sklenárikovej príprave sa v rámci klubu UMB Biathlon Team podieľajú tréner Tomáš Fusko, kondiční tréneri Nikola Hurajtová a Vladimír Donoval, i mentálny kouč Patrik Bednár.

Červenoarmejec plk. v. v. Ladislav Sládek nás navždy opustil

Dňa 29.1.2022 nás zarmútila smutná správa, že v nemocnici v Rimavskej Sobote, po dlhej liečbe po úraze nás navždy opustil bývalý príslušník  2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislav Sládek.

Náš hrdina „SALDYK“, ako ho spolubojovníci Červenej armády volali, dňa 27.1.2022 v dopoludňajších hodinách vo svojom byte neštastne spadol a pri páde si spôsobil zlomeninu stehennej kosti. Po prevoze do nemocnice a po chirurgickom zákroku sa zo začiatku jeho zdravotný stav vyvíjal priaznivo, no po niekoľkých dňoch nastali komplikácie a musela mu byť podávaná transfúzia krvi. 

Po určitej stabilizácii jeho zdravotného stavu časom nastali ďalšie komplikácie a, žiaľ, dňa 29.1.2022 krátko popoludní následkom úrazu v nemocnici skonal. 

Patrí poďakovanie nezištným darcom krvi Dr. Marianovi Bodollovi, Slavomírovi Skalákovi, Bc. Alžbete Pupalovej a Marcelovi Reichelovi, ktorí ochotne  na meno nášho hrdinu darovali krv.

Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea

Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.

Strana 277 z 1797