Dlhá cesta domov – silný príbeh Jána Levického z II. svetovej vojny
Napísal(a) J. Kochan
DLHÁ CESTA DOMOV, tak začína spomienka na Jána Levického, ktorý po odvedení 4. mája 1942 až do konca II. svetovej vojny bojoval na východnom fronte, prešiel Duklu a koniec II. svetovej vojny ho zastihol v Kežmarku.
Vďaka svojmu synovi Vladimírovi, členovi našej ZO SZPB gen. Viesta Revúca, sa podarilo zachovať kus histórie, kus života a silný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré boli uchované v detskom kufríku pod posteľou. Z týchto materiálov autor poskladal na 449 stranách príbeh Jána Levického. Hlavne jeho pôsobenie v 2. paradesantnej brigáde a počas SNP v horách. Bol to pre autora ohromný zážitok, veľká výzva a životná skúsenosť. Vypátrať udalosti spred osemdesiatich rokov a vypátrať ľudí, ktorých rodinní príslušníci mali niečo spoločné s Jánom Levickým, to bolo niečo neuveriteľné.
Bystranskému brankárovi v Dlhej Lúke od gólov "trhalo siete"
Napísal(a) MG od
Prvá letná futbalová sprcha zastihla aj klubové súťaže tohto športu na hornom Gemeri. Prvý augustový víkend umožnil predstaviť sa svojim fanúšikom i ostatným milovníkom športu v kategóriách dospelých, dorastu i žiakov. Viaceré mužstvá sa pred novým ročníkom 2025/2026 posilnili, ale poniektoré aj oslabili. V našom regióne najvyššiu futalovú súťaž IV. ligu zastupuje kolektív MFK Rožňava. V prvom kole sa predstavil s viac ako polovicou mužstva zloženého z nových prestupov. Hneď v prvom kole sa to síce pozítívne neprejavilo, ale fanúšikovia tohto športu očakávajú oproti minulému ročníku výrazné zlepšenie. Odštartovalo aj 7. ligové futbalové kolektívy hrajúce v Oblastnej súťaži okresu Rožňava. Je ich oproti vlaňajšku o jedného viac, teda trinásť. Je ním FK Krásnohorské Podhradie, ktoré v uplynulom ročníku V. ligy pred koncom odstúpilo zo súťaže a nový ročník začalo „od podlahy“, ako sa vraví. V 1. kole však nenastúpilo pre nepárny počet prihlásených, a tak jeho prezentáciu očakávame až od 2. kola. Za zmienku tohto kola stojí veľmi vysoká prehra Bystranov v Dlhej Lúke 1:14, prvý výlúčený po druhej žltej karte – I. Herczeg, štyri góly najlepšieho strelca kola L. Riga, a najväčšia návšteva kola na ihrisku v Slavošovciach – 120.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na august 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na august 2025.
Botanika Gemera: Letné exkurzie do sveta rastlín vás zavedú do prírody Muránskej planiny
Napísal(a) V. Straková
Spoznajte rozmanitý svet Muránskej planiny počas jedinečných letných výletov v rámci projektu Botanika Gemera. Exkurzie sú určené širokej verejnosti – milovníkom prírody, rodinám s deťmi aj záujemcom o botaniku. Návštevníkov zavedú do menej známych lokalít v území Národného parku Muránska planina, kde budú pod vedením odborníčky Judity Kochjarovej objavovať vzácne aj typické druhy rastlín, ako aj ich životné prostredie.
Lúky v okolí Tisovca sú živý priestor plný prepojení, ale aj histórie a výnimočností, ktoré si zaslúžia pozornosť. Príjemná prechádzka krajinou na okraji národného parku umožní návštevníkom nahliadnuť zblízka do kráľovstva prírody a zároveň sa jednoduchým a praktickým spôsobom naučiť rozpoznávať rastliny, ktoré by si inak možno ani nevšimli.
Prestupy futbalistov, futbalové turnaje a rôzne aktuality z horného Gemera
Napísal(a) Š. Tomášik
Niekoľko dní pred štartom nového ročníka 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava prináša náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik rôzne aktuality ako prestupy či výsledky niektorých turnajov. FK Krásnohorské Podhradie po odhlásení z 5. ligy bude pôsobiť v 7. lige. Tým pádom bude štartovať v okresnej súťaži 13 družstiev.
Prestupy a hosťovania k 26.7.2025
Filip Serečin – Rožňava – Medzilaborce
Frederik Spišák, Gabriel Majoroš, Maksym Vorobiei – Rožňava – Dvorníky–Včeláre
Bozhidar Krstich – Rožňava – Málinec
Kristián Horňak – Rožňava – Galaktik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-