MFK Rožňava so siedmimi dorastencami v Medzilaborciach neuspela
Napísal(a) MG od
Záverečný májový víkend s futbalom potešil aj fanúšikov majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, kde padlo niekoľko prekvapení. Platí to aj o majstrovskom futbale na hornom Gemeri. Nepríjemný výsledok zastihol najmä štvrtoligových dospelých futbalistov MFK Rožňava, ktorí s polovicou dorastencov utŕžil v Medzilaborciach vysokú prehru 1:6. Prekvapením sú tiež neodohraté zápasy futbalistov pre zlé počasie v Dobšinej, a v Lipovníku sa nehral pre smútočnú udalosť v Hrhove. Majstrovský zápas 27. kola mladších dorastencov III. ligy Poprad-Stráže - MFK Rožňava bol kontumovaný.
Na Hrádku pri Jelšave oceňovali hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtok 22. mája 2025 bol slávnostným dňom pre hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja. V popoludňajších hodinách začali prichádzať do Hotela Hrádok neďaleko Jelšavy profesionálni, ale aj dobrovoľní hasiči na slávnostné podujatie pri príležitosti osláv dňa svätého Floriána – patróna hasičov, na oceňovanie príslušníkov Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici a členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR Banskobystrického samosprávneho kraja.
Úvod patril hláseniu a hymne, predstaveniu hostí, ich príhovorom, prezentácii zásahovej činnosti.
Program pokračoval povyšovaním a oceňovaním medailami príslušníkov KR HaZZ v Banskej Bystrici, za prácu v službe pre obyvateľov, aby uchránili životy a majetok. Po tejto časti oceňovania mali kultúrny vstup absolventi Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Revúcej. Po tomto programe sme sa posunuli k oceňovaniu dobrovoľných hasičov. Boli odovzdané nasledovné ocenenia:
Týždeň detí v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok plánuje oslavovať sviatok všetkých detí počas celého týždňa. Žiaci 1. stupňa základných škôl budú mať možnosť nielen získavať nové vedomosti, ale sa aj zahrajú a v tvorivej dielni popustia uzdu svojej fantázie.
Aktivita začne komentovanou prehliadkou atraktívnej fotografickej výstavy Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Žiaci nielenže spoznajú množstvo hradov a zámkov nachádzajúcich sa na Slovensku, ale múzejníci im aj vyrozprávajú viaceré povesti a legendy, ktoré sa o nich uchovali. Druhá polovica aktivity nebude o nič menej pre deti zaujímavá. V tvorivej dielni si vyrobia zástavky a nimi si na mape Slovenska budú vyznačovať hrady a zámky, ktoré ich najviac očarili.
Svetový deň pohybu k zdraviu, ktorý sa každoročne pripomína 10. mája, je venovaný propagácii fyzickej aktivity ako kľúčového faktora pre udržanie zdravia a prevenciu chorôb. Tento deň zdôrazňuje dôležitosť pravidelného pohybu pre zlepšenie fyzickej kondície, psychickej pohody a kvality života.
Mesto Jelšava zorganizovalo Deň pohybu v stredu 14. mája 2025 v mestskom parku a jeho okolí. Behu sa zúčastnili aj všetci prítomní dobrovoľní hasiči. Okrem určeného behu boli pre zúčastnených pripravené stanovištia – Mestský futbalový klub, YMCA Jelšava a Dobrovoľný hasičský zbor – kde sa dalo pohybovať rôznym spôsobom.
Teší nás, že medzi dobrovoľných hasičov zavítali najmenší z Materskej školy, cez žiakov zo Základnej školy a Špeciálnej základnej školy až po dôchodcov z Denného stacionára a zo Zariadenia opatrovateľskej služby.
V Kobeliarove si pripomenuli 230. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika
Napísal(a) MG od
V polovici tohtoročného mája sme si pripomenuli 230. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika, ktorý patrí medzi najväčších mysliteľov v slovanských i slovenských dejinách. Portál Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v tejto súvislosti uvádza, že túto udalosť 17. mája „sme si pripomenuli spoločne s Maticou slovenskou a obcou Kobeliarovo slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole v Kobeliarove a pokračovala pietnym aktom pri Šafárikovom rodnom dome.“ Celú slávnosť zavŕšil kultúrny program.
Účastníkom slávností sa v ňom predstavil Chorus Universitatis Šafarkianae. Prítomní si mohli pozrieť aj divadelnú dramatizáciu Petra Vrlíka pod názvom Orly slovanského neba. Zúčastnených zaujal tiež dokumentárny film Tichý génius, ktorého scenár napísal Ján Gbúr. Goralské, rusínske a slovenské piesne z rôznych regiónov Slovenska prezentovala Ľudová hudba Pastrnoci z Novej Ľubovne.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-