Noví nositelia značky Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinová
Dňa 26. mája 2025 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnilo zasadnutie Certifikačnej komisie, ktoré rozhodlo o udelení značiek Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja. Zo 42 prihlásených získalo ocenenie 31 výrobcov, ktorých produkty reprezentujú poctivé remeslo, kvalitu a väzbu na región.
„Podpora regionálnych a tradičných výrobkov nie je len o označení pôvodu – je to ocenenie poctivej práce, zručnosti a identity nášho kraja. Som hrdý, že Košický samosprávny kraj môže stáť za týmito výnimočnými ľuďmi a ich tvorbou,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Certifikačný proces prebiehal v spolupráci s Remeselníckym inkubátorom RINK pri Gemerskom osvetovom stredisku, ktorý poskytol metodické konzultácie, odbornú podporu a pomoc s formuláciou prihlášok. Práve vďaka systematickej starostlivosti a zrozumiteľným pravidlám bolo možné do hodnotenia zaradiť rozmanitú škálu výrobkov – od keramiky, cez včelárske produkty, až po ručne tkaný textil. Až 38 druhov výrobkov získalo značku Regionálny produkt, Tradičný výrobok podľa jednotlivých regiónov bol udelený sedemkrát na Gemer, trikrát na Zemplín, dvakrát do Abova a jedenkrát na Spiš.
Gemersko – malohontské múzeum sa dňoch 13. a 15. júna 2025 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2025 sa tradične pripája aj Gemersko – malohontské múzeum. Múzeum dňa 13. júna 2025 o 10:00 hod. pre školské skupiny a dňa 15. júna 2025 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
V obci Chrámec na juhu okresu Rimavská Sobota, na styku južnej časti Rimavskej kotliny a severovýchodného okraja Cerovej vrchoviny, v doline Mačacieho potoka, 30. mája 2025 otvorili nový Náučný chodník Pieskovcové chrbty. Vedie jedinečným územím európskeho významu Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, ktorá bola vyhlásená v roku 1989 a platí v nej 2. stupeň ochrany. Súčasťou je existujúci chránený areál Vinohrady, v ktorom platí 4. stupeň ochrany. Ako pre vobraze.sk uviedol lokálny manažér projektu Peter Oravec zo Štátnej ochrany prírody SR, toto územie predstavuje cenné biotopy pre mnohé ohrozené druhy rastlín, hmyzu či vtáctva. Územie o rozlohe takmer 360 hektárov je známe svojím unikátnym reliéfom vytvoreným na pieskovcovom podloží, ale najmä bohatstvom suchomilných trávnato-bylinných porastov, ktoré sa po stáročia využívali ako pasienky.
Muránske hradné hry 2025: Cesta časom v kráľovstve prírody
Napísal(a) J. Ulický
Muránsky hrad opäť ožije! V sobotu 14. júna 2025 vás pozývame na obľúbené Muránske hradné hry, ktoré spojením histórie, tradície Gemera a krásy prírody Muránskej planiny ponúkajú nezabudnuteľný zážitok pre celú rodinu.
Program pre malých aj veľkých návštevníkov
Hlavný program odštartuje o 10:00 na Veľkej lúke vystúpením obľúbeného Divadla pod Balkónom z Banskej Bystrice, ktoré si pre deti aj dospelých pripravilo dve rozprávkové predstavenia – Soľ nad zlato a Hamletiáda. Počas celého dopoludnia bude na Veľkej lúke prebiehať sprievodný program – návštevníci môžu spoznať a ochutnať remeselné výrobky regiónu Gemer – Malohont, preskúmať drevené hry inšpirované stredovekom, navštíviť stredoveký tábor či sa zabaviť s veselými kaukliarmi. Chýbať nebudú ani sokoliari. Pre najmenších aj romantikov bude pripravená jazda na koči po okolí Veľkej lúky.
Trápenie Bystranov na jar v 7. futbalovej lige dospelých pokračuje
Napísal(a) MG od
Futbal tohto týždňa sprevádzal aj medzištátny futbal, ktorý prostredníctvom TV poskytol našim fanúšikom zaujímavé zápasy. Spoznali sme tak aj víťaza Európskej národnej ligy UEFA, ktorým sa stali futbalisti Portugalska. V tomto trende sledovali dianie na ihriskách horného Gemera i verní fanúšikovia. Prekvapivé výsledky sme teraz však zaregistrovali najmä v 4. lige Východ, kde niektoré favorizujúce mužstvá hladko odozdali body slabším súperom. Všimnite si najmä výsledky Kežmarku a Medzeva. Naša pozornosť sa najviac upriamovala na výsledky futbalistov MFK Rožňava. Tí doma v 30. kole porazili Rudňančanov tesne 3:2. Vonku však v 29. kole s Pavlovcami nebodovali, a to ich udržalo v tabuľke len na 9. mieste. Pre fanúšikov Rožňavy je to však po výsledkoch MFK z jesene mierne sklamanie. Ale aj taký býva futbal. Možno nabudúce v novej 4. lige Východ.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-