Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave rozšírila knižničný fond vďaka projektu Čítanie je dobrý nápad
Napísal(a) T. Bachňáková
Vďaka podpore z projektu Čítanie je dobrý nápad sa Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja, podarilo rozšíriť knižničný fond o 1177 knižničných jednotiek pre čitateľov všetkých vekových kategórií. Väčšinu z nich zakúpili po jednom exemplári. Prípravná fáza projektu prebiehala od marca do júna 2024 a zameriavala sa nielen na výber kvalitnej literatúry, ale aj na efektívne hospodárenie s prostriedkami.
„Zvláštnu pozornosť sme venovali deťom a mládeži, najmä žiakom druhého stupňa základných škôl, ktorých chceme aj prostredníctvom atraktívnych noviniek motivovať k čítaniu. Knižničné jednotky sme zakúpili priamo od vydavateľstiev, z online kníhkupectiev a podporili sme aj miestne kníhkupectvo. Vo väčšine prípadov sme získali výrazné rabaty v rozpätí 10 až 50 %, vďaka čomu sme mohli obstarať väčšie množstvo titulov. Využili sme tiež výpredaje, kde sa niektoré knihy podarilo zakúpiť so zľavou až do výšky 90 %,“ uviedla pracovníčka úseku doplňovania a spracovania knižničných fondov Tímea Bagačková Zollerová.
AstroRoadShow sa blíži a začne už 4. júna v Rožňave
Napísal(a) K. Roxerová
Tohtoročná vesmírna tour začne 4. júna v Rožňave (Dom tradičnej kultúry Gemera), pokračovať bude 11. júna v OC Madaras v Spišskej Novej Vsi a vyvrcholí 20. júna v OC Optima v Košiciach, kde bude na návštevníkov čakať špeciálny hosť– známa meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová. Tá návštevníkom prezradí, ako fungujú javy v atmosfére našej planéty – od slnečných lúčov až po búrkové oblaky.
„AstroRoadShow je výnimočný projekt, ktorý spája vedu, vzdelávanie a kultúru spôsobom, aký dokáže osloviť všetky generácie. Som rád, že kultúrne organizácie nášho kraja opäť spojili sily a prinášajú obyvateľom Košického kraja jedinečný pohľad na vesmír – pútavo, interaktívne a zrozumiteľne. Aj takéto podujatia dokazujú, že veda má svoje miesto v každodennom živote a dokáže byť skutočne inšpirujúca,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
alebo: AKO SME V ŠKÔLKE SPOLOČNE ČÍTALI KNIHU Z NAŠEJ OBECNEJ KNIŽNICE
Kniha pre deti: Ako oklamať Anču, napísala Gabriela Futová .
Príbehy deti počúvali s veľkým záujmom a tešili sa na ďalšie čítanie. Je písaná s ľahkosťou a zároveň veľmi napínavo. Každé pokračovanie bolo dobrodružstvom, ktoré sme spolu s Flikom (kocúrom) prežívali. Príbehy neboli veľmi dlhé a deti sa nenudili. Čítanie bolo zábavné, milé a nenáročné. Ponúklo nám originálny príbeh, v ktorom boli domáce zvieratá, čo bolo využité aj vo výchovnovzdelávacom procese. Ilustrácie sú pekné a výstižné v primeranom množstve. Písmená sú dostatočne veľké. Knihu odporúčame čítať aj so začínajúcimi čitateľmi ako tréning čítania.
Sestra Judita Mlynáriková z rožňavskej nemocnice získala ocenenie Biele srdce
Napísal(a) B. Ovečková
Vedúca sestra urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Rožňava, PhDr. Judita Mlynáriková, MPH, si 16. mája 2025 prevzala počas slávnostného galavečera ocenenie Biele srdce, ktoré udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier. Tohto roku udelili toto ocenenie 29 laureátkam v troch kategóriách – sestra v praxi, sestra manažérka a sestra pedagóg z celého Slovenska.
Symbol Bieleho srdca predstavuje celosvetovo uznávaný znak sesterskej profesie – jeho tvar vyjadruje ochotu pomáhať, ľudskosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Biela farba symbolizuje jednotu a otvorenosť voči všetkým ľuďom – rovnako, ako sestry s veľkým srdcom prijímajú každého pacienta s rešpektom, empatiou a porozumením.
Treťoligoví starší žiaci MFK Rožňava vedú tabuľku súťaže bez straty bodu
Napísal(a) MG od
Tretí májový víkend mal na futbalových štadiónoch horného Gemera rôzny priebeh. Diváci najmä v Rožňave očakávali lepší výsledok hráčov dospelých MFK. Výsledky dosiahli i dorastenci tohto klubu. Spokojnosť je iste u starších žiakov MFK Rožňava, ktorí trónia v tabuľke III. ligy na 1. mieste. S vysokým bodovým rozdielom si držia 1. miesto i žiaci TJ Baník Rožňavské Bystré, ktorí vysokým rozdielom zvíťazili i na ihrisku v Gemerskej Polome. Suverénne si vedie z tohto klubu aj najlepší strelec Adrian Tomi, ktorý doteraz nastrieľal súperom 50 gólov!

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-