Bowling prilákal na okresnú súťaž aj revúckolehotských seniorov
Napísal(a) I. Pavláková
Seniori obce Revúcka Lehota opäť reprezentovali svoju obec. Napísala nám o tejto peknej skutočnosti pani I. Pavláková a s textom poslala i fotografie pani Nemogovej. V informácii sa uvádza, že v Revúcej sa 27. októbra 2023 uskutočnila okresná súťaž v bowlingu. Do súťaže sa prihlásilo 12 dvojčlenných družstiev mužov a 12 dvojčlenných družstiev žien. Zakladnú organizáciu Jednoty dôchodcov na Slovensku Revúcka Lehota reprezentovali 3 dvojčlenné družstvá: 1. družstvo nastúpilo v zložení Oliver Žiak, Ing. Dušan Stanko, 2. družstvo tvorili: Mgr. Elena Belicová, Ing. Iveta Pavláková a 3. družstvo hralo v tejto zostave: Anna Nemogová, Alena Stanková.
Súťaž pre revúckolehotských seniorov skončila úspešne, keď tretie miesto v okresnej súťaži získala ich dvojica – Mg. Elena Belicová a Ing. Iveta Pavláková.
Ďakujeme za reprezentáciu.
Výstava z fotografického workshopu z Gemera mieri do košického obchodného centra Optima. V máji roku 2023 sa Gemer stal centrom stretnutia fotografov a kreatívnych umelcov. V štyroch lokalitách na Gotickej ceste sa uskutočnil fotografický workshop, vedený renomovaným lektorom, profesorom Ľubom Stachom. S nadšením a zápalom sa do zachytávania gotickej architektúry i historických pamiatok v kostoloch Plešivca, Štítnika, Ochtinej a Koceľoviec pustili účastníci: Kristína Kerekešová, Štefan Majerčák, Peter Palgut a Eva Tóbisz. Toto pútavé podujatie sa stalo súčasťou rozsiahleho projektu Rok nástennej maľby, ktorý nadväzuje na označenie Európskeho kultúrneho dedičstva získaného vďaka freskám v Gemeri a Malohonte.
Výsledkom tejto aktivity je unikátna výstava fotografií s názvom „Tichí svedkovia gotiky na Gemeri“. Každá z fotografií zrkadlí osobitný prístup autora a jeho cit pre gotické umenie. Výstava nás pozýva na dobrodružnú cestu do minulosti, aby sme mohli obdivovať a cítiť pôsobivosť gotického obdobia, ktoré rezonuje aj v súčasnosti.
Vyšná Slaná stratila v Drnave futbalovú neporaziteľnosť
Napísal(a) MG od
Do konca jesennej časti futbalových zápolení mužstvám na hornom Gemeri zostalo po tomto trinástom kole odohrať už iba zápasy 14. kola. Tie nám povedia, kto sa stane lídrom súťaží a kto bude držať lampáš posledného po celú zimnú prestávku. V 13. kole 7. ligy diváci boli svedkami 6 majstrovských zápasov. Potešili sa v nich s 33 strelených gólov. Tri zápolenia pripadli domácim mužstvám, dve hosťom a jedno nemalo víťaza. Zaznamenali sme aj jednu červenú kartu udelenú domácemu hráčovi na ihrisku v Hrhove. Zjesenilo sa tiež žltými kartami na všetkých ihriskách, okrem stretnutia v Rudnej, odkiaľ sa rozišli súperi bez kariet.
V aktualitách z okresného futbalu sa dočítame o rôznych novinkách, ktoré sa udiali najmä v kluboch 7. ligy ObFZ Rožňava (prestupy, odhlásenie FK). Okrem toho autor článku predstavuje dva futbalové kluby, uvádza výber z úradných správ ObFZ Rožňava a na záver prehľad najstarších hráčov v jednotlivých kluboch 7. ligy.
Prestupy a hosťovania:
Michal Dorčák – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Roman Polyák – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Radovan Árvai – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Matúš Zatroch – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Patrik Šimko – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Miroslav Tomášik – ŠK Polom G. Poloma – Rožň. Bystré
Lukáš Jasenka – ŠK Polom G. Poloma – Betliar
Pavlo Berezianskyi – Myrivka – Rožňava
Seniorov Čiernej Lehoty pozdravil v Mesiaci úcty k starším aj predseda KSK pán Rastislav Trnka
Napísal(a) M. Terrai
Na spoločné posedenie v rámci mesiaca október, ktorý je Mesiacom úcty k starším, pozvala starostka obce Ing. Iveta Potočná a poslanci Obecného zastupiteľstva v Čiernej Lehote do sály Kultúrneho domu seniorov a členov ZO JDS v Čiernej Lehote.
V úvode stretnutia všetkých privítala a programom sprevádzala predsedníčka ZO JDS V Čiernej Lehote i Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová. Po jej úvodných slovách sa predstavili so svojím programom žiaci MŠ z Čiernej Lehoty v sprievode so svojimi pani učiteľkami. Deti boli veľmi milé, s krásnym programom, v ktorom pozdravili svojich starých rodičov a v závere im odovzdali ručne vyrobené darčeky.
Po ich vystúpení sa prítomným a hosťom prihovorila starostka obce Ing. Iveta Potočná. Pri tomto spoločnom posedení boli pozdravení aj oslávenci, ktorí si v tomto roku pripomínajú 65, 70, 75, 80, 85, 90 rokov. Boli im odovzdané darčeky od obce a všetci urobili zápis do pamätnej knihy. Všetkým gratulujeme.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-