Trinástu besedu s gemerskými umelcami a remeselníkmi venovali akademickému maliarovi Jaroslavovi Rešovskému
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch Lukia´s Lounge & More v Rožňave dňa 19.10. 2023 sa uskutočnila trinásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóova, predsedníčka OZ GU na besedu pozvala rodinu akademického maliara Jaroslava Rešovského, in memoriam, významného reštaurátora historických artefaktov východného Slovenska, rodáka z Rožňavy, ktorý svoje detstvo prežil v Dobšinej, kde aj maturoval. Podujatie bolo vzdaním pocty k jeho nedožitému 70. výročiu narodenia. Svoju skvelú výtvarnú tvorbu predstavila jeho manželka Margita Rešovská, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove a syn Ján, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej tvorby po svojom otcovi a zároveň tvorca jedinečných, originálnych drevených plastík z ovocného dreva, ktorý žije v Levoči.
Dvaja noví vojaci strážia náučný chodník Bojisko Rimavská Baňa
Napísal(a) V. Brádňanský
Rimavská Baňa, 20.10.2023. Na náučnom chodníku Bojisko Rimavská Baňa pribudli nové sochy vojakov, altánok, smerové tabule a informačné tabule, ktoré zvýšia komfort návštevníkov a ešte bližšie priblížia históriu spojenú s touto lokalitou a témou SNP.
Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na náš región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa na tom konkrétnom mieste v minulosti odohrali, čo robí tematickú trasu ako aj jej zastavenia autentickými.
„Ide o nenáročnú trasu po miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale po novom už štyri sochy vojakov, pri ktorých sa môžete odfotiť,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Rozprávanie Miroslava Janšta o stredovekých nástenných maľbách a ich reštaurovaní
Napísal(a) J. Aláč
Prednáška a prezentácia známeho a uznávaného reštaurátora Miroslava Janšta je určená všetkým, ktorým sa páčia stredoveké nástenné maľby nielen v Gemeri-Malohonte, a ktorých zaujímajú špecifiká ich reštaurovania, ale i práca a poslanie reštaurátora.
Termín a čas: 26. 10. 2023 o 16.00 hod.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Miroslav Janšto (*1967) študoval v rokoch 1981 až 1985 na Škole umeleckého priemyslu v Kremnici, odbor reštaurovanie štukovej výzdoby. Po skončení školy v júli 1985 nastúpil ako konzervátor do Gemersko-malohontského múzea. V rokoch 1987 až 1993 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby. Je členom Komory reštaurátorov. Zameriava sa na reštaurovanie nástennej maľby v historických objektoch, ale reštauruje tiež obrazy na platne a na iných nosičoch.
Banícke múzeum pripravilo poznávací zájazd po Gotickej ceste pre seniorov
Napísal(a) A. Terezková
Ani Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nezabúda na starších ľudí a v partnerstve s občianskym združením Gotická cesta pre nich pripravilo obľúbený poznávací zájazd po Gotickej ceste.
Počas celého novembra budú mať možnosť spoznávať štyri kostoly štítnického okruhu Gotickej cesty Gemera. Prehliadnu si kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a následne aj evanjelické kostoly v Koceľovciach, Štítniku a Ochtinej. Súčasťou zájazdu bude aj výroba vlastných pamätných magnetiek s výjavmi gotických nástenných malieb navštívených kostolov.
Podujatie sa koná pri príležitosti Roku nástennej maľby v Banskobystrickom a Košickom kraji. Rok nástennej maľby 2023 bol vyhlásený pri príležitosti získania Značky Európske dedičstvo. Túto značku získalo ako súhrnná lokalita 12 kostolov v regióne Gemer a Malohont. Získanie Značky Európske dedičstvo nás zároveň zaväzuje k šíreniu informácií o tom, čo táto značka vlastne znamená, aké hodnoty reprezentuje.
Živé obrázky, ktoré práve sledujete, som nakrútil ešte ako 18-ročný študent bez akejkoľvek odbornej prípravy, čiže ako samouk. Dnes mám už vyše 80 rokov a rovnako ich vidím, ako vy, dnes po prvýkrát od ich zrodu aj vďaka pánovi Pobočekovi, ktorý sa podujal spraviť vo forme videa moje filmárske pokusy spred hádam 65 rokov. Hoci vidieť na záberoch moju neznalosť z problematiky filmovania, dnes majú o to väčšiu hodnotu. Mám takto spolu s vami možnosť vidieť naživo moju starú mamu U Dobošky, ako využila pekné letné dni na regeneráciu, alebo svoje spolužiačky, či mladšie i staršie rodáčky pri oslavách SNP v obci Rožňavské Bystré, keď na budove OSŠ slávnostne odhalili hrdinom Povstania z našej obce Pamätnú tabuľu.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-