Voľný čas (95)
Podradené kategórie
Živé obrázky, ktoré práve sledujete, som nakrútil ešte ako 18-ročný študent bez akejkoľvek odbornej prípravy, čiže ako samouk. Dnes mám už vyše 80 rokov a rovnako ich vidím, ako vy, dnes po prvýkrát od ich zrodu aj vďaka pánovi Pobočekovi, ktorý sa podujal spraviť vo forme videa moje filmárske pokusy spred hádam 65 rokov. Hoci vidieť na záberoch moju neznalosť z problematiky filmovania, dnes majú o to väčšiu hodnotu. Mám takto spolu s vami možnosť vidieť naživo moju starú mamu U Dobošky, ako využila pekné letné dni na regeneráciu, alebo svoje spolužiačky, či mladšie i staršie rodáčky pri oslavách SNP v obci Rožňavské Bystré, keď na budove OSŠ slávnostne odhalili hrdinom Povstania z našej obce Pamätnú tabuľu.
Slovenskí včelári práve dosiahli mimoriadny úspech na 47. svetovej včelárskej výstave Apimondia v tureckom Istanbule v dňoch 24. až 28. augusta 2022, kde získali dokopy 28 medailí. Druhé skončilo Poľsko s 12 medailami, ako tretia sa umiestnila Brazília, ktorá získala 8 medailí.
Na tejto najprestížnejšej včelárskej súťaži na svete a jedinej svojho druhu obhájil Tibor Vargapál z Košíc po tretí raz titul najúspešnejšej včelárskej farmy na svete. Jeho včelárska farma VARGAPÁL z južného Zemplína, ktorá sa nachádza v dedinke Hraň získala 10 medailí - 7 zlatých, 2 strieborné a 1 bronzovú. Stali sa tak najúspešnejšou včelárskou farmou na svete v počte získaných ocenení.
Nejde o jediný úspech slovenského medu. Aj na predchádzajúcej výstave v kanadskom Montreale bol slovenský včelársky tím najlepší.
Posielate svojim blízkym či priateľom pohľadnice? Aj posielanie vianočných a novoročných pozdravov má svoju tradíciu.
Vianoce sú pre mnohých z nás najkrajšími sviatkami v roku. V predvianočnom období myslíme častejšie na svojich blízkych, priateľov a známych.
Pohľadnice boli kedysi najčastejším prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi. Skutočné poslanie pohľadnice ako praktickej formy prenášania krátkej správy alebo pozdravu sa vykryštalizovalo vtedy, keď bol obrázok približne taký dôležitý ako text.
História vzniku pohľadníc, aj tých vianočných, je veľmi zaujímavá. Krátky pohľad do minulosti nám prezrádza, že vo Francúzsku už začiatkom 17. storočia posielali mníšky z francúzskych kláštorov k Vianociam svojim známym a svojim prívržencom vlastnoručne maľované obrázky s náboženskými motívmi.
Medovnikárske remeslo má svoju tradíciu aj v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Medovnikárstvo, špecializované potravinárske remeslo zamerané na výrobu sladkého pečiva – medovníkov, má svoju tradíciu aj v Rožňave.
Pôvodne medovnikári spracovávali výlučne medové cesto z medu, ražnej alebo pšeničnej múky a vody. Presnú receptúru na jeho prípravu si veľmi prísne chránili a dokonca dedili z generácie na generáciu. Najdôležitejšou surovinou bol med. Od jeho kvality závisela nielen kvalita medovníkov, ale aj prestíž medovnikára. Cechové artikuly preto kládli dôraz na kúpu kvalitného medu a prísne zakazovali kupovať med od priekupníkov. Cesto sa vyrábalo do zásoby a skladovalo sa uložené v drevených debnách na tmavom mieste. Čím bolo cesto odstátejšie, tým bolo zároveň kvalitnejšie. Kúsky tuhého cesta sa potom vtláčali do foriem. Známe boli rôzne typy foriem. V období, keď medovnikárske remeslo dosiahlo svoj vrchol, sa používali drevené vyrezávané formy s rôznymi motívmi (náboženské motívy, deti v perinke, bábiky, postavy v dobovom odeve, husári, koník, kohút, srdce, abeceda, motívy kvetov a pod.).
Na fotoreportáž z Držkobrania sa nám ozval ich organizátor Miroslav Melich
Napísal(a) M. Melich
Píšem Vám ohľadom akcie Držkobranie, ktoré sa konalo v 8. augusta 2020 v obci Rovné, časť Burda. Nápad skrsol v mojej hlave. Keďže mám chalupu v susednej obci Poproč a chodím s rodinou na výlety po okolí, všimol som si, že sa v tej krásnej doline nič nedeje. Veľmi rád varím (amatérsky) a mám strašne veľa priateľov, ktorí majú radi kotlíkové držky, tak som sa rozhodol, že si urobíme takú malú súťaž.
Nakoniec z toho bola obrovská akcia, ktorú nečakal nikto. Vzhľadom na to, že som na túto akciu nemal ani jedného sponzora (všetko som platil zo svojho), sa mi podarilo vyčarovať jednu nádhernú akciu, kde sa stretli rodáci z okolia. Ľudia si zaspievali, pospomínali a hlavne sa po dlhom čase zabavili vo svojom okolí. Detičky mali rôzne atrakcie. Cez známych sa mi podarilo doviesť známu ľudovú hudbu Ondreja Molotu z Detvy (Ďatelinku), spevákov z FS Jánošík z Fiľakova, heligonkára Juraja Krahulca s manželkou Stelou a FS Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian. Moderovania akcie sa ujal známy televízny kuchár Vilo Habo. Hlavný porotca bol Miloš Lachkovič.
Takmer 30 vystavovateľov z Čierneho Potoka sa prezentovalo s viac ako 150 produktami svojich záhradok
Napísal(a) J. Pupala
V malej, ale malebnej obci so 130 obyvateľmi, nazvanej Čierny Potok, zorganizovali dňa 19.9.2020 od 11.00 do 18.00 hodiny členovia miestnej organizácia Slovenského zväzu záhradkárov už tretí ročník výstavy plodov svojich záhrad, zeleniny a ovocia. Tak sa takmer 30 vystavovateľov prezentovalo s viac ako 150 produktami svojich záhradok. Medzi nimi bolo aj 12 detských producentov, ktorí boli ocenení medailou. Na základe hodnotiacej poroty pod vedením predsedu Bc. Antonína Pupalu, boli vyhodnotené produkty v kategórii ovocie: prvé miesto získala Ing. Hanka Sebíňová za hrušku „Kongresovka“, druhé miesto Slivka modrá Maroš Šufliarsky a tretie miesto Hrozno stolové biele 82-ročný Ondrej Hriň.
V kategórii zelenina: prvé miesto získal Ing. Peter Hriň za 11 druhov fazulí (ale ocenenie patrí aj manželke Zuzke, lebo ona ich okopávala a polievala), no a druhé miesto prenechal manželke Zuzke Hriňovej za nádherný hlávkový kel.
Remeselné tvorivé dielne pre deti, neďaleko Klenovca, na Ráztočnom realizovali 15. – 21.8.2020 Občianske združenie RODON Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK, Obec Klenovec Aktivita sa konala v rámci projektu Tvorivé dielne hudby, tanca a tradičných ľudových remesiel, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Cieľom projektovej aktivity bolo vytvoriť edukačné aktivity pre deti počas letných prázdnin, v ktorých mohli získavať nové zručnosti, kvalitatívny rast v oblasti tradičných ľudových remesiel, pod vedením erudovaných lektorov, animátorov a pedagógov z praxe. Počas týždňa malo pätnásť detí možnosť spoznávať tradičné remeselné techniky s remeselnými majstrami. Okrem pracovných činností sa na pobyte deťom venovali animátori Zuzana Jakabšicová, Renáta Brdniarová, Lucia Zvarová, Pavel Chmelko a vytvárali s nimi aktivity, ktorými ich učili kreativite, súdržnosti, pracovať v skupine.
Slovensko chutí ako parené buchty s makom a gemerské guľky s údeným mäsom, vravia moje deti, no za svoje obľúbené jedlo vyhlasujú bolonské špagety a kebab.
Niežeby sme ten kebab mávali na stole denne, nanajvýš tak dvakrát za rok, ale do kolónky obľúbené jedlo v populárnych detských pamätníčkoch nenapíšete predsa halušky či nebodaj šošovicový prívarok. Aj keď nám chutia. Po prvé halušky v Nemecku nikto nepozná a po druhé, halušky, pirohy a pečeňové knedličky nie sú cool. Pizza, pasta, hamburger, gyros a tortily sú. Rezeň je niekde tak na pomedzí, podľa toho, kto sa pýta.
Na návšteve, alebo čo všetko dokážu šikovné ženy z Gemerskej Polomy
Napísal(a) Danka Červenáková
Na stránkach Polomských novín bolo toho už mnoho, čo tam prezentovali z obce Gemerská Poloma na hornom Gemeri. Veď tento zaujímavý titul pravidelne štvrťročne vychádza už 23 rokov a stále má o čom informovať Polomcov. Mnoho obcí na Gemeri im ho môžu závidieť. "Opäť sme prijali milé pozvanie." Tak sa začína príspevok, ktorý je uverejnený v poslednom decembrovom čísle vlaňajšieho roku. Autorka príspevku pani Danka Červenáková pokračuje: "Navštívili sme pani Marienku Antalovú a hneď pri vchodových dverách nás zaujala jesenná dekorácia. Po pár krokoch v interiéri sa nám naskytol pohľad na ďalšie zaujímavé väčšie, či menšie prezenty, a tak nech sa páči - vstúpte spoločne s nami a preneste sa do sveta upleteného z papiera."
Cítite? To sa príjemná sladká vôňa pečiva nesie vzduchom z Revúcej
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Príjemná sladká vôňa pečiva sa nesie vzduchom kultúrneho domu aj na druhý deň po vydarenom podujatí, ktoré bolo v znamení zákuskov, ochutnávania pálenky a súťaženia o najlepšie vianočné pečivo.
Druhý ročník „Sladkých Vianoc“ pre verejnosť. Aj takto by sa dalo stručne opísať včerajšie stretnutie, ktorého sa zúčastnili všetky vekové kategórie. Lákadlom pre deti bolo najmä zdobenie medovníkov, ktoré vopred upiekli šikovné členky ZO JDS. Rodičia a školáci sa tešili predovšetkým na ochutnávku vianočného pečiva, z ktorého potom vyberali a hlasovali za svojho favorita v kategórii „Cena verejnosti“.
Viac...
O nevšedných záľubách a aktívnom živote potápača, zberateľa, inštruktora Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Vladimír Oravec
V tomto roku sa významného životného jubilea dožíva jeden zo zaujímavých ľudí, žijúci v našom meste, v Revúcej – Peter Ferdinandy. Potápač, zberateľ, inštruktor. Vlastní najväčšiu zbierku potápačskej techniky, fototechniky a potápačských hodiniek na Slovensku, ktorá sa nedávno dostala do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a pripravuje sa pre ňu stála expozícia. O nevšedných záľubách a aktívnom živote Petra Ferdinandyho sa s ním rozprával Vladimír Oravec.
- Zaujalo ma, že si sa vlastne nenarodil v Revúcej, hoci tvoja rodina je spojená s mestom.
Nie, narodil som sa v roku 1948 v Žiline, ale celý život som prežil v Revúcej, kde moja rodina žije už niekoľko storočí.
V Čiernom Potoku záhradkári vystavovali vlastné eko-produkty
Napísal(a) J. Pupala
Hoci počtom obyvateľov malá obec Čierny Potok je rozložená pozdĺž potoka rovnakého mena, má takmer 4 kilometre. Pritom kataster sa tiahne takmer o kilometer viac. V obci zanikla škola, potom krčma a nakoniec aj obchod. Za základnými potravinami musia chodiť nakupovať obyvatelia do susedných obcí. Nuž a tak akoby sa obyvateľom ozvali ich predkovia, ktorí na dolniaky prišli takmer pred 100 rokmi najmä z Podpoľania. Úrodnejšia zem ako na lazoch prinášala lepšie a najmä pestrejšie plody našej matičky zeme. Iba v januári tohto roku založila skupinka nadšených žien v obci Slovenský zväz záhradkárov. Za svoju predsedníčku 20-členný spolok zvolil hlavnú iniciátorku založenia takejto organizácie pani Helenu Stanovú - Vilhánovú, ktorá sa po odchode do dôchodku vrátila z Košíc do svojho rodiska.
Muráň nikdy nebol bez dobrej kaderníčky! Čo Muráň Muráňom bol, nechýbal ani holič v ňom. Teraz sa už však chlapi holia sami doma, alebo vôbec nie, no stále tu máme KADERNÍCKY SALÓN MAJA, v ktorom kraľuje a vykúzli účes podľa želania ženám i mužom pani Mariana Fabová, rodená Hlodáková, pochádzajúca z Muránskej Huty. Svoje služby ponúka dopoludnia každý druhý deň od pondelka, ale na objednávku aj v sobotu. Jej salón je umiestnený v tzv. učiteľskej bytovke na námestí. V minulosti kaderníctva menili svoje centrá. Pokiaľ moja pamäť siaha, tak sídlili v obecnom i kultúrnom dome, ba i v malej miestnosti komplexu lesnej správy (teraz nová budova COOP JEDNOTA). Nakoniec kaderníctvo bolo definitívne umiestnené v spomínanej dvojposchodovej bytovke hneď na prízemí.
Bolo to pomerne dávno, keď vtedy to bolo dievča, dnes už mamička, možno už dobrá stará mama varujúca v náručí vnúčatá. Prechádzal som areálom školy, pofukoval jarný vietor, pred sebou ženúc rozviazané hárky papiera, úhľadne napísané rukou, ktorá písala, ako som už zistil, spoveď svojej duše, skrytou, ale otvorenou len autorke. Bola to úprimná spoveď svedčiaca o hlbokej vedomostnej, ale hlavne duševnej úrovni, sformovanej skoro umelecky na stránkach denníčka.
Nuž, posúďte sami.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-