DOSPELÍ MR IV. liga VsFZ Východ
13. kolo: 7.11.2026 o 13.30: MFK Rožňava - FK Slovan Kendice, 8.11. o 10.00: TJ Družstevník Čirč - MŠK Spišské Podhradie. FK Geča - FK Čaňa, MŠK Spartak Medzilaborce - PWG Sokol Ľubotice.
utorok, 03 november 2026 10:41
Zomrel primáš a folklorista Radoslav Dusa (†59). Gemer prišiel o výraznú osobnosť
Napísal(a) MG od + AI
Sviatočný víkend poznačila tragédia. Pri dopravnej nehode medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou zahynul známy hudobník a spevák Radoslav Dusa. Mal 59 rokov, dva mesiace pred šesťdesiatkou.
V sobotu večer 31. októbra 2026 došlo na ceste medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou k tragickej dopravnej nehode. Pri vážnej dopravnej nehode na ceste medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou prišiel o život známy hudobník a spevák Radoslav Dusa. Zahynúť mal po tom, ako do stojaceho vozidla s prívesom narazilo osobné auto. Podľa polície vodič osobného automobilu značky Seat narazil do vozidla s prívesným vozíkom, ktoré stálo na ceste.
Zverejnené v
Folklór
nedeľa, 01 november 2026 20:57
Spišský travertín gemerskú Rožňavu nehostinne odmietol
Napísal(a) MG od
Kolo kontrastov. Úcta Všetkým svätým a Pamiatka zosnulým poznačila však menšiu účasť divákov na futbalovom dianí. I tak sme zaznamenali: Nováčik zo Spiša doma deklasoval Rožňavu z Gemera a potvrdil silu domácej pevnosti, hoci obe mužstvá vystriedali po 4 hráčov. Dramatický obrat sa zrodil proti hosťom spoza Sorošky v zápase Dlhej Lúky s Hrhovom. Hostia viedli po 1. polčase, no po dvoch rýchlych druhých žltých kartách išli do oslabenia. Domáci otočili gólmi 18-ročného Kortvélyiho a A. Rigóa. V susedskom derby Lipovníka s Drnavou domáci rozhodli už v 1. polčase štvorgólovým náskokom. V druhom dali šancu náhradníkom, hostia len znížili a nepremenili penaltu. Zápas sa hral bez jedinej žltej karty. Stretnutie Baník Rakovnica – Zlatý klas Dlhá Ves sa nehralo. Hostia vopred oznámili, že nepricestujú. Kontumované 3:0 pre domácich podľa čl. 100/b SP, postúpené na DK. V 13 kole 7. ligy padlo spolu 24 gólov. Najviac 8 v zápase MFK Rožňava B – TJ Tatran Betliar. Jaroslav Figúr dostihol v tabuľke najlepších strelcov Michala Dorčáka.
Zverejnené v
Futbal
piatok, 30 október 2026 16:50
Kým bol v Rudnej futbalový klub Sokol Gemtex
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Rudná je stará banícka obec z roku 1291, po roku 1989 baníctvo zaniklo. Futbal zostal jedným z mála miest kde sa stretávala celá dedina. Ihrisko bol spoločenský priestor. Pred koncom 2000: Klub bol stabilizovaný, pripravený na úspešné obdobie po roku 2000 – v sezóne 2001/2002 vyhral II. triedu a v 2013/2014 vyhral I. triedu s 63 bodmi. Z pohľadu veľkého futbalu – nenápadný. Z pohľadu obce – úplne zásadný. Typický príklad toho, prečo futbal na Gemeri prežil aj po páde baní – lebo ho neťahali peniaze, ale ľudia ako Šalamon, Köteles a Šimon. Futbalový klub Sokol Gemtex Rudná pôsobí dlhodobo v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava. Už dlhší čas je klub béčkom MFK Rožňava a má názov Rožňava B.
Zverejnené v
Futbal
piatok, 30 október 2026 08:25
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na november 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na november 2026.
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
štvrtok, 29 október 2026 10:14
Pravek a podzemie očami detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo sprievodné podujatie k výstave Odlesky tmy v líniách farieb. Múzejno - pedagogické aktivity pod názvom „Keď sa pravek prihovára... “ prenesú žiakov materských a základných škôl do fascinujúceho sveta podzemia a praveku.
Podujatie sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave od 2. novembra 2026 do 29. januára 2027. Program prepojuje spoznávanie výtvarného umenia s modernými technológiami a tvorivou dielňou. Účastníci najprv absolvujú komentovanú prehliadku výstavy Odlesky tmy v líniách farieb, kde spoznajú tvorbu Miroslava Hujdiča. Následne sa cez interaktívne hry zamerajú na pozorovanie a interpretáciu jednotlivých diel.
Podujatie sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave od 2. novembra 2026 do 29. januára 2027. Program prepojuje spoznávanie výtvarného umenia s modernými technológiami a tvorivou dielňou. Účastníci najprv absolvujú komentovanú prehliadku výstavy Odlesky tmy v líniách farieb, kde spoznajú tvorbu Miroslava Hujdiča. Následne sa cez interaktívne hry zamerajú na pozorovanie a interpretáciu jednotlivých diel.
Zverejnené v
Múzeá
Strana 2 z 1840
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
1. november – Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
4. november – Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
10. november – Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
11. november – Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
16. november – Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) –spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
16. november – Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
16. november – Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) – národno-kultúrny dejateľ, autor národných obrán, ev. kňaz, statkár.
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
18. november – Jozef Karol Mayer (1760 Levoča – 18.11.1826 Rožňava) – kníhtlačiar.
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
20. november – Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
27. november – Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová – 27.11.1911 Banská Bystrica) – pedagóg, publicista, osvetový pracovník.
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a
publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
28. november – Vladimír Mikulaj (28. 11. 1936 Ratková-Repištia – 6. 11. 1995 Bratislava) – odborník v oblasti jadrovej chémie, vysokoškolský pedagóg.
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-