U nás taká obyčaj obohatená pačanskou kapustou tlačenou do "bočki"
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v stredu 18. novembra 2015 pripravilo priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry ďalší zaujímavý folklórny večer. Dni sviatočné striedajú dni všedné a tie boli v minulosti zamerané na prácu v gazdovstvách či na poliach. Jeseň bola obdobím príprav na zimu, v rodinách sa chystali na uskladňovanie potravín, zabíjačky a ďalšie. Jednou zo zaujímavých tém z pracovných zvykov bolo aj tlačenie kapusty. Aké tradície pri tejto činnosti v minulosti zachovávali v Pači, návštevníkom predstavila folklórna skupina Bučina. Zaujímavé hovorené slovo v pačanskom nárečí doplnené piesňami a mladou dievkou v sude spestrili celý dej „toptaňa kapusti do bočki“. Keď bola kapusta v sude, gazdiná s gazdom svojich pomocníkov ponúkali kapustnicou, „kapujscanikmi“ ešte zo starej kyslej kapusty a kapustovými pagáčmi už z tej novej.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Interdisciplinárnu konferenciu na tému Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie pripravil Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestom Jelšava a Quirinus, o.z.. Konferencia sa uskutoční 27. novembra 2015 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave a bude zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska výskumu rôznych vedeckých disciplín. Podujatie nadväzuje na dve predchádzajúce, primárne muzikologické regionálne konferencie usporiadané v Revúcej a Jelšave.
Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
Cyklus výstav súčasného umenia Rožňavské radiály pokračuje projektom OKRAJ (A) INÉ
Napísal(a) Noro Lacko a Silvia L. Čúzyová
Cyklus výstav súčasného umenia pre Galériu Baníckeho múzea v Rožňave pokračuje ďalšou výstavou 3. ročníka projektu Rožňavské radiály. Podobne ako predchádzajúci rok, aj v roku 2015 je príprava a realizácia projektu finančne podporená dotáciou Ministerstva kultúry SR. Slávnostná vernisáž výstavy projektu Rožňavské radiály 3.05: OKRAJ(A)INÉ, ktorá je pripravená a zorganizovaná v kurátorskej koncepcii Jána Kraloviča, sa uskutoční 19. 11. 2015 o 17:30 hod., vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave.
Pozvanie na 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a mesto Rožňava Vás srdečne aj tento rok pozývajú v dňoch 18.- 21. novembra na ďalší, už 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.
Tohtoročný festival sa začína už v stredu 18. novembra a bude obohatený o rôzne sprievodné aktivity, keďže aj tohto roku sa dočkal inovatívnych zmien. Bohatý sprievodný program pre deti ale aj pre dospelých sa uskutoční v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Sprístupnili panelovú výstavu "Po stopách Rákócziho"
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Podvečer 4. novembra 2015 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili panelovú výstavu pod názvom Po stopách Rákócziho a kuruckých vojsk. Autorom tejto putovnej výstavy je Košický občiansky klub pod vedením pani Ildó Palenčárovej, ktorá samotnú výstavu aj otvárala. Výstava vznikla za podpory maďarskej organizácie Nemzeti Kulturális Alap, nadácie pre podporu rozvoja kultúry Maďarov doma i v zahraničí. Hostí privítal krátkym príhovorom riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi hosťami bol aj generálny konzul Maďarska v Košiciach Szesztai Ádáma, ktorý si na otvorenie výstavy pripravil príhovor v maďarskom aj slovenskom jazyku.
TOPTAŇA KAPUSTI DO BOČKI, alebo tlačenie kapusty s Bučinou z Pače
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pokračuje v šírení a oboznamovaní verejnosti s činnosťami a zvykmi zo života predchádzajúcich generácií. „V stredu 18. novembra 2015 pozývame všetkých záujemcov na stretnutie s folklórnou skupinou Bučina z Pače v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (GOS). Samotná obec Pača je v našom okrese výnimočná pre svoje nárečie i ďalšie zvláštnosti, ktoré si jej obyvatelia zachovali po svojich predkoch. V cykle U nás taká obyčaj, skupina predstaví obrad tlačenia – nakladania kapusty v pačanských rodinách obvyklým spôsobom, ktorý sa v minulosti dodržiaval v každej rodine,“ priblížila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Krátke zastavenie dnes pri muránskom nárečí príspevkom "Ňišt ňi je takô, ag bívalo"
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Veru, naše nárečia aj na Gemeri pomaly zanikajú. Akosi našej občianskej väčšine sa nechce držať toho, čo v minulosti ľudí z každej dediny charakterizovalo. Samozrejme, že to bola móda v podobe denného či sviatočného oblečenia, najmä ženského, výšiviek, reči, či ľudovej piesni. Niektorí súcejší ľudia si uvedomili už skôr, čo je pre náš región najcennejšie a robia čo môžu, aby nám to navždy neušlo. Zakladajú najmä spevácke, či tanečné súbory a v nich prezentujú to, čo som vyššie spomínal. Pekné je, že v obciach, kde si to môžu dovoliť vydávajú aj obecné noviny. A v nich nájde rubriky, kde čo to zo zachovaného, alebo menej známeho uverejňujú. Pre uchovanie všetko, čo z obce môžu. Vydávajú ich v podobe spomienok, rečňovaniek, ale aj slovníkov.
Fotoklub Pix-XL Rožňava oslavuje svoje 5. výročie v Mesiaci fotografie
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozývajú širokú verejnosť pri príležitosti 5. výročia založenia Fotoklubu a v rámci Mesiaca fotografie na vernisáž výstavy pod názvom 4. členská výstava Fotoklubu PixXL v piatok 6.11.2015 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
„Fotoklub Pix-XL Rožňava oslavuje v novembri 2015 svoje 5. narodeniny
Koráliky nielen z klokoča v Slovenskom národnom múzeu
Napísal(a) Zuzana Vášáryová
Slovenské národné múzeum - Prírodovedné múzeum 5. novembra 2015 o 17.00 otvorí výstavu Koráliky nielen z klokoča. Za nezvyčajným názvom sa skrýva netradičný spôsob využitia semien a plodov pri tvorbe ozdôb a šperkov, ktorý odhalí ich netušenú a často skrytú krásu. Výstava na Vajanského nábreží 2 v Bratislave potrvá do 31. januára 2016.
Ľudia sa skrášľovali odjakživa. Maľovali sa, obliekali do pestrých odevov a od najstarších čias sa okrem koží zvierat, kostí a peria zdobili aj výtvormi z kvetov, listov, semien a plodov rastlín. Orechy, žalude, bukvice, kukurica, fazuľa, čerešňové či slivkové kôstky, ale aj klokoč, olejník, koralník, ružencovec, entada, mukuna či manilkara a pod., boli v tejto oblasti oddávna vyhľadávaným materiálom.
Viac...
Slovenská premiéra románu Christiane Felscherinowovej na scéne Mestského divadla Actores
Napísal(a) Robert Kobezda
Mestské divadlo ACTORES Rožňava uvedie v slovenskej premiére 3. novembra 2015 o 19.00 hod. a v II. premiére 20. novembra 2015 o 19.00 hod. hru v réžii Tatiany Masníkovej STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE".
Povedzme si niečo o hre, ktorej predlohou je svetoznámy autobiografický román MY DETI ZO STANICE ZOO.
Píšu sa 80. roky 20. storočia a Berlín sa len tak hemží drogovými dílermi a mladými narkomanmi. Skutočný príbeh trinásťročnej Christiane Very F., ktorá prepadla svetu drog až k ťažkej závislosti na heroíne a všetkému, čo s ním súvisí.
László Kelemen a jeho doba
Napísal(a) Petronela Bodnárová a Csaba Urban
Pri príležitosti 12. ročníka Gemerských kultúrnych dní sa vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave konala vo štvrtok 15. októbra 2015 vernisáž výstavy pod názvom László Kelemen a jeho doba. Autorom výstavy je Košické divadlo Thália, ktoré ju zorganizovalo pri príležitosti 45. výročia svojho vzniku.
Výstava je venovaná Lászlóovi Kelemenovi (1732 – 1814), prvému maďarskému divadelnému režisérovi a
Tradície gemerských pastierov v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo už IV. Živé múzeum, ktoré sa tentokrát sústredilo na zaujímavý svet gemerských pastierov, na ich pestré zvyky a umenie. Už pri vstupe do galérie si deti pozreli výstavu fotografií Jozefa Peniaška zo Stretnutia pastierov v Krásnohorskej Dlhej Lúke, organizovanom Divadlom rozprávok a Združením gemerských remeselníkov.
Drienčany si dôstojne pripomenuli 130. výročie úmrtia národovca Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) PaedDr. MIlan Sajenko
Obec Drienčany, CZ ECAV Drienčany a OZ Valgata Drienčany si v dňoch 20. – 21. a 23.10.2015 dôstojným spôsobom pripomenuli 130. výročie úmrtia svojho občana Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý tu pôsobil vyše 24 rokov, tu zomrel a je aj pochovaný. Drienčany a Slavošovce ešte počas svojho života nevedome označil svojim pseudonymom Slavoj Drienčanský, kde spomenul dve gemerské dediny: Slavošovce, miesto svojho rodiska a Drienčany, miesto svojho skonu a mohyly svojej. Už každoročne Gemersko – malohontské stredisko v Rimavskej Sobote, obec Drienčany, OZ Valgata, ECAV Drienčany, Dom Matice slovenskej v R. Sobote, aj v tomto roku uskutočnili XII. ročník regionálnej a X. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky ZLATÁ PODKOVA, ZLATÉ PERO, ZLATÝ VLAS, na počesť Pavla E. Dobšinského. Nebolo tomu ináč ani pri príležitosti 120. výročia úmrtia Pavla Dobšinského s bohatou účasťou súťažiacich nielen z tohto regiónu, ale možno s potešením konštatovať že aj z celého Slovenska. Bol to skutočný umelecký zážitok, potvrdzujúci slová národného umelca, spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý ešte na celoslovenských oslavách narodenia Dobšinského povedal, že k Dobšinskému budeme nielen prichádzať ale neustále s k nemu budeme vracať.



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a