Rožňava

Rožňava (224)

Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (4)

I keď boli úspešne vyriešené viaceré problémy, ostala doteraz jedna naliehavá, nevyriešená skutočnosť. Išlo o opravu prístupovej cesty z mesta do kúpeľov a ďalej do obce Čučma. Napriek tomu, že na naliehanie starostu mesta v roku 1892 ju dočasne opravili, bola v nevyhovujúcom stave. Problém sa markantne prejavil v roku 1895, keď sa v kúpeľoch konalo valné zhromaždenie členov spolku lekárov a lekárnikov, na ktorom bola otázka nevyhovujúceho stavu cesty na dennom poriadku. K náprave došlo nakoniec až po rozhodnutí vo veci opráv cesty, ktoré bolo vydané na základe jednania na zasadaní podžupanov, konanom v júli 1898.
V marci roku 1899 sa vedenie kúpeľov obrátilo na predstaviteľov mesta so žiadosťou o povolenie vybudovať chodník pre peších z mesta do kúpeľov. Plánovaný chodník, o dĺžke 358 ől (asi 680 m), by začínal pri dome mestského lesného dozorcu, pokračoval vedľa potoka Drázus cez les nad tzv. záhradou Szerecs až ku parným kúpeľom. Po uplynutí istého času však celá záležitosť pomaly upadala do pozadia.

Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (3)

Napriek sľubnému rozvoju kúpeľných aktivít, sa na jar roku 1889 objavila správa o ich odkúpení. Záujem prejavila rožňavská sporiteľňa. Miestna tlač uverejnila rôzne názory, ktoré porovnávali podobné situácie v Starom a Dolnom Smokovci, či prípad kúpeľov Číž. Obyvateľstvo mesta a jeho predstavitelia by stabilnú situáciu kúpeľov tiež radi videli, a to tak, že by ich prebrala účastinárska spoločnosť. Rožňavské biskupstvo konečne získalo súhlas ministerstva k tomu, aby mohlo objekty podliehajúce pod právo regál (medzi nich patril aj liečebno-kúpeľný dom a k nemu prislúchajúce všetky vedľajšie budovy) predať verejnou dražbou (Rozsnyói Híradó 16. 9. 1889). Otázka osudu kúpeľov však znovu upadlo do pozadia, pretože župný biskup, ako vlastník, sa vzdal svojho úradu. Výbor práva regál, ktorý vznikol v septembri roku 1889 celý problém tiež pozastavil. Na dražbu, ktorá bola nakoniec vyhlásená, sa neprihlásil žiadny záujemca, podanú ponuku biskupstvo odmietlo, a tak sa situácia nezmenila. Na jeseň roku 1889 sa aj pod vplyvom týchto udalostí objavila zvesť, že v susedstve sa majú vybudovať nové konkurenčné kúpele.

 Doteraz najstaršie známe zobrazenie Rožňavských kúpeľov z roku 1864

Kvantitatívna chemická analýza minerálnej vody s obsahom železa pri Rožňave
od Alexander Kalecsinszky
(prezentovaná na odbornej schôdzi Maďarskej geologickej spoločnosti 7. februára 1883, uverejnená v časopise Földtani Közlöny,1883,04-06, na strane 255)

Severozápadne od mesta Rožňava (Komitát Gemer), vo vzdialenosti asi štvrť hodinovej chôdze, v doline Čučmy, sa nachádzajú „Bischov kúpele“, v ktorých voda známa obsahom železa, je odvádzaná do 16 kúpeľných vaní. Dosiaľ nie je známa jej chemická analýza. Jedna staršia analýza sa nachádza v balneologickej práci od Dr. Davida Wachtela „Maďarské kúpeľné lokality a minerálne pramene“, Odenburg 1859. Neďaleko od týchto kúpeľov sa nachádza letná víkendová chata pána Alberta Markóa, ďalší druhý železo obsahujúci prameň, ktorý bol touto rodinou taktiež využívaný na kúpeľ a je tiež v starších údajoch spomínaný.

Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave

Okresné mesto Rožňava je prirodzeným centrom východnej časti Gemera. Leží v neveľkej Rožňavskej kotline, na terasovom náplavovom kuželi rieky Slanej, obklopenej podcelkami Slovenského rudohoria zo severu a planinami Slovenského krasu z juhu a juhozápadu. Mesto sa prvý raz spomína ako osada Rosnoubana v liste z roku 1291, keď ju uhorský kráľ Ondrej III. daroval Ostrihomskému arcibiskupstvu. História mesta je od počiatku spojená s baníctvom. Jeho vývoj, rozmach či vrcholné obdobie, úpadok a zánik podstatne ovplyvnil život mesta.
Geologické a geomorfologické pomery mesta a jeho okolia podmienili, že okrem výskytu nálezísk viacerých druhov nerastných surovín, sa toto vyznačuje aj ďalšími prírodnými hodnotami, medzi inými aj prameňmi mineralizovaných vôd. Táto skutočnosť podmienila historicky aj vznik kúpeľov v miestnej časti mesta.
Prírodné minerálne vody majú viac ako 1g/l rozpustených látok a majú viac ako 1g/l voľného oxidu uhličitého. Minerálna voda je mineralizovaná podzemná voda originálnym pôvodom akumulovaná v prírodnom prostredí, vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä svojím pôvodom, obsahom stopových prvkov a minimálnou teplotou vody v mieste výveru 20 °C.

Oslobodenie mesta Rožňava v roku 1945 zapísané v archíve

V druhej polovici januára 1945 celý jeden týždeň trvali boje sovietskych a rumunských vojsk na prístupových smeroch k Rožňave. Rožňava tvorila uzlový bod druhého pásma hitlerovskej obrany a mala chrániť prístupy smerom k strednému Slovensku. Veliteľ 40. armády generál F. F. Zmačenko preto naliehal na zvýšenie tempa útoku. Boli urobené opatrenia na sústredenie väčšiny vojsk 4. rumunskej armády k úderu na Rožňavu. Podľa rozkazu generála F. F. Zmačenka z 18. januára 1945 bol rumunský úder na Rožňavu podporovaný súčasne útokom 54. pevnostnej brigády generála Karnačeva, ktorého prápory dostali za úlohu prebiť sa horským masívom od Turne nad Bodvou, severovýchodne od Rožňavy po Uhornú. Vo večerných hodinách 22. januára 1945 zvierali už oslobodzujúce jednotky Nemcov v Rožňave zo všetkých strán. V nepretržitom nočnom boji s nepriateľskými jednotkami z 22. na 23. januára 1945 prenikali do Rožňavy od východu rumunské útvary 21. pešej divízie, z juhu útvary 18. a 16. divízie a z juhozápadu 11. pešej a 8. mechanizovanej jazdeckej divízie. Dopoludnia 23. januára 1945 bola Rožňava definitívne oslobodená.

Klenot z Rožňavy uložený v archíve

Rožňavu daroval Ondrej III. ako kráľovský majetok ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi v roku 1291. Mesto bolo pomenované podľa názvu bane Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382.

Činnosť mestskej správy zachytávali mestské protokoly od roku 1520 a od roku 1566 aj účtovné knihy. Svoju samosprávu vykonávala prostredníctvom svojich volených orgánov. Ako zemepanské mesto s rozvinutým baníctvom počas XIV. a XV. storočia získalo privilégiá a výsady, ktoré v Uhorsku užívali slobodné kráľovské banské mestá. Administratívnu a súdnu moc na území mesta vykonával richtár s prísažnými. Kolégium prísažných sa označovalo názvom rada. Mešťania si svojich predstavených volili každý rok na valnom zhromaždení, kedy sa schvaľoval aj mestský štatút. Od polovice XVI. storočia privilégiá mesta stratili postupne platnosť, neuznal ich ani arcibiskup, ani župa. V roku 1714 boli Karolom VI. potvrdené výsady mesta Rožňava, udelené Leopoldom I. v roku 1681.

Massriot vydal druhý singel a v ňom Stovky Kilometrov Ciest

Skupina Massriot v týchto dňoch vydáva druhý singel z plánovaného albumu „Bude To Fajn“. Názov skladby je Stovky Kilometrov Ciest a vychádza spolu aj s videoklipom, s pomerne výrazným environmentálnym podtextom.
Ako uviedol Ján Borčík, bubeník skupiny Massriot: „Náš piaty štúdiový album nie je len o skladbách, ktoré sa budú alebo nebudú páčiť. Každá bude odkazom. Tak, ako singel Bude To Fajn, ktorý mal silné posolstvo, aj v skladbe Stovky Kilometrov Ciest prichádzame s odkazom, ktorý jasne vraví – chráňme si prírodu, starajme sa o ňu, je to obrovský dar.“
Vo videoklipe k najnovšiemu počinu sú použité unikátne dronové zábery populárnych, ale aj menej známych turistických destinácií. Kapela v najnovšom klipe použila aj autentické zábery z ciest svojich členov. Okrem Slovenska sa v ňom objavia aj zábery z iných krajín, ako napríklad Maďarsko, Kosovo alebo São Tomé and Príncipe.

Ako to bolo, keď musel Okresný úrad z Rožňavy evakuovať do Dobšinej

V dôsledku udalostí na jeseň v roku 1938 musel Okresný úrad z Rožňavy evakuovať do Dobšinej. Skoro polovica okresu pripadla Maďarsku. Územie, ktoré zostalo na Slovensku, bolo premenované na okres Dobšiná.
Okresný úrad v Dobšinej dňa 15. marca 1939 podal hlásenie Prezídiu krajinského úradu v Bratislave, že „Okresný úrad je umiestnený v miestnostiach, ktoré pre tento cieľ prenajala obec Dobšiná. Toto umiestnenie úradu však je len dočasné, lebo definitívne bude okresný úrad na prvom poschodí obecného domu v Dobšinej.“
Koncom marca Obecné notárstvo v Dobšinej oznámilo okresnému úradu, že Mesto Dobšiná od pôvodného stanoviska ohľadom umiestnenia okresného úradu v budove tzv. „Coburgovskej“ odstúpilo a miestnosti potrebné pre okresný úrad určilo v mestskej radnici na poschodí, pozostávajúce z 9 miestností. Služobný byt pre okresného náčelníka bol v mestskej budove číslo 440, ktorý pozostával z 5 izieb a ostatných miestností, ktoré čakala ešte potrebná adaptácia.

sobota, 06 február 2021 20:25

Z histórie Mestskej polície v Rožňave

Napísal(a)
Ilustračný obrázok polície na výstbe železničnej trate Slavošovce - Tisovec

Činnosť mestskej polície v meste Rožňava siaha až do dávnej minulosti. Už v roku 1723 sa stretávame prvýkrát s funkciou mestského kapitána, ktorého volili z troch kandidátov. Neskôr, v roku 1886, mestského policajného kapitána menoval hlavný župan. Policajný kapitán mal vlastný úrad a dozeral na čistotu ulíc a trhu, na denné a nočné stráže, vydával cestovné pasy, dobytčie pasy, zaistil trestancov, či pátral po ukradnutých veciach. Do roku 1900 verejný poriadok v meste udržiavala mestská polícia, ktorá pozostávala z dvoch policajtov a kapitána. O rok neskôr verejný poriadok udržiavalo maďarské žandárstvo za pomoci dvoch mestských policajtov.
Mestská rada Rožňavy v roku 1907 uzavrela s uhorskou vládou zmluvu o službách verejnej istoty. Tieto služby tvorilo desať mužov vtedajšieho četníctva. Mesto malo v tom období troch policajtov – četníkov, ktorí väčšinou zastávali práce vnútornej organizácie mesta, teda kancelárske a doručovacie služby. Za tieto služby četníctva mesto zo vzniknutých nákladov platilo 30% do pokladnice monarchie. Tento zmluvný pomer a poskytovanie služby verejnej istoty trval do obsadenia mesta československým vojskom.

Začiatky výstavby železničnej trate Turňa nad Bodvou – Rožňava

Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici spolu so sesterskou komorou v Košiciach uskutočnili dňa 6. januára 1948 manifestačnú schôdzu v zasadacej sieni Miestneho národného výboru v Rožňave. Predmetom tejto schôdze bola výstavba železničnej trate medzi Turňou nad Bodvou a Rožňavou. Uvedenej schôdze sa zúčastnili zainteresovaní politickí predstavitelia, zástupcovia priemyselných podnikov východného a južného Slovenska i zástupcovia dotknutých obcí. Mesto Rožňava zastupoval predseda Správnej komisie mesta p. Ján Miklošík.
Účastníci manifestačnej schôdze schválili a predostreli memorandum, v ktorom priblížili potreby výstavby železnice. Požiadavky tejto výstavby sa datujú od  vzniku Československej republiky v rokoch 1918 – 1919, kedy východné Slovensko nemalo žiadne železničné spojenie s južným Slovenskom. Zo strategických dôvodov bola neskôr uprednostnená železničná trať Margecany – Červená Skala, výstavbou ktorej sa ale neprehĺbilo hospodárstvo medzi východom a juhom Slovenska, tak ako sa to očakávalo od výstavby trate Turňa nad Bodvou a Rožňava.

Strana 4 z 16