Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vydalo v poradí už 21. ročník Zborníka GEMER-MALOHONT, v ktorom prezentuje a propaguje bohaté prírodné, kultúrne a historické dedičstvo nášho regiónu. Cieľom publikácie, ktorá je jediným knižným produktom daného typu na území niekdajšej župy Gemer-Malohont, je virtuálne zjednotenie bývalej historickej stolice. Najnovší ročník Zborníka GEMER-MALOHONT vyšiel s finančnou podporu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Padol mýtus ohľadom budovy Gemersko-malohontského múzea a získali sme nové poznatky ohľadom našej múmie menom Tasheritnetiakh. Ak by ste sa vydali na cestu za novými informáciami o budove múzea, CT-vyšetrenia našej múmie alebo ciest Móra Jókaiho na území dnešného Slovenska, Zborník Gemersko-malohontského múzea je Vaším vhodným partnerom na tejto ceste.
Pripomenuli si 30 rokov postupu futbalistov Kalcit Rožňava do II. ligy
Napísal(a) Š. Tomášik
Od postupu futbalistov Rožňavy do II. ligy uplynulo už 30 rokov. Na sociálnej sieti si to pripomenul aj jeden z vtedajších hráčov FK Kalcit Rožňava Miloš Leng a pripojil zo stretnutia vtedajších hráčov aj fotografiu, ktorú uverejňujeme. Na nej sú hráči vpredu zľava: Ľubomír Spišák, Miloš Gallo ml., Judr. Ján Dorkin, Ján Čižmár, Jaroslav Piater, Július Szölös, Ľubomír Orabinec, Ján Fatľa, Milan Bartko, Miloš Gallo st. – vtedajší tajomník klubu a Dušan Pollák. Vzadu zľava: Dušan Tokarčík, Daniel Grác, Ján Zdechovan, Tomáš Danko, Miloš Leng. Pri tejto príležitosti dopĺňame príspevok o výsledkoch účinkovania Kalcit Rožňava v ročníku 1995/1996 (publikovaný bol v roku 2015). Rožňavčania po roku zo súťaže síce vypadli, ale odvtedy sa už futbal z Rožňavy do podobnej súťaže nedostal. Okrem kádra sú k dispozícii výsledky, tabuľky a štatistiky.
Počas Vianoc pribúda pacientov na pohotovostiach. Lekár z urgentu ocení aj kontakt na diaľku
Napísal(a) M. Štepianský
Vianočné sviatky sú obdobím pokoja, ale aj zvýšeného náporu na pohotovosti. Preplnené čakárne, niekoľkohodinové čakanie a stres sú realitou, ktorú poznajú lekári aj pacienti. Riešením, ktoré pomáha znížiť preťaženie urgentných príjmov a pohotovostí, je konzultácia s lekárom na diaľku.
„Ako lekár na urgentnom príjme oceňujem, keď pacient s ľahším zdravotným problémom najskôr využije možnosť spojiť sa s lekárom na diaľku. Pomáha nám to sústrediť sa na skutočne vážne prípady, šetriť čas aj kapacity a znižovať preplnenosť čakární. Vďaka tomu sa vyhneme zbytočnému stresu, minimalizujeme riziko šírenia infekcií a pacient dostane rýchlu odbornú radu bez dlhého čakania. Počas sviatkov je to obrovská pomoc – pre nás aj pre pacientov,“ hovorí Jozef Fatrsík, primár urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Galanta, ktorý je zároveň aj námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť v nemocnici.
Výstava revúckych amatérskych fotografov oslavuje desiaty ročník
Napísal(a) MG od, ai
REVÚCA 10. decembra 2025 – Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Revúcej bola 10. decembra t. r. slávnostne otvorená výstava prác miestnych amatérskych fotografov pod názvom "Revúcka fotografia 2025“. Tento ročník je už desiatym v poradí, čo potvrdzuje neutíchajúci záujem o fotografiu a lokálne umenie v regióne.
Na vernisáži sa zišlo množstvo milovníkov umenia, aby si ako prví prezreli pestrú mozaiku zachytených momentov, krajiniek a detailov z objektívov revúckych autorov. Atmosféra bola príjemná a návštevníci mali možnosť priamo diskutovať s prítomnými fotografmi o ich dielach a inšpirácii.
Niekoľko fotografií Petra Pobočeka z otvorenia zachytáva slávnostnú náladu a prvé reakcie návštevníkov.
Vianočný unplugged koncert - Robo Simko v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Vianočný unplugged koncert – Robo Simko. Známy miestny hudobník vystúpi tentoraz prostredníctvom intímnejšej vianočnej zvukovej kulisy zameranej najmä na melódiu a text.
Návštevníci koncertu sa môžu tešiť na sólový koncert – recitál, počas ktorého hudobník bude hrať na elektroakustickej gitare, tentokrát neštandardne, bez doprovodu svojej kapely.
Súčasťou koncertu budú tradičné vianočné koledy, známe slovenské vianočné skladby a rovnako aj tie zahraničné. Hudobníkov repertoár obohatia aj jeho vlastné vianočné skladby.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-