Michal Krause – Pestrou přírodou * Každá fotka je jeden príbeh
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila pre širokú verejnosť výstavu fotografií pod názvom „Pestrou přírodou“, ktorej autor Michal Krause pochádza z Čiech.
Michal Krause od mala miluje prírodu a zvieratá. Fotografii sa venuje dlhé roky. Úspešné podnikanie v oblasti internetu opustil v roku 2015. Láska k prírode a fotografovanie sa prepojili a dnes sa venuje hlavne wildlife fotografii, kvôli ktorej navštívil štyri kontinenty a množstvo biotopov od hôr cez severské pláne, lesy mierneho pásma až po tropické dažďové pralesy.
Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Venované 140. výročiu založenia múzea
Napísal(a) A. Botoš
Rimavská Sobota 30.8.2022 – Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri príležitosti svojho významného jubilea pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 8. septembra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod., v rámci ktorej je pripravený sprievodný program – koncert súboru historickej hudby Ensemble Thesaurus Musicum, kurátorský výklad k výstave a slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 140. výročia založenia múzea. 140 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea verejnosti predstaví PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea. Vstup na vernisáž výstavy je voľný. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a potrvá do 31. marca 2023.
Posledný víkend v auguste už pravidelne v Jelšave patrí Kaštieľnym dňom. Tento rok nebola výnimka a Kaštieľny deň sa tento rok organizoval len jeden deň a to v sobotu 27. 08. 2022 s množstvom sprievodných podujatí. Na tomto dni nechýbali ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí sa zapojili aktívne do sprievodných aktivít.
Úvod patril spomienkovému kladeniu vencov k pomníku pri príležitosti 78. výročia SNP, ktorého sa zúčastnili prítomní hasiči. Po spomienke už ku hasičom prichádzali deti na autíčka a na striekanie na horiaci hotel. Tieto atrakcie si deti vyskúšali až do zatmenia. Dvaja hasiči – Zdenko Javorčík st. a Martin Stehlo – sa prihlásili do súťaže v štiepaní dreva a skončili na 2. mieste.
Počas celého podujatia bola zabezpečená požiarno asistenčná hliadka.
FK Gemerská Hôrka po štvrtom kole VI. futbalovej ligy stále bez bodu i gólov
Napísal(a) MG od
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 4. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Rožňava 1:2 (1:0). G: T. Revúcky – J. Korfanta, J. Krajlik. ČK: M. Boroš – 0. ŽK: R. Fabián, J. Kovács – Y. Kambarov, K. Šikur. R: J. Dušek – J. Székely, D. Puškáš, DS: J. Michna. Div.: 500.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Jakub Fatľa, Daniel Vojčík, Štefan Dorkin (79´ P. Boroš), Roland Fabián (79´ M. Ďuríček), Michael Boroš, Filip Faško (39´ J. Benedik), Tomáš Hajdúk, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Ján Kovács.
ROŽŇAVA: Frederik Spišák - Juraj Horvát, Tomáš Gecelovský, Filip Szabó, Yelzhas Kambarov (70´ Á. Tamás), Kristian Šikur, Jozef Krajlik, Michal Domik, Jozef Korfanta, Filip Kovács (84´ A. Hajduk), Jaroslav Figúr (C).
V M Á J I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Samo Daxner – 170. výročie narodenia
4. máj - Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
Ondrej Miloslav Bella – 175. výročie narodenia
8. máj - Ondrej Miloslav Bella (8.5.1851 Liptovský Mikuláš – 12.10.1903 Krakov) – básnik, prekladateľ.
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Ľudovít Greiner – 230. výročenie narodenia
10. máj - Ľudovít Greiner (10. 5. 1796 Lichtentanne, Nemecko – 28. 10. 1882 Jelšava) — lesný hospodár.
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Jur Hronec – 145. výročie narodenia
17. máj - Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
Janko Kráľ – 150. výročie úmrtia
23. máj - Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš – 23.5.1876 Zlaté Moravce) – básnik, publicista.
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Štefan Prukner – 15. výročie úmrtia
24. máj - Štefan Prukner, pôvodným menom Štefan Bartušek (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica) – akademický maliar, pedagóg.
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Ladislav Herényi - 55. výročie úmrtia
11. máj - Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Dobroslav Chrobák - 75. výročie úmrtia
16. máj – Dobroslav Chrobák (16.2.1907 Hybe – 16.5.1951 Bratislava) – prozaik, literárny kritik, poublicista, rozhlasový pracovník.
V r. 1918 – 1919 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na ČVUT v Prahe. Pôsobil ako pedagóg na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, kde napísal aj teoretickú prácu Elektrotechnické žiarenie a teória antén (1948). Neskôr bol riaditeľ Československého rozhlasu v Bratislave, zaslúžil sa o modernizáciu technického rozhlasového zariadenia i o zavedenie nahrávacích prístrojov. Je autorom rozhlasovej hry Štúrova smrť (1935), reportáží a viacerých rozhlasových pásiem. Do časopisu Slovenský rozhlas prispieval literárnymi a odbornými článkami z oblasti techniky. Venoval sa aj literárnej kritike, písal eseje a fejtóny. So
Štefanom Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931), vydal školskú príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), spolupracoval na Slovenskom náučnom slovníku. Ako prozaik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti modernej slovenskej literatúry, jeden z hlavných predstaviteľov lyrizovanej prózy. Autor noviel Kamarát Jašek (1937) a Drak sa vracia (1943). - MM-
Svätopluk Kámen – 105. výročie narodenia
27. máj - Svätopluk Kámen (27.5.1921 Bratislava – 6.11.1992 Tisovec) – speleológ, pedagóg, publicista, ochranca prírody
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Mária Daxnerová – 125. výročie úmrtia
31. máj - Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-
































