Leto v Hnúšti zavŕši obľúbené podujatie pre deti Hnúšťankovo
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Rozlúčkou s letom v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu bude podujatie pre deti s názvom Hnúšťankovo. Uskutoční sa v sobotu 27. augusta od 10:00 do 14:00 v Záhrade Máriássy v Hnúšti. Vstup je bezplatný.
„Hnúšťankovo sme pôvodne plánovali uskutočniť počas Dní mesta, avšak pre nepriaznivé počasie sme sa ho rozhodli presunúť a koniec augusta nám prišiel ako vhodný termín. Veríme, že prídu všetky deti, zabavia sa, veselo zavŕšia letné prázdniny, a ostanú im nezabudnuteľné spomienky na leto možno práve aj vďaka Hnúšťankovu,“ uviedla na margo akcie riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Diana Vojenčiaková.
Deti v sprievode rodičov dostanú na začiatku podujatia mapku Hnúšťankova. Do nej budú môcť na jednotlivých stanovištiach zbierať pečiatky za plnenie rôznych úloh. Ak ich nazbierajú všetkých osem, ako odmenu dostanú pamätný hnúšťanský groš a balíček s prekvapením. „Na stanovištiach budú deti čakať rôzne úlohy, pri ktorých sa nielen zabavia, ale možno aj čosi naučia,“ dodala riaditeľka.
Dobrovoľní hasiči potešili deti v okrese Revúca aj v auguste
Napísal(a) G. Jakubecová
Prázdniny sú ešte v plnom prúde a dobrovoľní hasiči aj v auguste potešili deti v okrese Revúca.
Komunitné centrum v Jelšava dňa 10. augusta 2022 pripravilo pre obyvateľov mesta podujatie pod názvom Pripomenutie si rómskej kultúry v mestskom parku. Ani na tomto podujatí nesmeli chýbať jelšavskí hasiči. Okrem celodennej požiarno-asistenčnej hliadky uzavreli tento deň hasičskou penou.
Ďalej boli oslovení starostom obce Rumince, kde zavítali dňa 20. augusta 2022 a spoločne s hasičmi z Gemerskej Vsi potešili deti penou.
V tento istý deň mali v obci Chyžné Dni obce, kde nemohli chýbať opäť jelšavskí hasiči.
Cyklobus a požičiavanie bicyklov sa v Hnúšti osvedčili, samospráva ich prevádzkuje naďalej
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Požičiavanie bicyklov a premávka cyklobusu sa v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu počas uplynulých šiestich rokov osvedčili. Samospráva preto v poskytovaní týchto služieb pokračuje aj v roku 2022 s cieľom ďalej rozvíjať turizmus v meste i okolí.
Hnúšťanský cyklobus jazdil počas uplynulých letných sezón na Muránsku planinu, vrch Klenovský Vepor a vlani skúšobne začal voziť cyklistov aj k takzvaným Gemerským spojkám, teda k úsekom nikdy nedokončenej železničnej trate medzi Tisovcom a Slavošovcami. Podľa Diany Vojenčiakovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska (MsKS), ktoré službu zastrešuje, samosprávu s možnosťou takejto spolupráce oslovila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Komorný koncert v kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Koceľovciach organizuje v sobotu 27. augusta 2022 o 17:00 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. V podaní profesionálnych umelcov - Júlie Burášovej (flauta) a Tomáša Labanca (klavír) zaznejú diela A. Vivaldiho, Ch. W. Glucka a ďalších autorov.
Koncertu predchádza prehliadka kostola (od 16:30) a odborný výklad k vzácnym stredovekým nástenným maľbám, ktoré nedávno získali značku Európske dedičstvo (European Heritage Label). Za občianske združenie Gotická cesta bude fresky, ale aj aktivity združenia prezentovať Peter Palgut.
Košickí špivaci s Ondrejom Behúňom spiavajú aj bystränskia piasne
Napísal(a) Ondrej Doboš
Doteraz som sa na internete nestretol, aby rodák z Rožňavského Bystrého, žijúci v inom regióne ako je Gemer, sa mi ozval, že je členom niektorého folklórneho súboru na Slovensku, v ktorom spievajú aj gemerské piesne a poslal mi o tom aj video. A teraz sa to stalo. Ozval sa mi v týchto dňoch Ing. Ondrej Behúň, ktorý sa narodil práve v malej bývalej baníckej dedinke Rožňavské Bystré na hornom Gemeri.
Prečo ho spomínam?
Mužské hlasy zo spomínanej dediny v minulosti boli známe aj na širokom okolí, ktoré prikrášľovali naše spevy spolu so ženskými hlasmi. Nechcem sa chváliť, ale spomeniem príklad: Ján Tomko starší, na Záhumnu mal nenapodobiteľný hlas. Bolo ho rozoznať medzi ostatnými mužskými hlasmi kdekoľvek spieval. Môj otec mi vravel, že keď kdesi po bystränsky zaspieval, možno ako vojak, ponúkali mu, aby prišiel spievať do bratislavského rozhlasu, istotne by sa uplatnil. Samozrejme, že nešiel. Časy cez vojnu i potom sa zmenili a už nebolo kedy.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-