Sobota 25. 06. 2022 - Jelšavskí dobrovoľní hasiči znova zavítali medzi deti. V obci Magnezitovce na miestnom futbalovom ihrisku pripravili miestni dobrovoľní hasiči v spolupráci s Obecným úradom deň venovaný deťom. Mali pripravené rôzne súťaže.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči prispeli k súťažiam striekaním na „horiaci hotel“ a penovou show, z ktorej mali deti veľkú radosť. Popoludní sa presunuli do obce Gočaltovo. Na úvod menším deťom sme rozdali omaľovánky s hasičskou tematikou, ktoré s radosťou vymaľovali. Pani učiteľky potom pripravili štafetu súťaží, ktorá začala pumpovaním na „horiaci hotel“, pokračovala slalomom s fúrikom, hodom lopty do basketbalového koša a na záver museli poskladať puzzle, na ktorom boli postavy vystrojených hasičov. Po absolvovaní štafety sa deti vyšantili v hasičskej pene.
Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2022 (t. j. štvrtok) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.
Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00. Aktuálne si môžu návštevníci pozrieť tri tematicky pestré výstavy - Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, MEYKE: Tradícia v móde - Hagyomány a divatban a 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina.
MOTÝLIKY Z MATERSKEJ ŠKOLY A KNIHY Z NAŠEJ KNIŽNIČKY, alebo ako si čítame v Gemerskej Polome
Napísal(a) R. Farkašová
Prišiel ten krásny čas, keď konečne mohli motýliky z materskej školy navštíviť našu knižnicu v obci v jej nových priestoroch. Dočkali sa dňa, kedy mohli pocítiť vôňu kníh a prelistovať v nich. Bol to prekrásny pocit. Nenechali sme si ujsť aj možnosť vypožičať si prekrásne knihy do našej materskej školy. Najradšej by sme si zobrali všetky knihy, ale vypožičali sme si len tie, ktoré nás zaujali obrázkami, kedže čítať ešte naši predškoláci nevedia. Vypožičali sme si nielen rozprávkové, ale aj poučné. Po vypožičaní sme rýchlo utekali do škôlky, aby sme mohli čím skôr prelistovať naše krásne, pestrofarebné knihy plné obrázkov. Ale načo sme nesmeli zabudnúť? No predsa na čisté ruky, bez ktorých by sme nemohli v knihách listovať.
Múzeum ako ho (ne)poznáš * Detské letné aktivity
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 25. 06. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 2. ročník detských letných aktivít pod názvom „MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ“. Aktivity sú určené deťom vo veku od 8 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 11. do 15. júla 2022 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 15. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 30. júna 2022.
Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Počas každého dňa deti nahliadnu do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeu. Zoznámi sa nielen s nimi osobne, ale aj s ich múzejnou prácou.
Po poslednom hvizde rozhodcov rozdávali v 6. futbalovej lige guláš nielen pre majstra
Napísal(a) MG od
Tridsiate kolo 6. futbalovej ligy ObFZ Rožňava ročníka 2021 – 2022 už len potvrdilo, že víťazom tohto ročníka sa stalo mužstvo OFK Vyšná Slaná pred FK Gemerská Hôrka. Viacnásobní majstri okresu v 26 zápasoch si vybojovali 66 bodov, keď v 21 stretnutiach zvíťazili, v 3 remizovali a iba 2 zápasy prehrali. Získali v nich skóre 89:22. Na druhom mieste skončil FK Gemerská Hôrka so ziskom 63 bodov. Tretím klubom je TJ Zlatý klas Dlhá Ves a štvrté miesto si prekvapujúco vybojovali futbalisti TJ Baník Rakovnica o bod pred ostrieľaným Betliarom.
V 30. kole sa hralo na šiestich ihriskách, kde padlo 20 gólov. Domáci si pripísali 13 bodov, kým hostia iba iba 4. Strelecky sa darilo najmä Ľ. Karalovi z Rakovnice, A. Ragánovi a D. Grulyovi z Hrhova, ktorí zaznamenali po dva góly. Najlepším strelcom súťaže sa stal s 30 gólmi Csaba Valaszkay z Gemerskej Hôrky. Najviac minút odohral brankár Rakovnice Lukasz Prodochl, ktorý stal v bráne 2430 minút, podobne ako: L. Jasenka z G. Polomy, P. Luspaj z Lipovníka, P. Klárik z Krh. Dlhej Lúky, či G. Józsa z Drnavy. Od nového ročníka 2022 – 2023 bude 6. liga premenovaná na 7. ligu ObFZ Rožňava, 4. liga JUH na 5. ligu JUH a 5. ligu K – G na 6. ligu K – G.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-