Verejné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka na Námestí baníkov v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci svojho úseku astronómie pripravuje verejné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka. Konať sa bude vo štvrtok 10. júna od 11:00 do 14:00 hod. na Námestí baníkov v Rožňave. Nakoľko z územia Strednej Európy bude tohoročné zatmenie len nepatrné, zatmenie Slnka bude viditeľné na necelé štyri percentá, hvezdáreň ponúkne svojim návštevníkom možnosť pozorovať aj iné javy, ako napríklad slnečné škvrny, slnečné granuly, filamenty, či protuberancie.
„Všeobecne sa neodporúča Slnko pozorovať v domácich podmienkach. Neodborné pozorovanie môže mať za následok poškodenie zraku, až trvalú slepotu. Najlepšie sa Slnko pozoruje pomocou špeciálneho slnečného teleskopu, ktorý poskytuje riadnu ochranu pri sledovaní úkazu,“ vysvetľuje Štefan Jackovič, odborný pracovník rožňavskej hvezdárne a dodáva: „Popri pozorovaní Slnka z rožňavského námestia sa môžu záujemcovia tešiť aj na livestream anulárneho, teda prstencového zatmenia zo severne položených observatórií.“
Pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka bude prebiehať v prípade priaznivého počasia.
Pripomenuli si 160. výročie prijatia Memoranda národa slovenského
Napísal(a) M. Kojnoková
Spomienkové stretnutie zorganizovali MO Matice slovenskej a Mesto Tisovec – oddelenie kultúry a športu a Mestská knižnica A. H. Škultétyho v Tisovci. Jeho cieľom bolo pripomenúť si požiadavky slovenského národa, ktoré boli v čase ich sformulovania pred 160 rokmi výrazom odporu Slovákov voči násilnej maďarizácii.
V priestore dnešného Memorandového námestia v Turčianskom Sv. Martine sa vtedy zišlo okolo 5 tisíc zástupcov slovenských žúp, ktorí počas manifestácie prijali memorandum, ktorým okrem iného upozornili aj na právo používať na slovenskom území slovenský jazyk. Memorandum národa slovenského, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa oň však zakladatelia Matice slovenskej (MS) v roku 1863 i zakladatelia prvých troch slovenských gymnázií. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na území Slovenska. Od memoranda sa odvíjali najvýznamnejšie dokumenty Slovákov, ktorými sa emancipovali ako svojbytný a samostatný národ v srdci Európy s právom na sebaurčenie a vlastnú štátnosť.
Najrýchlejším pretekárom na 64 kilometrovom cyklistickom okruhu Rudnou cestou – okolo Jelšavy sa stal Ján Halik v čase 1:40:21,89 hod.
Napísal(a) MG od
SCK Magnezit Jelšava a Mestom Jelšava v spolupráci s RVL z. o. v nedeľu 6. júna 2021 usporiadali v rámci Road Východoslovenskej ligy 1. kolo cyklistických pretekov jednotlivcov Rudnou cestou okolo Jelšavy. Pretekov sa na 64 km okruhu od štartu v Ješave na Kúpeľnej ulici o 10:30 hod. cez Nandráž – Rákoš – Červeňany – Sirk – Železník – Turčok – Lubeník – Jelšava – Nandráž – Rákoš – Kameňany – Prihradzany – Šivetice – Gemerské Teplice – cieľ Jelšava kasárne zúčastnilo 94 mužov a 6 žien, väčšinou z východného Slovenska. Medzi pretekármi sme spoznali cyklistické dresy 7 kadetov, mužov a 7 žien v dresoch klubov aj z Gemera, ako napríklad z Krásnohorského Podhradia, CK Muránskej Dlhej Lúky, z CK Rimavská Sobota, Muráňa, Revúcej a SCK Magnezit Jelšava. Organizátori zaznamenali i jedného cyklistu z Belgicka, ktorý sa stal aj víťazom kategórie mužov A. Riaditeľom pretekov bol primátor Jelšavy MVDr. Milan Mlynár, tajomníkom Pavol Mlákay. Cieľom neprešlo 6 mužov a dve ženy.
Výsledky:
Hosťom projektu „Tajomstvá v literatúre IV“ GKPD v Rožňave - MgA. Marica Harčaríková
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre žiakov a študentov v utorok 8. júna 2021 podujatie s MgA. Maricou Harčaríkovou pod názvom „Umenie prednesu“. Podujatia sa uskutočnia pre žiakov ZŠ a študentov SŠ v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Umelecký prednes je predovšetkým umenie vnímania textu. Recitátor potrebuje svoju výpoveď „odovzdať“ poslucháčom. Príprava recitátora je komplexná činnosť, ktorej cieľom nie je len verejné vystúpenie, ale je to aj harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa s dôrazom na zdokonaľovanie jeho rečových schopností.
Hosťom projektu „Tajomstvá v literatúre IV“ bude lektorka pre umelecký prednes a pedagogička hudobno-dramatického umenia MgA. Marica Harčaríková. „Prednášky s praktickými ukážkami budú venované tvorbe umeleckého prednesu,“ povedala odborná pracovníčka knižnice Tímea Bagačková Zollerová
Futbalový klub Sokol Gemtex Rudná účinkuje v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava od roku 2002. Dokonca v sezóne 2013 / 2014 ju aj vyhral, ale postup odmietol. V ďalších rokoch patril medzi kluby, ktoré boli v hornej časti tabuľky. Práve z tohto obdobia je aj článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Opisuje v ňom účinkovanie tohto klubu v sezóne 2014 / 2015, pričom uvádza káder, výsledky, tabuľky a prehľad najlepších strelcov mužstva.
Káder: Róbert Szöllös, Róbert Bacso, Marián Drugda – Ladislav Šimon, Tomáš Domik, Róbert Jakab, Ladislav Dávid, Ladislav Rabas, Zoran Molčan, Pavol Kontra, Csaba Ováry, Stanislav Ďuriček, Alexander Köteles, Ronald Štefan, Tomáš Pavlík, Adam Burdiga, Ondrej Vysoký, Peter Sanisló, Roman Die, Ján Rabas, Vladislav Konček, František, Čapó, Ondrej Sanisló, František Németh, Marek Deméň, Dávid Orbán, Branislav Kurian, Stanislav Székely.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-