Tajomstvá v literatúre IV.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť a študentov v dňoch 14.-15.6.2021 podujatie so Svetozárom Krnom pod názvom „Cestami necestami po svete“. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Publicista, pedagóg a autor cestopisov prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc., vyštudoval žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Je synom spisovateľa Miloša Krna a prekladateľky Viery Krnovej. Autor cestopisných kníh patrí „k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky.“
Stopäťdesiat rokov uplynulo od smrti nášho slávneho krajana Gustáva Lojku
Napísal(a) MG od
Stopäťdesiat rokov od smrti nášho slávneho krajana Gustáva Lojku uplynulo 2. júna 2021. Bol známy pod pseudonymom Hostivít Tisovský. Narodil sa 4. decembra 1843 v Tisovci. Vyrastal v rodinnom kruhu národnouvedomelého učiteľa Daniela Lojku. Základné vzdelanie získal v rodisku, odkiaľ odišiel na gymnázium v Rimavskej Sobote, ale do tretej triedy už nastúpil v Levoči. V tom období levočské gymnázium nemalo takú úroveň ako v časoch štúrovských. Preto bolo treba hľadať školu s vyššou úrovňou, ako o tom píše Lojkov priateľ Ivan Branislav Zoch: „Tu rozletel sa chýr po Slovensku o znamenite vtedy zriadenom gymnáziu v Těšíne. Mnoho starostlivých otcov putovalo do Těšína. I rozvlážlivý otec Hostivítov, trebárs mu to ohľadom na materiálny stav i ťažko padlo, rozhodnul sa za Těšín a doviezol tu oboch synov svojich v jeseni r. 1856.“ To sú slová, ktoré do knižky Revúca – kolíska slovenského stredného školstva, napísal známy revúcky autor Dušan Dubovský.
Krajina víťazov – výstava najsilnejších momentov slovenského športu v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Krajina víťazov je putovná výstava unikátnych fotografii slovenských fotografov, ktorá zachytáva úspechy našich športovcov za posledných dvadsať rokov. Od 31. mája 2021 ju Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s Národným futbalovým štadiónom, a. s., Slovenským olympijským a športovým výborom a agentúrou Dynamic Relations 2000 prináša do svojich priestorov.
Máloktorá oblasť ľudskej činnosti prináša také emócie ako šport. Jeho najsilnejšie momenty sa podarilo zachytiť na fotografiách, ktoré oživujú zaujímavé a dramatické chvíle za posledných 20 rokov.
Zomrela slovenská stolnotenisová legenda z Rožňavy Ján Kováč
Napísal(a) MG-Korzár (pp)
V čase, keď sledujeme najvyššie zápolenie slovenských športovcov na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Lotyšsku, veľmi sa ma dotkla informácia, ktorú som si prečítal na internetovej stránke. Súvisela s jedným najvzácnejších športovcov Rožňavy i snáď celého Gemera, ktorý sa veľmi aktívne zapojil do šírenia stolnotenisového športu v tomto regióne.
Poznal som sa osobne počas môjho novinárskeho pôsobenia v okresných novinách Zora Gemera. Neobyčajne aktívne i zanietene šíril tento druh športu nielen medzi študentmi a mladými talentovanými športovcami i športovkyňami prostredníctvom okresných novín. Vtiahol ma skôr ako fanúšika tohto športu aj pri organizovaní dôležitých majstrovstiev, najprv Slovenska a potom Československa.
Bola to veľká oslava stolného tenisu v okrese Rožňava a potom i prvého stolnotenisového turnaja na Slovensku, ktorý sa uskutočňuje vždy na samom začiatku nového roku v Gemerskej Polome. Moja rodná obec Rožňavské Bystré v tom čase bola dobrým žriedlom na talentovaných hráčov. Mená ako Ladislav Babič, Ján Tomko, Ondrej Gajdoš, Marta Dobošová so sestrou Evou sa takisto zapísali zlatými písmenami do diania tohto zaujímavého súťaženia.
FK Baník Drnava patrí medzi stabilných účastníkov 6. ligy ObFZ Rožňava. V najvyššej okresnej súťaži účinkuje od roku 2011, pričom patrí medzi popredné futbalové kluby. V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dozvedáme o jej výsledkoch v ročníku 2017/2018. Článok okrem výsledkov obsahuje aj káder, fotografiu, prehľad strelcov a tabuľky.
Káder: Denis Zakhar, Tomáš Parada – Peter Búlik, Róbert Kovács, Michal Ondrej, Erik Polyák, Karol Bakoš, Jozef Görgei, Jakub Čeľovský, Norbert Vozár, Tibor Kardoš, Michal Maliňák, Miroslav Mázik, Gellert Zsilla, Ján Kovács, Daniel Tisza, Jaroslav Barczi, Jakub Maliňák, Dalibor Babič, Brian Šoltés, Kilián Šoltés, Roman Kováč, Dávid Fodor, Timotej Lipták, Jozef Rencsok, Tomáš Szilágyi.
Výsledky na jeseň:

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-