Deň matiek v galérii Baníckeho múzeua v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Pri príležitosti Dňa matiek Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na tvorivú aktivitu do Galérie BM. Na žiakov čaká bohatý program.
Múzejníci ich prevedú výstavou pod názvom 3 x R, prostredníctvom ktorej budú môcť načerpať potrebnú inšpiráciu pre následné tvorenie. Cez interaktívne hry žiaci spoznajú tvorbu rodiny Rešovských a v druhej polovici aktivity sa pokúsia o zjednodušenú imitáciu maľby na plátno. Vlastnoručne si tak vyrobia darček, ktorý budú môcť venovať svojím mamám k ich nadchádzajúcemu sviatku. „Láska dieťaťa k matke má mnoho podôb – od úsmevu, cez objatie až po spoločnú hru na lúke plnej kvetov. Práve preto sme sa rozhodli osláviť Deň matiek komentovanou prehliadkou výstavy
Predmet mesiaca máj 2025 * Akordeón neznámeho vojaka z roku 1943
Napísal(a) Ľ. Pulišová
8. mája si každoročne pripomíname koniec druhej svetovej vojny ako Deň víťazstva nad fašizmom. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je danej udalosti venovaný Predmet mesiaca máj, ktorým je akordeón značený Royal Standart, pôvodne patriaci neznámemu vojakovi.
Akordeón je zároveň pozoruhodným dokladom pohybu vojsk počas druhej svetovej vojny. Na zadnej strane akordeónu sú vyryté názvy 20 lokalít, v ktorých sa jeho majiteľ ako vojak pohyboval. Ako prvý je na harmonike zaznamenaný názov „Rostov“ s datovaním „1943“. Ide o mesto Rostov nad Donom (Rostov na Done), ktoré bolo až do oslobodenia vo februári 1943 okupované nemeckou armádou. Po jeho oslobodení Červenou armádou nemecký vojak so svojím hudobným nástrojom ustupoval juhom Ukrajiny, čo naznačujú ďalšie lokality zaznamenané na harmonike, napríklad:
Park tmavej oblohy Muránska planina oslavuje svoje prvé výročie Svetovým dňom Slnka
Napísal(a) J. Ulický
Revúca – Park tmavej oblohy Muránska planina oslavuje svoje prvé výročie Svetovým dňom Slnka s koncertom Hudby z Marsu. Pri tejto príležitosti na vás čaká program spájajúci zábavu, vzdelanie a osvetu v oblasti ochrany nočnej oblohy a astronómie.
V piatok 2. mája sa v priestoroch konferenčnej sály múzea Litterra v Revúcej uskutoční slávnostné dopoludnie určené pre odbornú verejnosť a médiá. Pozvaných hostí čakajú prezentácie týkajúce sa aktivít Parku tmavej oblohy, oblastí tmavej oblohy z Českej republiky, prednášku o svetelnom znečistení, ale aj vernisáž astrofotografii. Predstavené budú aj termíny obľúbených nočných pozorovaní z lokality Veľká lúka v Národnom parku Muránska planina. Priaznivci astronomickej tematiky sa tak môžu začať tešiť na nadchádzajúce pozorovania počas leta 2025, ktoré vám priblížia milióny hviezd nad planinou. Budete môcť pozorovať súhvezdia letnej nočnej oblohy, planéty Saturn a Mars, ale aj obľúbené Perzeidy – tak ako ste ich ešte nikdy nevideli.
Rožňava pripravila pre seniorov nezabudnuteľné šlágrové popoludnie
Napísal(a) R. Šimko
Mesto Rožňava opäť preukázalo, že si váži svojich seniorov a venuje im zaslúženú pozornosť. V rámci snahy spríjemniť jarné dni obyvateľom v zrelom veku pripravilo pod záštitou primátora Michala Domika výnimočné kultúrne popoludnie, SENIOR FESTIVAL – ŠLÁGER PARÁDA, ktoré sa uskutoční 3. júna 2025 o 14.00 na futbalovom ihrisku.
Podujatie sľubuje bohatý program plný spevu, hudby a dobrej nálady. O zábavu sa postarajú známe osobnosti slovenskej hudobnej scény: Božanka, Martin Jakubec, Mája Velšicová a Duo Rytmus. Títo obľúbení interpreti sú pravidelnými účinkujúcimi populárnej Šláger Show®, známej zo Šlágr TV najmä vďaka svojím pohodovým a nostalgickým melódiám blízkym najmä staršej generácii.
Seniori sa tak môžu tešiť na piesne, ktoré ich prenesú späť do mladosti a pripomenú im krásne spomienky. Okrem tradičných hitov zaznejú aj známe melódie plné emócií, v ktorých si každý nájde niečo pre seba – či už pôjde o folklórne motívy, populárne šlágre alebo nežné balady.
Po pätnástom kole v siedmej futbalovej lige na 1. mieste vystriedala OFK Vyšná Slaná béčko MFK Rožňava
Napísal(a) MG od
Posledný aprílový týždeň bol futbalovo obohatený o ďalší prírastok klubov z horného Gemera. Potešenie pre fanúšikov stále však neprichádza od mužstva MFK Rožňava, ktoré v ďalšom súboji na východe Slovenska nezískalo ani bod. Z mládežníckych mužstiev potešili iba žiaci MFK Rožňava hrajúci v III. lige Sk A, keď v 12. kole porazili doma rovesníkov Slávia TU Košice vysoko 7:0 a držia si prvé miesto v tabuľke. Pekné súboje videli diváci počas soboty a nedele aj v súbojoch mužstiev 7. ligy. Najmä divákov na ihrisku v Rudnej, kde hrá rezerva MFK Rožňava, sa zišlo okolo ihriska podľa rozhodcov 200. Videli síce iba jeden gól, ale ten potešil najmä fanúšikov Vyšnej Slanej a posunutie ich mužstva v tabuľke na 1. miesto.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-