Zaznamenali sme XXXI. ročník súťaže o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe
Napísal(a) G. Jakubecová
Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy – Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejší región Slovenska.
Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa koncom 90. rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe a nazvali ho Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV) – už nebohý, a spoluautorom bol Štefan Máté.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 15. časť – sezóna 2011/2012
Napísal(a) Š. Tomášik
V pätnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2011/2012. Vo 4. lige pôsobil SP MFK Rožňava, v 5. lige FK Gemerská Hôrka, FK Lipovník, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Vo 4. lige účinkovala MFK Rožňava, ktorá bola po jeseni na 12. priečke. Z jesenného kádra neodišiel nikto, naopak, z hosťovaní sa vrátili L. Drobňák, M. Gere, R. Kuzma a J. Strelka ml. Novými hráčmi na jar boli aj R. Szkokan, P. Milata a M. Savčák. Trénerom bol Štefan Koššuth.
V rámci zimnej prípravy odohrala prípravné zápasy s Barcou, MFK Košice, Sp. Novou Vsou, V. Opátskym, Kežmarkom, Moldavou n/B. a Turňou n/B. V ďalšej fáze prípravy odohrala prípravné zápasy dvakrát so Sp. Novou Vsou a s Veľkou Idou. V konečnej tabuľke sa umiestnila na 14. mieste. Najvyššiu výhru zaznamenala s Krompachmi a najvyššiu prehru s Veľkými Revištiami.
Vojenský historik Pavol Mičianik o druhej svetovej vojne a SNP nielen v regióne Gemer-Malohont
Napísal(a) S.T.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na prednášku renomovaného vojenského historika PhDr. Pavla Mičianika, PhD., M.A. o druhej svetovej vojne, Slovenskom národnom povstaní, nielen v regióne Gemer-Malohont. Prednáška sa uskutoční 24. septembra 2024 o 10.00 pre školy a o 16.00 pre verejnosť. Pavel Mičianik (*1973 Lučenec) vyštudoval anglický jazyk a históriu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rokoch 1997 – 2006 študoval na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a v roku 2008 ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela. Pôsobil napríklad na Univerzite Mateja Bela a tiež ako Vedecký tajomník Matice slovenskej.
PhDr. Pavel Mičianik je autorom štyroch zväzkov publikácie Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (2007, 2008, 2009, 2012), Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939 (2019) alebo Domobrana v armáde Slovenskej republiky 1995 – 2005 (2023).
Výstava svetových fotografií Filipa Hrebendu v MsKS v REVÚCEJ
Napísal(a) J. Genčanský
Autor nazval túto premiérovú výstavu „Elementy našej Zeme“. Z fotografií cítiť obdiv a úctu k prírode, pokoru voči jej sile, mohutnosti a kráse a vďaku za energiu a inšpiráciu, ktorú z nej múdry človek je schopný načerpať a získať.
20 fotografií rozdelených do 5 tém – o piatich elementoch našej planéty – sú malým, ale zrozumiteľným svedectvom o tom, aké obdivuhodné sú stvoriteľské diela na Zemi...
Odkedy je fotografia Filipovou profesiou a stal sa členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska, získal viacero medzinárodných ocenení a úspechov...
Napríklad titul „Nature Photographer of the year 2021“, ktorý získal v jednom roku až na troch zo štyroch miest, kde sa toto ocenenie ročne udeľuje: v Budapešti, Tokiu a Moskve.
O rok nato jedna z jeho nočných fotografií získala prvenstvo v prestížnom oceňovaní astrofotografickej tvorby „Astronomy Photographer of the year“ v Londýne, na základe čoho vystavili jeho tvorbu v Britskom Národnom múzeu.
80. výročie Slovenského národného povstania v Gemersko-malohontskom múzeu" - Rómovia v spomienkach
Napísal(a) J. Aláč
Dňa 9. septembra 2024 sa v Tisovci uskutočnilo viacero podujatí, ktorými si jeho účastníci pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania.
Súbor podujatí začal slávnostným otvorením výstavy „Rómovia v spomienkach...“, ktorá bola realizovaná v spolupráci mesta Tisovec, Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Autorom myšlienky aj samotnej výstavy je Ing. Dušan Hutka. Výstava vznikla ako spomienka na tragické udalosti, ktoré sa udiali pred 80 rokmi v Tisovci počas Slovenského národného povstania. 20. novembra 1944 vo večerných hodinách skupina vojakov nemeckého trestného oddielu vtrhla do rómskej osady pri Papierni. Všetkých jej obyvateľov vojaci vyhnali z príbytkov. Dôvodom represívnej akcie bola pomoc miestnych rómskych mužov partizánom.
Obyvatelia museli pochodovať smerom na Tisovec. Štrnásť mužov násilne odvliekli pod Hradovú za Tisovcom a prinútili ich vykopať si vlastný hrob. Ďalší deň (21. novembra 1944) nad ránom, keď rómski muži dokončili „svoju robotu“, nemeckí vojaci ich výstrelmi zo samopalov popravili. Mená zavraždených boli prostredníctvom verejného oznámenia následne vyvesené pri mestskom dome.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-