Jeseň s klasickou hudbou v architektonických skvostoch Gemera, Novohradu a Malohontu
Napísal(a) HC
Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi do regiónov Gemera, Novohradu a Malohontu. Obyvatelia a návštevníci Rožňavy, Lučenca, Revúcej, Štítnika, Rimavského Brezova, Ochtinej, Plešivca a Krásnohorského Podhradia si môžu od 29. septembra do 6. októbra 2024 vychutnať majstrovstvo umelcov z Holandska, Južnej Kórey, Českej republiky a Slovenska.
K základnej myšlienke festivalu slovami Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra: „Náš festival Pro musica nostra vznikol pomerne nedávno z idey predstaviť symbiózu historickej hudby s dobovou architektúrou v rozličných kútoch Slovenska. Chceme ním napomôcť obom komponentom tohto spolužitia – klasickej hudbe, ktorá sa napriek nekonečnému digitálnemu priestoru (či práve kvôli tejto nekonečnosti?) vytráca z našich životov i architektonickým pamiatkam, ktoré musia častokrát v záplave iných povrchných atrakcií bojovať na mape Slovenska o dôstojné miesto a záujem návštevníkov jednotlivých krajov, miest či obcí.“
Pripomíname si 110. výročie úmrtia Dr. Rudolfa (Rezső) Hazslinszkého, významnej osobnosti rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
(... a nezabúdame ani na Ladislava (László) Adalberta Aranya)
Dr. Rudolf (Rezső) Hazslinszky (1869 – 1914) je dodnes jednou z najvýraznejších osobností rožňavského múzejníctva. Bol jedným z iniciátorov založenia Mestského múzea v Rožňave v roku 1912 a zároveň jeho prvým riaditeľom. Pod jeho vedením bola v roku 1912 v priestoroch Mestského domu otvorená prvá expozícia Mestského múzea v Rožňave. Počas svojho pôsobenia kládol veľký dôraz na zbierkotvornú činnosť. Podstatu muzeálnej činnosti videl v tvorbe zbierok (zbierkového fondu), ktoré považoval za zdroj poznania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky nie len vo výuke, ale aj v mimoškolskej výchove a do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.
Mestské múzeum už v čase svojho založenia zahájilo pod vedením Hazslinszkého veľmi aktívnu zberateľskú činnosť, ktorej sa darilo, predovšetkým vďaka veľkému záujmu zo strany verejnosti, obohatiť novozaložené múzeum o vzácne predmety. Aj keď múzeum v počiatkoch zápasilo s priestorovými problémami, v prvých rokoch fungovania našlo v zbierkach múzea svoje miesto množstvo zaujímavých a cenných muzeálií. Prírastky Hazslinszky zodpovedne evidoval v Inventárnej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyói Városi Múzeum Leltára). O nadobúdaní predmetov do zbierok múzea zároveň pravidelne informoval na stránkach regionálneho týždenníka Rozsnyói Híradó. Podľa týchto údajov bol stav zbierok k 22. 12. 1912 1406 kusov.
Po stopách povstalcov... Komentovaná prehliadka po náučnom chodníku ,,Bojisko Rimavská Baňa"
Napísal(a) E. Lindisová
Rimavská Sobota, 18.09. 2024 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote organizuje pri príležitosti 80. výročia SNP sériu rôznorodých podujatí. Prvým tohto druhu bude exkurzia do oblasti intenzívnych bojov medzi povstaleckými a nemeckými vojakmi, ktoré v Rimavskej Bani prebiehali v októbri 1944. Exkurzia sa uskutoční dňa 20. septembra 2024. Náučným chodníkom bude účastníkov podujatia sprevádzať Mgr. Viktor Brádňanský, regionálny historik. Začiatok komentovanej prehliadky náučným chodníkom je naplánovaný na 9.00 hod. v Rimavskej Bani. Exkurzia bude trvať približne dve hodiny.
S odstupom ôsmich desaťročí mnohí nazerajú na povstalecké územie len ako na okolie Banskej Bystrice, Brezna a Zvolena. Tvrdé boje sa však zvádzali aj v severných častiach Gemera-Malohontu, v okolí Revúcej, Muráňa, Tisovca, na Dieliku pri Tisovci, ale aj v okolí Rimavskej Bane. V neposlednom rade tu pôsobilo niekoľko partizánskych oddielov. Aj severné oblasti Gemera-Malohontu tak boli dôležitou súčasťou povstaleckého územia. Svedčí o tom množstvo pomníkov, pamätníkov, pamätných tabúľ, ktoré vypovedajú o protifašistickom odboji a tiež zaujímavý náučný chodník v Rimavskej Bani, pod názvom „Bojisko Rimavská Baňa“ (súčasť Cesty SNP Gemerom-Malohontom).
Aj v tomto týždni vás pozývame do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Aj v tomto týždni Vás pozývame do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej:
******************
19. septembra 2024 od 14.00 do 18.00 pred MsKS
VECI VEREJNÉ S PRÍBEHOM
Ak chcete niečo predať alebo niečo kúpiť, toto je vaša príležitosť.
*****************
21. septembra 20278 o 17.00 divadelná sála MsKS
ŠLÁGER PARÁDA
Hudobno-zábavný program plný výbornej nálady, galakoncert hviezd TV Šláger. Vstupné v predpredaji 12.- €, v deň koncertu 13.- € Predpredaj vstupeniek: MsKS Revúca, sekretariát č.dverí6, 058/ 28 515 71.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Silvia Tóth
V roku 1979 ustanovila Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) 27. september ako Svetový deň cestovného ruchu. Svetový deň cestovného ruchu si na celom svete pripomínajú s cieľom rozvíjať povedomie medzinárodného spoločenstva o význame cestovného ruchu a jeho kultúrnych, sociálnych, politických a ekonomických hodnotách. Cieľom Svetového dňa cestovného ruchu je iniciovať diskusiu o vplyve cestovného ruchu na planétu a príležitostiach k udržateľnejšiemu rastu. Okrem toho cestovanie obohacuje spoločensky, kultúrne a má silný sociálny a výchovný aspekt. Pri tejto príležitosti Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pre návštevníkov pripravilo skutočne jedinečný program.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-