V ďalšom článku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o rôznych futbalových aktualitách z okresu Rožňava ako sú prestupy a hosťovania, či najlepší strelci 7. ligy. Nechýbajú výsledky Rožňavy a Krásnohorského Podhradia. V závere autor predstavuje jeden futbalový klub 7. ligy.
Prestupy a hosťovania k 6. 10. 2024:
Zoltán Kótai – Rožňava – Jesenské
Valerij Kovernyk – Rožňava – Vranov
Peter Šagúl – Rožňava – Hnúšťa
Jakub Ďuríček – Rožňava – FCM Traiskirchen
Futbalových oddielov dospelých na hornom Gemeri je stále menej + Ako si počínajú v novom ročníku 2024/2025
Napísal(a) MG od
Po niekoľko týždňovej odmlke zapríčenej zdravotným stavom administrátora stránky sa ozývame, aby sme vám priniesli výsledky súbojov našich futbalových mužstiev dospelých dosiahnutých v IV. lige Majstrovstiev regiónu Východ, v V. lige JUH a v najvyššej okresnej súťaži VII. lige ObFZ Rožňava. Nie je to veľa, ale situácia ani v iných regiónoch Slovenska nie je ružová a sme stále svedkami odstupu silnejších klubov z rôznych oblastí Slovenska, z rôznych ligových súťaží.
Futbalové dianie na hornom Gemeri teda pokračuje jesennými kolami ročníka 2024/25. Z pomedzi 14 kolektívov dospelých sa v tomto ročníku do Majstrovstiev regíónu – IV. ligy prebojovali jasným víťazstvom z piatej ligy futbalisti MFK Rožňava.
Aktivita BRIEFCASE – nerastné suroviny okolo nás * Čo pripravilo Banícke múzeum v Rožňave pre žiakov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Na žiakov materských a základných škôl myslí počas celého roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tentoraz pre ne pripravilo atraktívnu aktivitu pod názvom Briefcase – nerastné suroviny okolo nás. Prostredníctvom aktivity sa múzejníci snažia priniesť tému vyčerpateľnosti nerastných surovín a potrebu ekologického správania sa pri ich využívaní.
Žiaci sa dozvedia množstvo zaujímavých a prekvapivých informácií o mineráloch, kde a ako nerastné suroviny získavame a kde všade ich nájdeme pri každodenných činnostiach. Interaktívnou a zábavnou formou za pomoci Briefcase – Kufríka minerálov každodennej spotreby okrem iného spoznajú vlastnosti jednotlivých nerastných surovín a čo sa z nich vyrába. Počas celej aktivity budú múzejníci klásť dôraz na environmentálnu stránku ich spotreby. Po „kufríkovej hre“ žiakov určite zaujme aj pripravená tvorivá dielňa. „Tvorivá dielňa je vždy obľúbeným spestrením našich aktivít. S detičkami si vyrobíme napichovátka z polodrahokamov a s tými staršími stromčeky šťastia,“ uviedla múzejná pedagogička Brigita Nagyová.
Za posledné roky nastal obrovský posun v oblasti technológií a médií. Napriek tomu nám kniha poskytuje relax a vnútornú pohodu. Čítanie kníh prináša množstvo benefitov. Ak ich chceme využiť, najlepšie je siahnuť po klasickej knihe v tlačenej podobe.
V roku 2024 realizuje Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podujatia prostredníctvom projektu Zalistujte v nás, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia. Zámerom je v prvom rade zvyšovanie čitateľskej gramotnosti, prezentácia slovenskej literárnej tvorby a čítania, rovnako ako aj tunajšieho kultúrneho dedičstva.
„Projekt je realizovaný v dvoch líniách súčasne,“ rozhovoril sa pracovník knižnice úseku beletrie Marek Čižmár a pokračoval: „Prvá línia projektu sa zameriava na prezentáciu pôvodnej slovenskej tvorby pre deti aj dospelých prostredníctvom besied so slovenskými autormi detektívnych románov, spisovateľkami romantických príbehov, autorkami kníh pre deti a dospievajúcu mládež, či odborníkov na slovenskú históriu a umelecké historické predstavenie.
Medenú rudu v Rejdovej ťažili už v dávnej minulosti
Napísal(a) O. Rozložník
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave zorganizoval v polovici tohto roka výjazdový program do obce Rejdová na hornom Gemeri na obhliadku ložiska medenej rudy, z ktorého bolo ťažené v minulosti, spojenú s prednáškou o tomto ložisku.
Predseda baníckeho spolku Ing. Dušan Oravec informoval o tejto akcii starostku obce pani Mgr. Slávku Krišťákovú, ktorá to veľmi pozitívne prijala. Aj jej pričinením sa prejavila všestranná pomoc pri premietaní prednášky v kultúrnom dome, pri občerstvení účastníkov, ako aj pri doprave vyhovujúcim autom na obhliadku háld, ktoré zostali po banskej činnosti na vrchu Za skalou. Zabezpečila tiež i obhliadku Múzea ľudovej kultúry, remeselníckej dielne na šitie krojov a i evanjelického kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou v obci Rejdová.
V prezentácii, ktorú pripravil a predniesol RNDr. Ondrej Rozložník, je dokumentovaná nielen história ťažby medi v Rejdovej, ale i charakteristika medi, ktorá bola významným kovom v minulosti, ale i v súčasnosti a posunula ľudstvo na súčasnú technickú úroveň po mnohých stránkach. Prednáška, ktorá je pomerne rozsiahla je dostupná vo formáte pdf v Prílohe Ložisko medenej rudy Za skalou.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-