Najhroznejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva predstavovala II. svetová vojna, ktorú rozpútalo Nemecko. Jej začiatok je datovaný rokom 1939, keď Nemecko pod vedením diktátora Adolfa Hitlera napadlo Poľsko. O niekoľko dní na to napadli aj Sovietsky zväz. Vojna si vyžiadala až 85 miliónov obetí. Počas nej boli zničené mestá, dediiny..., a ľudia zažili traumy, ktoré poznačili ich celý život. Do II. svetovej vojny sa, okrem Sovietskeho zväzu, postupne zapojili viaceré krajiny sveta a Spojenci bojovali spoločne proti nacistom a fašistom. Pripomeňme si, že koniec II. svetovej vojny je ohraničený podpísaním kapitulácie Nemecka dva razy. Prvý raz 7. mája 1945 v Remeši vo Francúzsku. Druhýkrát na žiadosť Sovietskeho zväzu, zvlášť Stalina, bol akt kapitulácie opakovaný 8. mája 1945 v Berlíne na predmestí Karlshorst. Odvtedy si na tento deň spomíname na celom svete ako na Deň víťazstva. Jeho význam si každoročne pripomínajú aj obyvatelia Gemera. Tak tomu bolo i tohto roku. Medzi inými mestami a dedinami i v okresných mestách Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 13. časť – sezóna 2009/2010 * Na regionálnych trávnikoch účinkovali len tri kluby
Napísal(a) Š. Tomášik
V trinástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik, sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2009/2010. Vo 4. lige pôsobili SP MFK Rožňava a FK Štítnik K. T., v 5. lige FK Gemerská Hôrka. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
Pred sezónou sa veľké zmeny v mužstvách Rožňavy a Štítnika K. T. neudiali. Do kádra Štítnika K. T. pribudli dorastenci Z. Greško, D. Kakalejčík, Urban a Pavlík. Najvýraznejšími zmenami v kádri Rožňavy boli návrat Stehla a príchod Kamenského. V prvých kolách chýbalo Štítniku K. T. až sedem hráčov zo základnej zostavy.
Rožňava ťažila z domáceho prostredia, keď ani raz neprehrala. Raz remizovala s Veľkými Revištiami 3:3. Najvyššiu výhru zaznamenala doma so Strážskym 6:0. Dvakrát sa jej podarilo bodovať vonku, a to vyhrať vo Veľkom Folkmare a remizovať v Čani. Po jesennej časti bola na 6. priečke so ziskom 24 bodov.
Noc múzeí a galérií 2024 aj v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Sz. Tóth
Máj je mesiacom, keď je už jar v plnom prúde a leto nám klope na dvere. Tento mesiac však patrí nielen láske, ale aj múzeám. V máji sa totižto už tradične, na veľkú radosť múzejníkov a všetkých milovníkov histórie a kultúry, organizuje podujatie Noc múzeí a galérií. V roku 2024 to bude jubilejný XX. ročník tohto podujatia pod patronátom Rady Európy a pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí. Európsku noc múzeí a galérií organizuje a zastrešuje francúzske ministerstvo kultúry v Paríži, ktoré každoročne vyzýva múzeá v celej Európe k organizovaniu neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Múzeá majú pri tejto príležitosti možnosť prezentovať kultúrne dedičstvo pestrým, netradičným spôsobom, hodnotným programom zaujať a interaktívne vzdelávať návštevníkov, pre ktorých je tento večer skvelou príležitosťou na kultivovaný oddych v netradičnom čase a atmosfére.
XX. jubilejný ročník podujatia Európska noc múzeí a galérií sa aj v roku 2024 organizuje tretiu májovú sobotu, teda 18. mája. Do tohto celoeurópskeho podujatia sa už tradične zapája aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré si na tento významný dátum naplánovalo vernisáž atraktívnej výstavy s názvom Sisi: život vyrozprávaný v šatách.
Cennú trofej víťaza KFL si z Rožňavy odviezli futbalisti Spartaka Medzev
Napísal(a) MG od
Majstrovský futbal na hornom Gemeri nemal voľno ani 8. mája, na Deň víťazstva nad fašizmom v 2. svetovej vojne. Družstvá dospelých V. ligy JUH hrali predohrávané zápasy 26. kola. Jeden zo zástupcov horného Gemera FK Krásnohorské Podhradie prehralo vysoko 0:6 v Budkovciach a MFK Rožňava v súvislosti s finálovými zápasmi Krajskej futbalovej ligy na ihrisku v Rožňave má preložený zápas s Ťahanovcami na 22. mája.
Ihrisko MFK Rožňava bolo miestom finálových stretnutí dospelých prihlásených do Krajskej futbalovej ligy, ktorí využili zimnú prestávku v ligových súťažiach VsFZ. Treba poznamenať, že do futbalových zápasov tohoročného Zimného pohára predsedu KSK sa prihlásilo 56 mužstiev z ObFZ a prestávku využilo i 50 družstiev hrajúcich v súťažiach VsFZ. Víťazmi 6. ročníka KFL sa v Rožňave stali – kolektív Spartak Medzev a kolektív Hornád Ždaňa, ale obidvaja až po rozostrele na pokutové kopy, keď v normálnom hracom čase sa obidva zápasy skončili nerozhodne 1:1. Zaujímavosťou prvého zápasu je, že góly v normálnom čase zaznamenal iba jeden hráč hostí – P. Peťovský, ktorý okrem góĺu do súperovej siete si dal i vlastný gól. Obidve družstvá okrem víťazných pohárov získali prvýkrát i putovné poháre s finančným poukazom 3.000 eur na nákup materiálno-technického vybavenia.
Udalosti sú vždy poznačené rôznymi príhodami. Jednou z takých je aj príhoda, ktorú našli napísnú pred viacerými rokmi na povale jedného rodinného domu a týkala sa obdobia Slovenského národného povstania z regiónu Gemera. Dnes, keď si pripomíname 79. výročie konca 2. svetovej vojny je naším príspevkom k tejto smutnej udalosti. Autor je doteraz neznámy, ale podľa obsahu ho písala ženská ruka.
"Čas odmeriava 32. rok odvtedy, čo sa v tisovských horách rozhoreli partizánske vatry. Ich žiaru bolo vidieť ďaleko. Bola akýmsi impulzom pre slovenských chlapov blízkeho i ďalekého okolia. Okamžite začali vymienať roľnicke pluhy za samopal, učitelia perá za pušky. Študenti, robotníci a všetci oddaní a zdraví muži húfom odchádzali do hôr pomáhať oslobodzovať našu vlasť od nepriateľov.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-