Na Muránskej planine vzniklo jedinečné územie s označením “Park tmavej oblohy”
Napísal(a) E. Žilková
Salaš Zbojská – V piatok 3. mája 2024 na Salaši Zbojská predstavitelia okresnej organizácie cestovného ruchu Gemer podpisom memoranda slávnostne oznámili vznik nového parku tmavej oblohy na Muránskej planine, ktorý bude slúžiť na ochranu nočnej oblohy a hviezdneho neba. Tento krok je dôležitým míľnikom k zachovaniu jedinečnej tmavej atmosféry pre pozorovanie hviezd na tomto území, ktorú chcú priblížiť nielen miestnym obyvateľom, ale predovšetkým návštevníkom zo Slovenska i celého sveta. Park tmavej oblohy vznikol pri príležitosti 30. výročia medzinárodného dňa Slnka.
Muránska planina je, okrem iného, známa aj vďaka jedinečnej tmavej oblohe, ktorá je ideálnym miestom pre pozorovania nočnej oblohy. Cieľom vyhlásenia parku tmavej oblohy je zachovať a chrániť toto tmavé územie pre súčasné aj budúce generácie.
Národný park Muránska planina je miestom pre milovníkov astronómie a pozorovateľov hviezd, ale aj priestorom pre turistov, ktorí si budú môcť vychutnať jedinečnú atmosféru nočnej oblohy ďaleko od svetelného smogu mestských oblastí počas organizovaných podujatí s pracovníkmi z hvezdárne v Rimavskej Sobote.
Jaroslav Figúr prestrieľal doteraz najlepšieho strelca siedmej futbalovej ligy
Napísal(a) MG od
Čas ako stvorený na futbal pritiahol na hornom Gemeri pekný počet divákov na zápasy 20. kola súťaží. Najviac sa ich zišlo v Drnave na zápolení s Lipovníkom, kde ich narátali až 250. O niečo menej prišli fanúškovia tejto hry na ihrisko do Dobšinej, kde privítali rezervu MFK Rožňava. V tomto kole sa prejavil Jaroslav Figúr z Rožňavy, ktorý v nastrieľal Dobšinčanom štyri góly, čo ho vynieslo na 1. miesto streleckej súťaže. Výsledky stretnutí 7. ligy v tomto kole potvrdzujú, že sa darilo viac hosťom ako domácim. Tí zaznamenali v piatich zápasoch tri výhry a dve sa skončili v prospech domácich. Hráči spolu nastrieľali 34 gólov v pomere 16:18. V tomto kole nebol zo spomínanej súťaže nik potrestaný červenou kartou.
Vo vyššej futbalovej súťaži, teda V. ligy Juh sa naďalej nedarí futbalovému klubu z nášho regiónu – FK Krásnohorskému Podhradiu, ktorý na jar nezískal so súpermi ani bod. Pozrime sa teraz na jednotlivé zápolenia tak dospelých, ako aj dorastencov a žiakov z horného Gemera.
V deň svätého Floriána v Magnezitovciach sa stretli Zaslúžilí členovia DHZ okresu Revúca
Napísal(a) G. Jakubecová
Opäť je tu 4. máj, kedy si hasiči pripomínajú svoj deň, deň sv. Floriána, svojho patróna. Stalo sa už tradíciou, že v tomto čase sa stretávajú Zaslúžilí členovia okresu Revúca na svojom Aktíve.
V tomto roku padol 4. máj na sobotu, najvhodnejší čas, aby sa Zaslúžilí členovia stretli presne v tento sviatočný deň v obci Magnezitovce. V okrese máme 10 Zaslúžilých členov. Aktívu sa zúčastnili šiesti – Ladislav Berki, Pavol Berki (obaja DHZ Jelšava), Ing. Milan Brdársky (DHZ Revúca), Andrej Hudák (DHZ Magnezitovce), Vladimír Javor (DHZ Ratkovské Bystré) a Karol Karáro (DHZ Rákoš).
Akvarelová doba Pavla Ožďániho skrášľuje výstavnú sieň v Revúcej
Napísal(a) MG od
Slávnostnou vernisážou vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej sa začala 2. mája 2024 výstava 69-ročného neprofesionálneho výtvarníka Pavla Ožďániho pod názvom Moja doba akvarelová. Narodil sa síce v Žiline, ale už ako dieťa sa presťahoval do Novohradu a základné vzdelanie už ukončil v Lučenci. Jeho curriculum vitae je obohatené absolvovaním ľudovej školy umenia v Lučenci a strednej priemyselnej školy v Brezne spolu s druhým cyklom výtvarného odboru pod vedením E. Schleicherovej. Po maturite prišiel ako čerstvý maturant do Revúcej v roku 1975, kde prežil 30 rokov svojho života, keď pracoval v magnezitových závodoch SMZ Jelšava aj SMZ Lubeník ako výtvarník na úseku výrobnej propagácie. V súčasnosti už na dôchodku žije a tvorí v Lučenci. Sporadicky sa výtvarníckej tvorbe venoval počas obdobia života na Gemeri v Revúcej, kde sa prezentoval na podujatiach a výstavách organizovaných Okresným osvetovým strediskom Rožňava. Práve pod vplyvom stretnutí v Revúcej sa rozhodol pre akvarel, ktorý tvorí dominantu v jeho tvorbe.
Dobrovoľní hasiči na taktickom cvičení v Revúcej zachraňovali historickú budovu
Napísal(a) G. Jakubecová
S blížiacim sa sviatkom hasičov, Dňom sv. Floriána, sa organizuje niekoľko podujatí, na ktorých sa hasiči prezentujú.
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vypracovalo námet na taktické cvičenie, kde mala horieť historická budova Kohúta. Taktické cvičenie bolo naplánované na piatok 3. mája 2024. Bolo zriadených niekoľko zásahových úsekov. Na jednom z úsekov zasahovali dobrovoľní hasiči z Jelšavy, ktorí hasili za pomoci lafety z plošiny. Dvaja členovia boli v priestore budovy hľadať osoby. Boli použité aj autonómne dýchacie prístroje. Dobrovoľní hasiči z Muráňa dopĺňali vodu CAS T 148 do jelšavskej CAS T 815. Lubenícki dobrovoľní hasiči boli na odbernom mieste. Na vyhodnotení boli vymenované aj dobré postupy, ale sa pripomenuli aj drobné vzniknuté chyby.
Bola vystavená aj hasičská technika z OR HaZZ.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-