Život vyrozprávaný v šatách z čias korunovácie Alžbety za uhorskú kráľovnú na výstave Sisi v Rimavskej Sobote
Napísal(a) I. Kerepesi
Výstava Sisi: Život vyrozprávaný v šatách je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 – 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő (Maďarsko), ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Móniky Czédly sa zaoberá krajčírstvom od roku 1886. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod s odevmi pod názvom D´Elia. Medzi jeho klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne obchod navštívila aj cisárovná Alžbeta.
Pokračovateľkou módneho salónu D´Elia je práve Mónika Czédly. Presné kópie historických šiat, ktoré sú spojené s jej menom, boli vystavené na mnohých miestach v Maďarsku, Nemecku i na Slovensku. V Rimavskej Sobote si ich môžete pozrieť už druhýkrát, a to po úspešnej výstave z roku 2019 s názvom „Vaše veličenstvo Sisi – Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Kolekcia sa odvtedy rozšírila o nové kusy oblečení.
Školský klub detí v Gemerskej Polome s novými knihami aj v parku
Napísal(a) D. Červenáková
Žiaci základnej školy v našej obci Gemerská Poloma pravidelne navštevujú obecnú knižnicu. Prvými návštevníkmi, počas mesiaca knihy, boli žiaci zo školského klubu detí. Počas tohtoročných marcových stretáviek prelistovali aj knižné novinky. Tie knižnica nakúpi z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia. Nakoľko je už aj v parku pred školou teplejšie, rozhodli sa, že vybrané knihy z knižných noviniek, ktoré aj niečo naučia, si spoločne prečítajú v parku, na čerstvom vzduchu. Z vypožičaných kníh, potom už spoločne v triede ŠKD, realizovali projekty. Pri práci je potrebné sústrediť sa, rozmýšľať, ale aj dbať na estetiku a zrozumiteľnosť. Myslím, že sa to podarilo. Dôkazom sú priložené fotografie v galérii. Touto cestou vyjadrujem veľké poďakovanie pani učiteľke Slavke Gecelovskej, ktorá i takouto formou vedie žiakov k návykom pre prácu s knihou a dokáže ich motivovať, aby aj
Záhrada plná kníh – knižničný festival písma, slova a pohody * Kniha dáva väčší priestor rozvoju myslenia
Napísal(a) T. Bachňáková
Aj vy máte pocit, že čas plynie o čosi rýchlejšie? Sme zahltení každodennými povinnosťami, máme pocit, že dni, týždne a mesiace utekajú akosi prirýchlo. Celý rok ubehne tak, že sa za ním ani nestačíme obzrieť.
Pracovníci Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja, pripravili na stredu 22. mája 2024 netradičné celodenné aktivity pre všetky vekové kategórie pod názvom Záhrada plná kníh – knižničný festival písma, slova a pohody.
Je niekoľko dôvodov, prečo je čítanie kníh prospešné. Nie je to len záležitosť potešenia. Vedci sa zhodli na tom, že čítanie kníh prospieva fyzickému, ale aj duševnému zdraviu a z týchto výhod môže človek čerpať celý život. A tak festival otvorí Čítanie s labkou – krátke rozprávkové texty, v podaní detí základných škôl, čítané psíkovi menom Nelly.
Jelšavčania oslávili storočnicu dobrovoľných hasičov v Totkomlósi
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 16. apríla 1924 bol založený Dobrovoľný hasičský zbor v Tótkomlósi (Maďarsko) (Tótkomlósi önkétes tűzoltó testület) ako predchodca dnešného spolku. Spolok prešiel niekoľkými premenami, aby mohol v súčasnosti plniť úlohy na úseku požiarnej ochrany. Nezabúdajú však na svoju minulosť a kladú veľký dôraz na zachovanie tradícií. V dňoch 10. 05. – 11. 05. 2024 spomínali na minulosť, ukázali súčasnosť a plánovali budúcnosť.
Na toto krásne výročie dostal pozvanie aj DHZ Jelšava, ktoré prijal s veľkou radosťou. V piatok 10. mája zamierili šiesti dobrovoľní hasiči z Jelšavy na CAS 15 IVECO DAILY do Tótkomlósa.
Tento deň patril histórii. O 15-tej hodine odhalili sochu sv. Floriána, ktorá bola inštalovaná pred budovou miestnej hasičskej zbrojnice. Sochu po príhovoroch požehnali páni farári – evanjelický a katolícky. Po odhalení sochy položila delegácia jelšavských hasičov k nemu venček.
Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky si upevnili pozíciu lídra 7. ligy
Napísal(a) MG od
Futbalové dianie je u nás poznačené hokejovými majstrovstvami sveta, ktoré sa konajú od 10. mája 2024 v susednej Českej republike. Aj na hornom Gemeri to bolo cítiť tak najmä v zložení futbalových družstiev, hlavne dospelých. I napriek tomu futbalové súboje, ktoré videli diváci v 21. kole majstrovskej súťaže 7. ligy riadenej ObFZ Rožňava, boli pomerne zaujímavé. Mohli by sme ich rozdeliť do troch skupín. Predovšetkým je to súboj o prvé miesto, o tretie miesto, ale aj o únik z posledného miesta tabuľky. Najviac divákov zaujímalo podľa návštevnosti, ktorú uviedli rozhodcovia v správach, stretnutie Betliar – Krásnohorská Dlhá Lúka. Víťazne odišli hostia, ktorí si tak upevnili lídrovskú pozíciu. Zápasy aj preto vyšli v prospech hostí, ktorí zvíťazili v štyroch zápasoch so skóre 11:15. Strelcom kola sa tentoraz stal Ľubomír Lukáč z Pače, ktorý sa potešil čistým hetrikom v súboji s Honcami. Súťaž naďalej vedie Jaroslav Figúr s 26 gólmi, napriek tomu že v tomto kole nehral.
Účastníci v V. lige JUH si počínajú striedavo, keď sa úplne prestalo dariť futbalistom z Krásnohorského Podhradia, čo im prinieslo pozíciu posledného družstva v tabuľke. Žiaľ, do brány sa už druhýkrát musel postaviť aj ich tréner Vladislav Vávra.
Pozrime sa teraz na aktuálne výsledky dosiahnuté v súbojoch, okrem dospelých aj dorastencov a žiakov, v rôznych ligách horného Gemera.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-