Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na Výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 03. 02. 2024 na Hasičskej zbrojnici v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie primátor MVDr. M. Kolesár a zástupca primátora Attila Žilka – obaja sú aj členovia DHZ. Úvod schôdze patril nahrávke Modlitba hasiča, ktorú nám nahovoril Juraj Genčanský z Revúcej, hudbu spracoval a nahral Mgr. Timotej Hanes, kazateľ Bratskej jednoty baptistickej z Jelšavy. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. P. Zapletalom bola pustená 5-minútová prezentácia činnosti za rok 2023.
Po obrazovej prezentácii, nasledovali správy o činnosti:
Bystrania boli v prípravnom futbale Jelšavčanom rovnocenným súperom
Napísal(a) MG od
MFK Jelšava – Baník Rožňavské Bystré 3:2 (3:0). Prípravný futbalový zápas sa odohral 3.2.2024 na ihrisku MŠK v Tisovci, ktoré má umelý trávnik. Stretnutie bolo poznačené začiatkom prípravy na jarnú časť súťaží. Stretli sa v ňom súperi z rozdielnych líg. Kým Jelšavčania hrajú v VI. lige skupiny D Stredoslovenského futbalového zväzu, Bystrania reprezentujú účastníka 7. ligy súťaže ObFZ Rožňava. Navyše Jelšavčania už začali prípravu na odvetu skôr, kým Bystrania odohrali v tomto roku prvú takúto previerku.
Bystrania hrali v zostave: Forgáč – J. Ivanič J, T. Ivanič, A. Rochl, Znak - Benedik, Milan Gallo, P. Milko, R. Rochl, L. Gabor, Bakoš. Striedali: V. Gallo, Palička, P. Minčik, F. Čapó. Góly za R. Bystré: Robert Rochl a Július Benedik.
Zápas začali aktívnejšie Bystrania a do 25. minúty súpera pred svoju šestnástku púšťali len sporadicky, informuje o tomto zápase facebooková stránka TJ Baníka Rožňavské Bystré. I napriek tomuto pozitívu nedokázali gólovo premeniť žiadnu zo sľubných šancí.
Vyznamenanie Československý vojnový kríž 1939 - Predmet mesiaca február 2024
Napísal(a) J. Aláč
V roku 2024 si Slovensko pripomenie 80. výročie Slovenského národného povstania. Aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svojimi aktivitami prispeje k pripomenutiu si tohto významného výročia. Bude to napríklad aj prostredníctvom výberu zbierkových predmetov súvisiacich s protifašistickým odbojom a SNP, ktoré budú verejnosti predstavené prostredníctvom predmetu mesiaca. Predmetom mesiaca február bude Československý vojnový kríž 1939. V mesiaci august to bude československý ľahký guľomet ZB 30J, s ktorým je spojených niekoľko zaujímavých súvislostí.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa nachádza mnoho ocenení a vyznamenaní z rôznych období. Jedným z nich je aj Československý vojnový kríž 1939.
Československý vojnový kríž 1939 bol zriadený rozhodnutím exilovej vlády Československej republiky 20. decembra 1940.
Neviem kde, ale niekde tam – Autorská výstava Martiny Kleinovej v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Martina Kleinová je prvou výtvarníčkou z vlastných radov, ktorej Gemerské osvetové stredisko (GOS), zriaďovateľom ktorého je Košický samosprávny kraj, otvára tohoročnú autorskú výstavu s názvom „Neviem kde, ale niekde tam“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2. februára 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave.
„Názov výstavy odkazuje na transcendentálnu a mystickú realitu, kde je paradoxne umelý svet vnímaný ako bežná realita. Autorka nás pozýva do intímneho, magického a tajomného sveta, ktorý vytvára svojimi obrazmi. Tento kontrast medzi umelým a prirodzeným ešte zvýrazňuje úprimnú otvorenosť a výpoveď umelkyne,“ uviedla kurátorka výstavy Gabriela Görgeyová.
Martina Kleinová študovala umelecké návrhárstvo odevov a výtvarnú edukáciu, čo uplatnila v praxi ako kostýmová výtvarníčka v niekoľkých divadelných predstaveniach, ako autorka ilustrácií, pri tvorbe propagačnej grafiky, či ako lektorka školy animovaného filmu.
Stredný i horný Gemer si s úctou pripomenuli 79. výročie oslobodenia spod fašizmu
Napísal(a) MG - MM, JK
V týchto januárových dňoch pred 79. rokmi oslobodenecké vojská Červenej armády, v radoch ktorej proti nemeckému fašizmu bojovali aj vojaci rumunskej armády a vojská 2. ukrajinského frontu a za cenu ľudských životov priniesli slobodu aj obyvateľom obcí horného a stredného Gemera. Túto nezabudnuteľnú udalosť si v týchto dňoch pripomínajú mnohé obce nášho regiónu. Uverejňujeme preto príspevky z osláv aspoň z dvoch našich okresných miest Rožňavy a Revúcej, aby sme najmä mladej generácii pripomínali, že boje za slobodu stáli milióny životov nielen vojakov, ale aj civilov padlých v tejto vojne, ktorá sa už ale nikdy nesmie zopakovať. Aby sme nezabúdali na históriu a natrvalo sa z nej poučili.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-