Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične počas fašiangového obdobia prichádza s podujatím pre detského návštevníka. Pre deti materských a základných škôl 1. stupňa si múzejníci pripravili aktivity, ktoré rozvíjajú ich poznatky, tvorivosť a fantáziu. Múzejníci deťom vysvetlia zmysel a pôvod tohto tradičného sviatku, ako ho naši predkovia oslavovali a aké zvyky počas neho dodržiavali. Dokonca túto aktivitu prepojili s novou výstavou pozostávajúcou z fotografií hudobníkov a pastierov z Gemera a jeho okolia. „Tohtoročné fašiangy sme sa rozhodli osláviť v tradičnom duchu. Pre našich najmenších záujemcov sme pripravili interaktívne hry priamo na výstave s názvom Valašský rok/Pásztoresztendő. Kedysi pastieri na fašiangoch vystrájali. Chodili v rôznych maskách medzi ľudí a rozveseľovali ich. Bola to súčasť ich valašského roka a zvykov. Veríme, že našou aktivitou zaujmeme dnešnú mladú generáciu a nielen ich zabavíme, ale aj niečo nové naučíme,“ povedala múzejná pedagogička Gabriella Badin. V závere aktivity si deti vlastnoručne vyrobia fašiangové masky.
Darcovia krvi v rimavskosobotskej nemocnici zažijú netradičný valentínsky odber
Napísal(a) Bianka Krejčíová
Valentínska výzdoba, drobné darčeky pre páry aj jednotlivcov, sladké prekvapenia i občerstvenie. To všetko bude vo valentínskom období pripravené pre darcov, ktorí prídu darovať krv na hematologicko-transfúziologické oddelenie v rimavskosobotskej nemocnici v rámci akcie SOM TVOJ TYP?
Zdravotníci na hematologicko-transfúziologických oddeleniach sa častokrát stretávajú s tým, že darcovia nepoznajú svoju krvnú skupinu. Počas príjemnej odberovej atmosféry bude mať každý darca možnosť zistiť aj svoju krvnú skupinu.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 5. časť – sezóna 2001/2002
Napísal(a) Štefan Tomášik
V piatej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2001/2002. V 4. lige pôsobili Tatran Betliar a MFK VTJ Rožňava, v 5. lige FK Baník Nižná Slaná a FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Komentár uvádza informácie aj o 1., 2. a 3. triede.
Komentár
Tatran Betliar posilnil káder o Martina Sedláka, Jaroslava Gonosa a Pavla Čarnokého. Po jeseni zimoval na 11. mieste so ziskom 21 bodov. Doma bodoval naplno šesťkrát a dvakrát remizoval s Barcou a Palínom. Jediný bod vonku získal za remízu v Spišských Vlachoch. Najvyššiu výhru zaznamenal doma s Gečou 4:0 a najvyššiu prehru v Žakarovciach 1:6. Záver jesene mu vyšiel, keď v posledných piatich kolách získal 9 bodov a posunul sa pokojnejších vôd tabuľky. V jarnej časti posilnil káder o trojicu vojakov. Hoci v prvých troch kolách získal iba bod, neskôr zaznamenal päťzápasovú šnúru bez prehry. Remizoval v Palíne a vyhral derby v Rožňave. Doma prehral s Ďurkovom a prehral aj posledný domáci zápas s Haniskou. Celkove si bilanciu vylepšil, keď skončil o jednu priečku vyššie ako v jesennej časti.
Valentín i darovanie kníh, spájanie lásky a umenia, či Drobci v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Bachňáková
Všetky príbehy a legendy späté so svätým Valentínom si ľudia naprieč krajinami pripomínajú 14. februára ako sviatok lásky a zamilovaných. Aj v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja, si v tento deň pracovníci pripravili pre návštevníkov niekoľko prekvapení.
14. február nie je len sviatkom zamilovaných. Pre mnohých milovníkov kníh je to aj Medzinárodný deň darovania knihy. International Book Giving Day prebieha po celom svete a jeho poslaním je, ako názov napovedá, darovať knihu. Aj knižnici v Rožňave v tento deň môže široká verejnosť darovať knihy. Knihy nové aj použité, v dobrom a zachovalom stave. Výzva smeruje k tým, ktorí majú doma prečítané knihy, ku ktorým sa už viac nevrátia, aby sa zapojili do tejto akcie.
Valašský rok očami fotografa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) K. Strojná
Fotograf a dokumentarista József Farkas v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú na autorskú výstavu fotografií s názvom Valašský rok / Pásztoresztendő, ktorej vernisáž sa uskutoční 8. februára 2024 o 16. hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
József Farkas je rodák z Lučenca. Rodinne a citovo je úzko napojený na región Gemera a Novohradu, kde vo svojej profesijnej kariére trávil množstvo času s dokumentovaním miestnych pastierov a hudobníkov. Dlhé roky pôsobil v Bratislave, od roku 2012 je koordinátorom Celokarpatskej talentovej súťaže ľudovej hudby a ľudového tanca Fölszállott a páva / Vyletel páv a od roku 2017 je aj vedúcim Siete Domu tradícií pre oblasti Slovenska v Budapešti. Svoj život zasvätil službe ľudovému umeniu.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-