„TVOJA OBÝVAČKA NA ULICI“ * Revúca sa stala slovenským Mestom kultúry 2022
Napísal(a) Juraj Ge
Mesto Revúca, aj s celým regiónom Gemer, sa definitívne stala historicky v poradí štvrtým slovenským Mestom kultúry po doteraz úspešne zrealizovaných projektoch miest Banská Štiavnica, Nové Zámky a tohtoročného Mesta kultúry Stará Ľubovňa.
„Mesto Revúca dlhodobo hľadá a potrebuje nový rozvojový impulz. V kultúre vidíme príležitosť na zásadnejšiu zmenu kvality života v meste a v regióne,“ hovorí Karin Kilíková, riaditeľka programovej rady projektu, ktorý súťažil o prestížny titul Mesto kultúry. A stalo sa! Revúca v súťaži Fondu na podporu umenia zvíťazila s programom, ktorý nesie názov Prepni na Revúcu, lebo cieľom je vytiahnuť obyvateľov a obyvateľky Revúcej a Gemera z vlastných obývačiek a zapojiť ich do verejného kultúrneho diania v meste. Stlačiť tak na pomyselnom TV ovládači v ich vlastnej obývačke tlačidlo „MESTO“.
„LITERATÚRA JE OBČAS TVRDÝ CHLEBÍK“ Obnovená literárna súťaž Cena Gustáva Reussa
Napísal(a) N.Durančíková
Mesto Revúca sa môže pýšiť viacerými významnými osobnosťami a jednou z nich je aj Gustáv Maurícius Reuss. Rodák z Revúcej, ktorý ako prvý napísal prvé sci-fi dielo Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava. Gustáv Reuss bol pre Revúčanov niečo ako druhý Jules Verne, alebo možno aj prvý, pretože Reussov rukopis vznikol o sedem rokov skôr ako prvý román od svetovo najznámejšieho fantastu Julesa Verna.
A práve preto bola na jeho počesť pomenovaná literárna súťaž v písaní sci-fi a fantasy poviedok. (Pozn. red. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav.) Po dvadsiatich rokoch bola súťaž obnovená a po predchádzajúcej prvej sérii jedenástich ročníkov má za sebou nový nultý ročník. S iniciatívou obnovenia súťaže prišla riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Revúcej Karin Kilíková: „Primárnym cieľom súťaže je hľadanie literárnych talentov. Súťaž má byť akýmsi odrazovým mostíkom pre začínajúcich, ale aj skúsených autorov, aby sa ich tvorba dostala do povedomia čitateľov.“
Pani Mária Ferenčíková z Gemerskej Polomy sa dňa 19.7.2021 dožila úctyhodných 100 rokov svojho života
Napísal(a) D. Červenáková, J. Ciberajová
Vzdať úctu a česť v deň sviatočný, výnimočný. Zaznamenávame do histórie našej obce udalosť, aby sme spolu s Vami, pani MÁRIA FERENČÍKOVÁ, prežili pár krásnych sviatočných chvíľ a mohli sa poďakovať za roky Vašej usilovnej práce, kedy ste rozdávali múdrosť, trpezlivosť i láskavosť, tiež obetavosť a ľudskosť. S úctou sa skláňame pred Vašimi upracovanými rukami. Máme jediné želanie, aby ste v zdraví ešte roky žili a nech sú Vaše dni pokojné a pekné.
Pri návšteve pani Ferenčíkovej sa zástupkyňa starostky obce PhDr. Ivana Antalová poďakovala oslávenkyni za jej pracovitý život a zablahoželala k jej sviatku. Pridala sa aj členka Zboru pre občianske záležitosti v obci Bc. Eva Žúdelová a popriala veľa zdravia a ešte mnoho slnečných dní v ďalšom živote. Všetci sme sa úprimne tešili a jubileum pani Márii Ferenčíkovej sme považovali za skvost nielen pre jej rodinu, ale aj pre našu obec a pre mňa osobne. Nie je samozrejmé stretnúť každý deň človeka s toľkými spomienkami a skúsenosťami života, a tak sme sa na niekoľko okamihov v jej živote opýtali.
Stáročia na mňa dýchajú.
Dívajú sa a vzdychajú
za slávou, ktorá zašla
Postavy z fresiek nemými očami hovoria.
Otvoria naše srdcia, otvoria?!
Stenajú stáročné lavice,
keď do nich sadáš
Čo tu hľadáš?!
Biblia hovorí: Kto hľadá, nájde...
Kde sa ti srdce otvorí,
ak nie tu?!
a Božské ticho hovorí – Som tu,
som tu pre teba.
Vyšli dve nové publikácie o histórii obce Vlachovo
Napísal(a) M. Mikitová
V roku 2021 vyšli dve nové zaujímavé publikácie, pojednávajúce o histórii a osobnostiach obce Vlachovo. Ich autor doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc. (1952) je vlachovským rodákom. Od ukončenia štúdia práva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dlhé roky pôsobil v miestnej štátnej správe v Rožňave. Vedeckú ašpirantúru ukončil na Právnickej fakulte KU v Prahe. Absolvoval aj štúdium na Kráľovskej akadémii obranných štúdií v Londýne (RCDS). Pôsobil ako riaditeľ sekretariátu a protokolu v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a v ústredných orgánoch štátnej správy ako vedúci úradu Ministerstva obrany SR a v Úrade pre štátnu službu SR. V súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg.
Prvá z publikácií pod názvom Villa Lamperti analyticky, i s obrazovým materiálom, objasňuje stredovekú históriu obce Vlachovo, zameranú najmä na jej prvý názov a na určenie dátumu prvej písomnej zmienky o obci (1332).
Novú knihu MURÁŇ – ĽUDIA A HORY ihličím pokrstil starosta obce Ing. Roman Goldschmidt
Napísal(a) -RS
V spoločenskej miestnosti podkrovia muránskeho múzea pozvaných hostí v piatok 3. septembra 2021 s pátosom privítala jeho riaditeľka pani Janka Spišáková a rovnako jej hrejivé slová v závere signalizovali radosť zo spoločensko-kultúrneho stretnutia po obmedzenosti v čase korony. Novú knihu MURÁŇ – ĽUDIA A HORY ihličím pokrstil starosta obce Ing. Roman Goldschmidt s jeho bývalým zástupcom Ing. Pavlom Kochjarom. Autori z ďalšieho viac ako 200 stranového diela z muránskeho prostredia sú tentoraz dvaja: Ing. PAVOL HLODÁK a Ing. DANIEL VRBJAR. Kapitolu DUCHOVNÁ KULTÚRA svojím pohľadom na ľudovú slovesnosť, na muránske nárečie obohatila Mgr. Ružena Svoreňová. Naši dvaja skvelí rodáci nás excelentne vtiahli do štruktúry a obsahu diela, ponúkli obraz práce na jeho príprave, na získavaní informácií a fotografií. Očividne pribudlo aj autorov aktuálnych záberov. Pozoruhodné sú aj iné prílohy, napr. mapy s patričným komentárom.
Pozvánka na Zochovu divadelnú Revúcu, už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samoprávneho kraja v spolupráci s Mestským kultúrnym stredisko v Revúcej usporiada v MsKS Revúca v termíne 14. – 16. októbra 2021 v poradí už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Divákom a odbornej porote sa predstavia s piatimi súťažnými inscenáciami kolektívy z celého banskobystrického kraja. Súčasťou prehliadky je vernisáž výstavy Kataríny Molnárovej Dvadsať maľovaných rokov v priestoroch bývalého Prvého slovenského literárneho gymnázia – budúca LITERRA.
Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava (vyhlasovateľ súťaže) a Banskobystrický samosprávny kraj.
CENY MESTA RIMAVSKÁ SOBOTA UDELILI TROM JEJ OBYVATEĽOM
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
V rámci osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Rimavská Sobota primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko udelil 3.9.2021 Ceny mesta Rimavská Sobota nasledovným občanom:
plk. v. v. Ladislavovi SLÁDEKOVI, rodákovi zo Senca pri jeho jubileu 93 rokov, ktorý už ako mladý šestnásť a polročný chlapec ušiel z vtedajšieho bydliska rodičov v Nových Zámkoch do Rumunska, kde sa prihlásil do radov Červenej armády v rámci 2. Ukrajinského frontu. Bojovú cestu ukončil po oslobodení Nových Zámkov pred skončením 2. svetovej vojny v Európe. Po skončení vojny nastúpil do mestskej milície v Nových Zámkoch a po nástupe na základnú vojenskú službu sa nechal presvedčiť a zasvätil svoj život Československej ľudovej armáde. Za svoje bojové zásluhy je držiteľom niekoľkých desiatok vyznamenaní Rumunska, Maďarska, Československa, Slovenska, ZSSR, Ruskej federácie. Mesto Ábonya v Maďarsku mu dokonca udelilo čestné občianstvo.
Muránska Zdychava stále viac oslovuje svojimi akciami
Napísal(a) J. Dorčáková
V malej obci na strednom Gemeri neďaleko okresného mesta Revúca sa nachádza zaujímavá obec so svojimi odľahlými kolešňami nazývaná Muránska Zdychava. Tentoraz ma zaviedla do spomínanej obce krátka informácia, ktorú som práve objavil na facebooku. Jej autorkou je pani Jana Dorčáková z Revúcej. Jej stručné opísanie zrejme zaujme aj iných, tak ako mňa, keď som ju prečítal. Píše v nej: „Zo srdca sa chceme obci Muránska Zdychava poďakovať za úžasnú akciu, ktorá sa uskutočnila dňa 12. septembra 2021 v nedeľu popoludní. Už dávno som necítila všade vôkol toľko pozitívnej energie. Práve uvádzali do života novú knihu od Mariána Manduchu: Muránska Zdychava v minulosti. Konečne sme počuli nádherné slovenské ľudové piesne, videli v očiach vystupujúcich spevákov úsmev, radosť z hrania skvelých muzikantov. Hrala im každá žilka. Nevedela som sa tohto pohľadu nabažiť. V dokonalej réžii Juraja Genčanského a pri skromnosti autora knihy dokonale zvládnutý každučký najmenší detail v réžii vedenia obce. Zo srdca ďakujeme každému kto prispel a tešíme sa na ďalšie Vaše akcie v RAJI. A knihe nech sa darí.
Tak pomenoval svoju najnovšiu samostatnú výstavu fotografií po štyroch rokoch Revúčan i svetobežník Dušan Sekerka.
Môžete ju vidieť vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej do 13. októbra 2021.
Ing. DUŠAN SEKERKA sa narodil v Ratkovskom Bystrom a väčšinu života prežil v Revúcej. Absolvoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene (1964), pracoval pre štátne lesy a stále je pracovne aktívny. Má viacero záľub: včelárstvo, turistiku a cestovanie. Lásku k prírode cítiť z každej jeho fotografie.
Fotografickému koníčku sa systematicky venuje od začiatku šesťdesiatych rokov. V československých fotosúťažiach získal viacero cien, plakiet, diplomov aj čestných uznaní. Za výhru v takejto súťaži cestoval dvakrát do zahraničia.
Každú svoju zahraničnú cestu navždy zhmotnil v knihách a dokumentárnych filmoch. Najviac mu učarovali Nový Zéland, Tibet, Himaláje a národné parky v Spojených štátoch. Jeho fotografie obdivovali na kolektívnych výstavách v Poľsku, Anglicku, Bulharsku, Španielsku, v Juhoslávii, Nemecku aj Brazílii. Publikoval vo viacerých knihách, časopisoch, kalendároch i na pohľadniciach.
Viac...
DEŇ OBETÍ HOLOKAUSTU A RASOVÉHO NÁSILIA SI PRIPOMENULI AJ V REVÚCEJ
Napísal(a) J. Genčanský
Presne pred 80 rokmi vláda vojnovej Slovenskej republiky vydala nariadenie o právnom postavení Židov – takzvaný Židovský kódex, ktorý v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. Práve preto sa tento dátum stal pamätným dňom. Tohto roku sa táto slávnosť po prvýkrát uskutočnila v 67 mestách a obciach po celom Slovensku v rovnakom dni i čase.
Aj v Revúcej sme si pripomenuli prenasledovanie a násilné vyvezenie našich židovských spoluobčanov, ktoré končilo väčšinou smrťou, a tiež tých, ktorí prenasledovaným pomáhali...
Na zhromaždení sme prečítali príhovor preživšieho – prof. MUDr. Pavla Traubnera. Potom list generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Mgr. Ivana Eľka, prečítala miestna zborová farárka ECAV Mgr. Ing. Danica Hudecová.
Životné jubileum Dr. Ondreja Doboša, srdcom a umom navždy spätého s naším krásnym Gemerom
Napísal(a) M. Mikitová
Sú miesta, ktoré sú zviazané s históriou krajiny tak úzko, že ich význam presahuje hranice, rozvíja úspechy minulosti a spája ich s prítomnosťou. Sú osobnosti, ktoré vytvorili s takým miestom zhodné hlboké vzťahy a trvalé väzby a nemožno ich od seba oddeliť. Takým miestom je náš krásny Gemer, takou osobnosťou je Dr. Ondrej Doboš. Novinár, redaktor a tvorca webovej stránky Maj Gemer sa v týcho dňoch dožíva významného životného jubilea.
Životné jubileá sú pre každého človeka dobrým dôvodom na poohliadnutie sa za uplynulými rokmi, na rekapituláciu úspechov a aj impulzom na uvažovanie o ďalšej budúcnosti. Dr. Ondrej Doboš dosiahol takéto jubileum 13. septembra 2021 – dožil sa svojich osemdesiatich plodných rokov. Narodil sa 13. septembra 1941 v Rožňavskom Bystrom, kde navštevoval základnú školu, potom študoval a maturoval na Jedenásťočnej strednej škole v Rožňave.
Súťaž Strom roka 2021 pre školy: Vyhrajte výsadbový materiál do vašej záhrady
Napísal(a) M. Vargová
V rámci ankety Strom roka 2021 organizuje Nadácia Ekopolis aj sprievodnú súťaž pre materské, základné a stredné školy. Jej cieľom je podporiť hlasovanie v ankete a motivovať žiakov i učiteľov, aby sa zaujímali o stromy vo svojom okolí a upriamiť ich pozornosť na životné prostredie. Súťaž potrvá od 2. do 30. septembra 2021.
Prvé tri školy, ktoré vyzbierajú najviac hlasovacích lístkov od svojich žiakov a študentov, získajú výsadbový materiál od Záhradníctva ABIES v celkovej hodnote 500 eur – 1. miesto 250 eur, 2. miesto 150 eur a 3. miesto 100 eur. Tento rok bude odmenená aj jedna škola naviac, a to v špeciálnej kategórii, kde nerozhoduje počet hlasov, ale aktivity žiakov a študentov navyše. Pri výbere tejto školy budú rozhodovať členovia Nadácie Ekopolis, ktorí vyberú víťaza na základe ich iniciatívy, či práce navyše. Môže ísť napríklad o fotky z výučby v prírode pri stromoch, fotografie žiakov s finalistom, umelecké práce detí alebo video, ktoré si žiaci o stromoch pripravia. Fantázii sa medze nekladú.
V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART od 16. septembra v Rožňave
Napísal(a) MG od
V týchto dňoch sa objavujú najmä v okresnom meste Rožňava rôzne informačné plagáty, ktoré jeho obyvateľom i jeho návštevníkom pripomínajú rôzne podujatia. Medzi takými je aj plagát Mestského divadla ACTORES Rožňava, ktoré v spolupráci s Mestom Rožňava pozývajú na V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART, ktorý sa uskutoční v termíne 16. – 19. septembra 2021 v Rožňave. Podľa toho zisťujeme, že Festival sa vracia do Rožňavy po dlhej 8 ročnej odmlke. Vďaka hlavným partnerom – z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA a MESTO ROŽŇAVA – mesto opäť ožije divadelným sviatkom. Festival tentoraz privíta divadlá zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Českej republiky a Francúzska. Zaslúži si tiež pripomenúť, že Festival sa koná pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.