Kultúra (3023)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Banícke múzeum v Rožňave sprístupní exkluzívnu atrakciu - banský vláčik
Napísal(a) R.Š.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spúšťa v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43 sezónnu prevádzku originálneho banského vláčika. Táto atraktívna služba v rámci prehliadky múzea bude k dispozícii návštevníkom počas celej sezóny už od 16. apríla 2019. Tešíme sa na vašu návštevu aj s vašimi malými bádateľmi.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa uskutoční 17. apríla 2019 o 15.00 hod. vernisáž výstavy „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Výstava je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva v Gemeri a predstaví jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje. Výstava potrvá do 30. septembra 2019.
Územie dnešného Slovenska je z hľadiska kúpeľov jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia,
Na Cineama 2019 sa v Rožňave opäť predstavia amatérski filmári
Napísal(a) Anežka Kleinová
Jednodňová krajská súťažná prehliadka ponúkne v sobotu 13. apríla 2019 celkovo 26 filmov od autorov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva na 23. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2019. Uskutoční sa v sobotu 13. apríla 2019 od 9:00 v Dome tradičnej kultúry Gemera v kine Apollo v Rožňave (Betliarska 8). Víťazom v jednotlivých kategóriách už tradične odovzdajú sošku Goskara - gemerský variant prestížnej filmovej ceny Oscar. „Diváci - priaznivci nekomerčných filmov - sa môžu znova tešiť na pestrú paletu žánrov. Ponúkneme 26 krátkych snímok animovanej tvorby, hraných filmov, dokumentov a videoklipov autorov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy, ktorí reflektujú súčasné témy nekomerčným pohľadom nezávislých tvorcov," pozýva Anežka Kleinová z GOS. Ako dodala, ich spracovanie v ničom nezaostáva za profesionálnou tvorbou.
V Revúcej koncertoval významný poľský organista Bogusław Raba
Napísal(a) MG od
Pred niekoľkými dňami sme vás informovali o zaujímavom podujatí, ktoré sa uskutoční v evanjelickom kostole v Revúcej. Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s Múzeom Prvého slovenského gymnázia 5. apríla 2019 pripravilo otvárací koncert Festivalu vážnej hudby RAK. Fotoreportáž z tohto podujatia nám poslal pán Karol Žigo. Približuje nám atmosféru koncertu, ale najmä významného poľského organistu a profesora muzikológie na Vroclavskej univerzite v Poľsku dr hab. Bogusława Raba, ktorý pritomným priblížil diela starých majstrov. Súčasťou koncertu bolo o hodinu neskoršie tiež stretnutie s autormi a prezentácia najnovšej odbornej publikácie na tému organologického výskumu v Múzeu PSG, ktorá bola spojená s krstom knihy autorov: Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.,
Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..."
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Smrtná nedeľa je v tradičnej ľudovej kultúre spojená s vynášaním Zimy. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Striežovské zvony, obcou Hrušovo, občanmi Striežoviec, Detským folklórnym súborom Zrkadielko a Ženskou speváckou skupinou Skaliny z Hnúšte, 7. apríla 2019 vynášali Zimu – Marienku. Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..." Tento zvyk je v obci nepretržite zachovávaný vďaka miestnym občanom a rodákom, ktorí si túto tradíciu každoročne pripomínajú a zapájajú aj tých najmladších. Podujatie sme realizovali v rámci projektu Čarovná studnička,
Úspešnú reštaurátorskú výstavu uzavrú historička aj samotní autori prednáškou
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, kde sa v pondelok 15. apríla 2019 uskutoční prednáška historičky a zároveň kurátorky výstavy Znovuzrodené pamiatky II, Edity Kušnierovej. Okrem nej vystúpia aj samotní autori výstavy – Árpád Mézes a Alexander Koreň, ktorí zúčastnených zasvätia do detailov ich práce, ktoré nemohli vidieť na výstave samotnej, keďže ich práca, činnosť a výsledky sú širokosiahle.
Keďže spomínaná výstava trvá do 15. apríla,
Najvyššie vyznamenanie DPO SR aj Ladislavovi Berkimu z Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) k oceneniu práce a obetavosti členov DPO i občanov a právnických osôb, pri zabezpečovaní ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami, má vydaný Štatút o udeľovaní vyznamenaní a čestných titulov DPO SR.
Čestný titul – medaila – Zaslúžilý člen DPO SR môže byť udelený členom DPO za celoživotnú záslužnú prácu vykonanú v DPO SR. Navrhnutý musí mať dovŕšených aspoň 60 rokov veku, byť držiteľom medaily Za mimoriadne zásluhy, byť minimálne 25 rokov členom DPO SR.
Akt odovzdávania titulov Zaslúžilý člen DPO SR bol vykonaný dňa 2.4.2019 v Žiline.
V evanjelickom kostole v Revúcej sa uskutočnila 31. marca 2019 seniorálna prehliadka 12 spevokolov cirkevných zborov, v ktorých sa predstavilo ich 121 členov. Na prehliadke vystúpili CZ z Vlachova, Gočova, Slavošoviec, Rožňavy, Rochoviec, Revúcej, Rejdovej, Ochtinej, Muránskej Dlhej Lúky, Chyžného, Dobšinej i spevácka skupina G4.
Prítomné bolo tiež predsedníctvo seniorátu, dirigenti, duchovní a domáci veriaci, aby čo najhlbšie prežili i prostredníctvom hudby vnútornú prípravu na najdôležitejšie sviatky v cirkevnom roku – sviatky Kristovho utrpenia i slávneho zmŕtvychvstania.
Stretnutie otvorila zástupkyňa dozorcu – Mgr. Martina Mikušová.
Budeme sa venovať emocionálnemu stresu a jeho vplyvom na ľudí
Napísal(a) MsK
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej srdečne pozýva záujemcov na besedu s Mgr. Denisou Nemcovou Točekovou, ktorá sa uskutoční 11.04.2019 o 17.30hod. v zasadačke MsKS v Revúcej. Bude sa venovať emocionálnemu stresu a jeho vplyvom na ľudí, dozviete sa tiež o metóde One Brain, ktorá sa dostala vo svete do pozornosti pred vyše 40 rokmi. Zodpovedané budú určite aj nasledujúce otázky.
O metóde One Brain (jednotný mozog) sa dozviete, napríklad:
- Prečo je to vzdelávacia metóda?
Fotografi z rožňavského okresu ukážu svoju tvorbu
Napísal(a) A. Kleinová
Celoštátne postupové súťaže neprofesionálnej tvorby v oblastiach záujmovo-umeleckej činnosti vyhlásilo už tradične Národné osvetové centrum začiatkom tohto roka. Regionálne kolo súťaže autorskej tvorby amatérskych fotografov rožňavského okresu AMFO 2019 bude uzavreté vyhodnotením a otvorením výstavy najúspešnejších prác.
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v pondelok 8. apríla 2019 o 17.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) na slávnostnú vernisáž. Verejnosti sa predstaví svojou tvorbou 24 z 29 súťažiacich autorov v troch vekových kategóriách, ktorí prihlásili do súťaže rovnú stovku čiernobielych a farebných fotografií.
Viac...
Výstava dobšinskej umelkyne Moniky Vozárovej obohatí rožňavskú galériu
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás srdečne pozýva na výstavu Moniky Vozárovej OD SRDCA MAĽOVANÉ, ktorá bude doplnená veľkonočnými kraslicami z dielne Danky Lackovej. Vernisáž výstavy sa uskutoční 11.04.2019 (vo štvrtok) o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25.
Monika Vozárová o sebe hovorí:
„Som Dobšinčanka. Tu som sa narodila a tu aj žijem. Už niekoľko rokov však pracujem ako opatrovateľka v Rakúsku.
Nová publikácia Gemersko-malohontského múzea venovaná maliarovi Júliusovi Sándymu (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo v roku 2018 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie monografického katalógu o živote a tvorbe maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894). Autorkou a zostavovateľkou je historička umenia Angelika Kolár.
Múzeum už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882. Podstatnú časť tejto výstavy, od ktorej datujeme vznik múzea, tvoril so svojimi dielami dnes málo známy maliar Július Sándy. Hoci priamo z regiónu nepochádzal, jeho životná cesta ho zaviedla do Rimavskej Soboty, kde sa v roku 1862 oženil s Paulínou Jánosdeák,
Jarné a veľkonočné zvyky z Gemera zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci projektu U nás taká obyčaj... 27. marca 2019 predstavilo jarné ľudové zvyky zo slavošovskej doliny, zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka. Hosťom folklórneho večera bol ľudový rezbár a výrobca ľudových nástrojov Ladislav Zachar z Čiernej Lehoty. „V minulosti sa v Gemeri dodržiavalo viacero jarných a predveľkonočných obyčají. Na slanskej doline majú tradíciu Jozefovské spevy, na štítnickej, revúckej a slavošovskej zase na smrtnú nedeľu vynášali smrtku, Hejhanu či strigu. Keďže sa s nimi už v živej podobe nestretávame, pripomenuli sme divákom tento zvyk z videozáznamu Národného osvetového centra v Bratislave v podaní folklórnej skupiny Veršinok
Otvárací koncert Festivalu RAK v Revúcej a Vedecká kaviareň – V hlavnej role organ
Napísal(a) A.Š.
Mestské kultúrne stredisko, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a Festival vážnej hudby RAK pozývajú na otvárací koncert v Evanjelickom a. v. kostole 5. apríla 2019 o 17.00 hod. Diela starých majstrov bude na organe hrať Bogusław Raba z Poľska.
Dr hab. Bogusław Raba je významný poľský organista, docent muzikológie na Vroclavskej univerzite v Poľsku. Bol tiež asistentom a lektorom na Hudobnej akadémii vo Vroclave, prednášal aj na Arcidiecéznej škole cirkevnej hudby. Študoval na vroclavskej Hudobnej akadémii, jeho diplomová práca získala prvú cenu v súťaži magisterských prác.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-