Kultúra (3023)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Syn Alexandra Dubčeka MUDr. Pavel Dubček, traumatológ a chirurg, navštívil v dňoch 30. apríla 2019 a 1. mája 2019 Gemer. Konkrétne, už po niekoľký raz navštívil svojho priateľa v malebnej obci Čierny Potok. Prečo práve túto obec?
Jeho priateľ z Čierneho Potoka JUDr. Jozef Pupala počas absolvovania vojenskej základnej služby bol s jeho bratom Petrom v jednom útvare. Vojaci vedia aký to bol útvar na východnom Slovensku v Sabinove. Vtedajší náčelník štábu mjr. F. podal sťažnosť na Veliteľstvo východného okruhu do Trenčína (veliteľom bol gen. S. K. – mimochodom veľký veliteľ, ktorý podporil hnutie nemeckého generála
U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Bučina z Pače o jarných prácach na dedine
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami. V stredu 29. mája 2019 folklórna skupina Bučina z Pače predstaví zo svojho repertoáru scénicky spracované pracovné zvyky a obyčaje. „Zvykoslovný program našej skupiny doplnia nositeľky tradícií, porozprávajú aj o ďalších činnostiach a speváckych príležitostiach na dedine v časoch minulých. Tešíme sa aj na našich rodákov, že im pripomenieme pačanské zvyky, ale i všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry,“ pozýva Dana Sústriková vedúca folklórnej skupiny.
Noc múzeí a galérií prvýkrát aj v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Múzeum PSG
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej dňa 18. mája sme sa prvýkrát rozhodli zapojiť do celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií 2019 a sprístupnili sme naše priestory v nočných hodinách. Návštevníkov pri vstupe privítal sám August Horislav Škultéty, ktorý potrápil ich mozgové bunky rôznymi labyrintami a otázkami z histórie. Lavice dobovej triedy sa opäť po mnohých rokoch naplnili a naši hostia sa mohli z premietaného dokumentu dozvedieť veľa zaujímavostí a informácií o mieste, kde sa zrodilo dnešné slovenské školstvo. Každý, kto sa osvedčil a preukázal vedomosti o gymnáziu, bol v salóniku odmenený sladkou dobrotou. Čierna kuchyňa zase ožila vôňou Kukučínových milovaných revúckych guliek za prítomnosti mladých študentov Gymnázia Martina Kukučína,
V dňoch 17. a 18. mája 2019 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zapojilo do medzinárodného projektu s názvom Noc múzeí a galérií 2019. Prvý deň pod názvom Múzejný RETRO deň bol určený pre žiakov materských a základných škôl, pre ktorých v areáli Zážitkového centra SENTINEL múzeum prichystalo množstvo aktivít a lákavých atrakcií na tému života v socializme, ako napríklad jazda banským vláčikom, skúšanie CO masiek, skákanie na gume, cvičenie spartakiády, prehliadka expozícii, ale aj ďalšie stanovištia, ktoré múzeum prichystalo v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského, Strednou zdravotníckou školou, Olympijským klubom Gemer a Mestom Rožňava.
Územné kolo v hasičskom športe s 21 kolektívmi revúckeho okresu tentoraz v Chyžnom
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Obcou Chyžné a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Chyžnom zorganizovali dňa 18. 05. 2019 územné kolo v hasičskom športe pre DHZ revúckeho okresu pre dospelých a dorast. Na nástupe sa k prítomným prihovoril starosta obce Chyžné Peter Medvec a okrem iného vyjadril radosť z toho, že sa tejto súťaže zúčastňuje toľko kolektívov – 21 súťažných družstiev. Na tomto územnom kole sa súťažilo v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku v kategóriách ženy, dorastenci, muži a muži nad 35 rokov a prebehol aj pretek jednotlivca.
V Muráni oslávili 130. výročie založenia dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) OUM
Napriek mnohým prekážkam, s ktorými sa počas svojho pôsobenia stretli hasiči z Muráňa, sa v sobotu 11. mája 2019 konali oslavy na počesť 130. výročia založenia DHZ v Muráni. Oslavy začali slávnostným otvorením moderátorom Kamilom Somorovským. Pozvané hasičské zbory a návštevníci sa postupne zhromažďovali, vypočuli si niečo z histórie pozvaných dobrovoľných hasičských zborov z Jelšavy, Hucína, Kamenian, Magnezitoviec, Ratkovej, Gemerskej Vsi, Držkoviec a Fryštáku, pričom si mohli prezrieť vystavenú historickú hasičskú techniku na námestí. Po slávnostnom otvorení nasledoval slávnostný sprievod hasičských vozidiel z okolitých miest a obcí. Potom moderátor na pódium uviedol pána starostu, Ing. Romana Goldschmidta,
Na Deň matiek v Nižnej Slanej najmilšie vystúpenie mali deti z materskej školy
Napísal(a) Mgr. Lucia Oroszová
Dňa 12. mája 2019 sa v našej obci uskutočnil slávnostný Deň matiek, na ktorého zodpovednom zrealizovaní sa podieľala Obec Nižná Slaná, Miestny odbor Matice slovenskej Nižná Slaná a Základná škola s materskou školou Nižná Slaná. Slávnosť otvoril pán starosta obce Nižná Slaná Tibor Jerga, ktorý svojím príhovorom chytil za srdce nejednu mamku, babku, krstnú mamu. Po príhovore bola každá mama obdarená starostom obce kvetom a malým darčekom, ktorý pripravili pre tento slávnostný deň žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná. O úvodný spevácky hlas sa postarali Ing. Martin Gallík a jeho spevácky kolega Ján Kalina.
Po dlhoročnom exile v obci Henckovce sa vrátil Miestny odbor Matice slovenskej do Nižnej Slanej
Napísal(a) Ing. M. Gallík
„Pred konaním výročného zhromaždenia sa uskutoční od 14.00 hod. kultúrny program ku Dňu matiek, v ktorom budú účinkovať FSk Hrabina a žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná.“ Touto úvodnou vetou pozval výbor svojich členov na vôbec prvé stretnutie v Kultúrnom dome v našej obci. Z rôznych dôvodov, ktoré si nezaslúžia byť v tomto článku uvedené, sa po dlhoročnom exile v obci Henckovce vrátil Miestny odbor Matice slovenskej (ďalej len MO) a Folklórna skupina Hrabina na rodnú pôdu. Zaslúžil sa o to aj novozvolený starosta obce Tibor Jerga, ktorý po svojom predchodcovi uvedený exil zrušil a ako spoluorganizátor, takisto prvého Dňa matiek, sa zúčastnil aj na rokovaní výročného zhromaždenia.
Andrássyho obrazáreň Krásnohorskom Podhradí otvorila svoje brány
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí dňa 9. mája 2019 o 16.00 hod. vernisážou výstavu ĽUDOVÍT FELD. Napriek veľmi nepríjemnému, studenému a upršanému počasiu otvorenie výstavy oslovilo mnohých (cca 70 osôb), nielen z obce Krásnohorské Podhradie, ale aj z Rožňavy a okolia.
Vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Príspevok o osobe Ľudovíta Felda a jeho tvorbe predniesol kurátor výstavy Mgr. Michal Štofa, odborný pracovník Východoslovenskej galérie.
Festival divadla mladých – FEDIM TISOVEC 2019
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stane počas troch dní - 31. mája – 2. júna 2019 centrom mladých divadelných nadšencov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví dvanásť divadelných súborov. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. Spoluorganizátormi sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci a Občianske združenie TisArt. Festival divadla mladých - FEDIM 2019 z verejných zdrojov podporí Fond na podporu umenia, Národné osvetové centrum a Banskobystrický samosprávny kraj.
Viac...
Mgr. Ján Fiťma (*1971) pochádza z Revúcej a hrdo sa hlási k tomu, že práve tu s pomocou učiteľa výtvarnej výchovy Vincenta Blanára objavil svoje umelecké nadanie. Dnes žije a tvorí vo Zvolene, kreslí kreslené vtipy, karikatúry významných osobností a predstaviteľov verejného života.
Prvé diela uverejňoval v tlačových periodikách ako Tele plus, Slobodný piatok, Smena, Smena na nedeľu, Pravda, Obrana, Luskáčik, neskôr aj Hospodársky denník, Svět filatelie či Kocúrkovo. V roku 1994 vytvoril grafický dizajn obálky časopisu Huncút, do ktorého zároveň prispieval.
Noc múzeí a galérií, podujatie medzinárodného formátu pripravené aj pre Gemerčanov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo v rámci medzinárodného podujatia „Noc múzeí a galérií 2019“ bohatý program pre žiakov a širokú verejnosť. Aj tento rok sa hlavné podujatie uskutoční v sobotu, dňa 18. mája 2019, pričom už tradične nebude chýbať ani sprievodné podujatie Múzejný RETRO deň, ktorý sa bude konať o deň skôr, v piatok 17. mája 2019 v čase od 9:00 do 17:00 hod. v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Celé podujatie sa bude niesť v duchu časov minulých, kvôli čomu dostalo aj prívlastok RETRO.
HLASE MOJ, HLASE MOJ - Cyklus podujatí U nás taká obyčaj, tentokrát na Radnici v Rožňave
Napísal(a) M. Hlaváčová
Postupová regionálna súťaž hudobného folklóru ponúkne v nedeľu 12. mája 2019 pútavé hudobno-spevácke čísla z celého regiónu horného Gemera.
Gemerské osvetové stredisko pozýva na cyklus podujatí U nás taká obyčaj, ktoré sa pod názvom Hlase moj, hlase moj bude konať v priestoroch mestskej radnice Rožňave. Prehliadka sa uskutoční v nedeľu 12. mája od 14:00. Víťazi jednotlivých kategórii postúpia na krajské kolo a budú zastupovať náš okres 21. septembra v Košiciach.
„Na okresnej prehliadke budú v štyroch kategóriách (sólo spev, sólo inštrument, ľudové hudby, spevácke skupiny) súťažiť folklórne kolektívy z Rejdovej, Dobšinej, Gočova, Gemerskej Polomy, Čiernej Lehoty, Honiec, Rožňavy a Drnavy.
Slávnosť vďaky za oslobodenie spod fašizmu v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aká to bola jar! Dejiny nezabudnú
jej príchod s výbuchmi v ovocných záhradách.
Do vône fialiek miešal sa pušný prach.
A tí, čo zaliezli do hrobov celkom ku dnu,
v tretí deň zdvihli sa, počujúc ruskú reč,
a vyšli na svetlo. Cez stromy rozkvitnuté
zazreli neznámych vojakov na zákrute,
tamhore ulicou, jak zimu ženú preč.
Veršami básnika Jána Kostru sa začala 9. mája 2019 o 11. hodine pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej spomienková slávnosť venovaná 74. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom. Organizátorom každoročného podujatia je Mesto Revúca v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov – Základnou organizáciou generála Viesta – a Mestským kultúrnym strediskom.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-