Druhý pohár z tohtoročných turnajov pre kolektív futbalistov TJ Baník Rožňavské Bystré
Napísal(a) MG od
Futbalový turnaj v Rožňavskom Bystrom, ktorý si dlhé roky udržuje podnázov ako Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka, tragicky zahynuvších mladých futbalistov, si pripísal ďalší ročník v sobotu 15. júla 2023. Jeho začiatok mal slávnostný priebeh, keď delegácie zástupcov družstiev futbalistov zúčastnených na turnaji išli spoločne zaniesť k hrobom spomínaných športovcov vence na znak úcty k nim. Tento akt na bystranskom cintoríne ocenili i rodinní príslušníci všetkých troch spomínaných futbalistov.
Turnaj prebiehal za účasti dospelých futbalistov z OTJ Honce, TJ Baníka Rakovnica a domáceho klubu TJ Baník Rožňavské Bystré. Z turnaja sa predtým odhlásili dospelí futbalisti Tatrana Betliar, čo narušilo žrebovanie súperov. Turnaj obohatili aj dve družstvá žiakov kategórie U15. Do Bystrého prišli aj s početne zastúpenými rodinami žiaci z Dobšinej, ktorí si úspešne viedli v minulom ročníku 4. ligy žiakov ObFZ Rožňava. Súperom im boli novoprihlásení žiaci TJ Baníka Rožňavské Bystré, ktorí sa po prvýkrát prihlásili do spomínanej 4. ligy.
Zomrel plk. JUDr. Ján Klobušník, spoločensky aktívny občan z Vlachova
Napísal(a) Š. Bendík
Vo veku 77 rokov zomrel dňa 16. júla 2023 plk. JUDr. Ján Klobušník z Vlachova, aktívny občan v rôznych oblastiach kultúrnej činnosti na území obce, ale aj vo vyšších orgánoch spoločenského života mimo nej. Posledná rozlúčka so zosnulým bude 19. júla o 15. hodine vo vlachovskom Dome smútku.
Už od detstva sa zaujímal o hudbu. Ako hráč na trúbku a saxofón bol jedným zo zakladateľov hudobnej skupiny Mladosť v obci Vlachovo, neskôr bol členom hudobnej skupiny Fortuna.
Účinkoval aj v ochotníckom divadle vo Vlachove, kde vystúpil vo viacerých divadelných hrách.
Hneď po nástupe na vojenskú službu, ako príslušník pohraničnej stráže, založil hudobnú skupinu, s ktorou vystupoval na rôznych podujatiach v rámci vojenskej posádky. Po vojenčine krátko pracoval ako vodič nákladného vozidla v rožňavskom závode ČSAD, odkiaľ nastúpil do služieb železničnej polície v Košiciach.
Úspešná cesta talentovanej gemerskej sopranistky Evy Dovcovej od Slávika Slovenska po vážnu hudbu i k opernému spevu
Napísal(a) O. Doboš
Na koncerte Slovenskej filharmónie k sviatku svätých Cyrila a Metoda, ktorý v priamom prenose z Nitry odvysielala Slovenská televízia v utorok 4. júla 2023 na svojom druhom programe, sa predstavila aj sopranistka Eva Dovcová. Táto mladá operná speváčka pochádza z malej gemerskej obce Rožňavské Bystré a svoj spevácky talent prejavila už ako žiačka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom. Napriek jej mladému veku ju už v tom čase zdobili také víťazstvá, ako je Slávik Slovenska, ktorého si svojím krásnym spevom odniesla z celoslovenských súťažných prehliadok až trikrát. Evička však smelo kráčala ďalej a študovala spev aj na umeleckých školách. Keďže Evička postupne opustila aj svoje rodisko a tríbila si svoj hlas aj pre náročný operný spev, rád by som položil našej umelkyni niekoľko otázok, aby ju bližšie poznali aj návštevníci našej webstránky.
V Gombaseku na hornom Gemeri obnovili dve kultúrne pamiatky
Napísal(a) MG od
Dve národné kultúrne pamiatky obnovili v rekreačnej oblasti Gombasek, časť obce Slavec, neďaleko okresného mesta Rožňava na hornom Gemeri. Ide o kúriu Andrássyovcov a susedný objekt slúžiaci ako správcovský dom. Na ich slávnostnom odovzdaní do používania sa zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý na sociálnej sieti ocenil ich záchranu. Pri tejto príležitosti, o. i. povedal: "Na začiatku bol sen, vízia a veľká vôľa zachrániť kultúrnu pamiatku. Vďaka odvahe a spolupráci, ktorá presahuje hranice kraja a štátu dnes môžeme obdivovať túto nádhernú premenu."
Historická kúria Andrássyovcov v Gombaseku sa mení na múzeum a z priľahlého správcovského domu sa stala kaviareň s modernými službami pre návštevníkov. Presne pre takéto výsledky má zmysel európske zoskupenie Via Carpatia, ktorého zakladateľom je aj Košický samosprávny kraj. Projekt na obnovu pamiatok s turistickým potenciálom získal spolu s cezhraničnými partnermi podporu 1,3 milióna eur z programu slovensko-maďarskej spolupráce.

Gemer, 14. júla 2023 - Letná sezóna 2023 prináša na Gemer jedinečnú zážitkovú jazdu Zbojníckou strelou, ktorá vás prevedie okolo krásnych miest a historických pamiatok tohto regiónu. Séria výletov na vyhliadkovom vláčikobuse, ktorý vypravuje Salaš Zbojská, prichádza na Gemer ako novinka tohto leta. Ponúkame vám tri tematické trasy, z ktorých si každý návštevník nájde to svoje. Prvá trasa “Za jaskynným bohatstvom” vyrazí v termínoch: 19. júl, 9. august a 30. august 2023.
Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Vďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Nové príbehy z Gemera: Lekáreň "Zlatý jeleň" v Rožňave.
Napísal(a) Š. Burčo
V severnej časti námestia v Rožňave stála krásna barokovo-klasicistická budova, ktorú do tejto podoby dal postaviť architekt János Mayer, ten istý, ktorý sa postaral i o vzhľad biskupského paláca vedľa. Budova dostala meno "Aranyszarvas" a poznal ju každý ako výbornú lekáreň. Istého času tu pracovali manželia Izák s peknou, mladou ženou Ester a z tohto obdobia je i moja príhoda.
Jedného popoludnia vošiel do lekárne mladý dôstojník a pomalými krokmi s mierne roztiahnutými nohami sa prihovoril lekárnikovi Izákovi s problémom, ktorý ho trápil: "Prosím, pomôžte, poranil som sa na chúlostivom mieste a potrebujem liečivú mastičku, lebo zanedlho budem musieť opäť vysadnúť na koňa a..."
Vo Včelinciach vybudovali náučný chodník po pravekých náleziskách
Napísal(a) V. Bradnansky
Včelince, 12. júl 2023 – Obec Včelince v okrese Rimavská Sobota predstavila unikátnu novinku. Bol tu vytvorený náučný chodník, ktorý vznikol vďaka poznatkom z archeologického výskumu spred viac ako tridsiatich rokov. Dnes o jedinečných nálezoch predovšetkým z neskorej doby kamennej a zo všetkých úsekov doby bronzovej informujú tabule na jednotlivých archeologických lokalitách. V čase prebiehajúceho výskumu v lokalitách v katastri obce Včelince sa tu na exkurzii zastavili účastníci medzinárodného archeologického kongresu z celého sveta. Konal sa v roku 1991 a archeologickým špičkám z celého sveta boli prezentované výsledky prebiehajúceho výskumu, ktoré priniesli neoceniteľné poznatky z obdobia praveku, predovšetkým z neskorej doby kamennej a z doby bronzovej na našom území. Starosta obce Včelince Ľubomír Kosztúr uviedol: „Sme si vedomí výnimočnosti nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť osídlení v jednotlivých úsekoch praveku a sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať zdroje na realizáciu tohto náučného chodníka.
Uvarte si bvab na kvasno tak, ako si ho varä v Rvažnavskom Bystrom
Napísal(a) G. Rožai
Pán Gabriel Rožai mi poslal v bystränskom nárečí napísané recepty niektorých jedál z Rožňavského Bystrého. Tu sú: BVAB NA KVASNO Dostacijä: bvab suchí, mäso (udeňia), šesnok, bopkoví lis (=list), grúle, mliako, smetanka, hlatká múka, voda; zápraška: slaninka, cibulka, múka hlatká, paprika šervená.
Ta bvab zmo si dakodi aj vešiar namošeli (ta jä aj teráz namášäm). Bvab suchí sä namoší do vodi a nahá sä do druhiho dnä postát. A na druhí den dáte do vodi ho uvarit, kod mäso, takia udeňia do toho, šesnok sä položí a bopkoví lis. No a toto lem sä varí a už ak je bvab takí mäkí, grúle na takia kocki sä nakrájú, ako do poliavki. No a potom už sä lem zatrepuje. Do mliaka dámo múku hlatkú, smetanku, rostrepat a zalät do bvabu. Ak zovre, lem miašät.

(Z rozprávania 74-ročnej Zuzany Kanabovej z Nižnej Slanej)
Pred stotridsiatimi rokmi bývala u Kanabu (dnes dvor Ondreja Jungera a Márie Dojčákovej) v Nižnej Slanej stará šantavá žena a Findurka. Šantavou tú prvú nazývali preto, že napádala na jednu nohu. Príhoda, o ktorej vám rozpoviem sa údajne stala pred 130 rokmi. Findurka bola švárna dievčina. Jej rodičia boli veľmi chudobní, ale jej krása kvitla i napriek tomu, že v dome nebolo častokrát čo do úst položiť. Ba ani chrbát sa jej nezohol od ťažkých bremien dreva, ktoré denno-denne nosila na chrbte Spoza vody a Rimbergu. Bola veselá, plná sviežosti a šarmantnosti. Keď mala 13 rokov vyrovnala sa svojou driečnosťou hociktorej dievke v dedine. Na priadkach vedela rozveseliť všetkých, ale aj mládencov očariť.
Viac...

Za horami, za dolami, kde sa písali rozprávky a povesti, bola jedna chudobná dedinka, ktorú miestni nazývali Kobylärovo a v análoch sa v roku 1460 označuje ako Feketepatak, či Schwartz Seifen, ale už v roku 1551 ako KOBELÁR.
Do tejto dedinky prišiel v roku 1794 farár Paulus Schaffarik zo Štítnika, so ženou a početným potomstvom. Ledva sa usadil, už pribehol mlynár Hraško s prosbou o pomoc, lebo v jeho mlyne robí nedobrotu čert a nedajbože sa ho zbaviť! Nuž, čo mal Paulus robiť, než ísť do mlyna a na čerta si postriehnuť. Prichytil mladého čerta a ten sa mu vyžaloval, že pre svoje nedostatky, ako malé rožky, skoro žiadny "zadný" chvost, dobrosrdečnú povahu... bol vyslaný medzi ľudí, aby škodil.
Pohár na futbalovom turnaji v Honciach si vybojovali susedia z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od
Hornogemerská obec Honce v sobotu 8. júla popoludní zorganizovala s bohatým programom na svojom ihrisku Deň obce. Jeho súčasťou bol aj tradičný futbalový turnaj, na ktorý organizátori pozvali futbalistov MFK Jelšava, TJ Baník Rožňavské Bystré, rezervu MFK Rožňava. Predstavil sa aj novoformujúci domáci klub OTJ Honce. V teplom letnom počasí si spomínaný pohár z turnaja odniesli futbalisti susedného Rožňavského Bystrého, ktorých trofej príjemne potešila. Už úvodný zápas, ktorý hrali Bystrania s Jelšavčanmi ich prekvapil, pretože hostia z Jelšavy ako víťaz uplynulého ročníka 7. ligy Rimavskosobotského okresu postúpil tohto roku do vyššej súťaže. Bystrania nedávno oslávili tretie miesto, ktoré dosiahli po vypätom závere 7. ligy ObFZ Rožňava, takže toto víťazstvo v pomere 4:1 je pre nich veľmi potešujúce. Hru „strieborných“ Bystranov pozorne sledoval aj ich nový tréner, ktorého oddiel predstavil na ostatnom tréningu pred týmto turnajom. Stal sa ním 59-ročný Július Benedik, ktorý má aj trénerskú licenciu, ale je aj bývalý hráč Gemerskej Polomy. Zrejme sa potešil i cennou trofejou z Honiec, ktorú si jeho hráči vybojovali po

Neďaleko od Rožňavy, smerom na Štítnik, je malá dedinka, ktorá v roku 1327 mala názov Rakunhaus (či neskôr aj Rekeňa) – dnes Rakovnica. Obyvatelia sa živili ako sa dalo, ale veľká časť sa venovala drevorubačstvu a páleniu všade prepotrebného dreveného uhlia. I stalo sa, že furman s koníkom a naloženým vozom sa neďaleko kaplnky zasvätenej Márii Magdaléne, prevrátil a on si, chudák, dochrámal nohy. Umyl si ich v neďalekej studničke, ktorá mala povesť liečivej – zázračnej vody a naozaj sa mu uľavilo. Nuž a tak z domu vyslal každý deň svoju ženičku Júliu k prameňu, aby mu doniesla liečivú vodičku na pitie i umývanie. I stalo sa, že vodičku užívala i žena a... po dlhom čase otehotnela! Zvesť o zázračnom prameni sa rýchle rozniesol po celom Gemeri a i z Rožňavy ľudia putovali k prameňu s nádejou, že im pomôže. 22. júla sa takto začala tradícia púte ku kaplnke Márie Magdalény o ktorej sa klebetilo, že bola milenkou Ježiša a že mali spolu i dcérku Sáru... ale pán farár zakázali o tom vravieť!
Poznám taký kalendár, kde je každý mesiac kráľ. Každý chvíľu panuje, prírodu nám spravuje.
Napísal(a) Š. Burčo
Náš známy gemerský výtvarník Štefan Burčo z Rožňavy prispel na našu stránku svojím grafickým kalendárom, v ktorom použil básne Jany Vranovej zo Štítnika, uverejnené v jej knižôčke: DVANÁSŤ MESIAČIKOV. Zaujímavá je aj tým, že sám pán Burčo ju ilustroval. Knižôčka mala podnietiť detí k poznávaniu cudzích jazykov. Dnes si vybral júlovú a augustovvú básničku. K obrázku pripojil aj viacjazyčné texty, ktoré dopĺňajú jeho príspevok. Všimnite si aj jedno i druhé, možno sa aj vám bude páčiť.
Samuel Hruškovic – 275. výročie úmrtia
1. september - Samuel Hruškovic (1.4.1694 Krupina – 1.9.1748 Banská Bystrica) – ev. farár, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, básnik, prekladateľ, editor.
Študoval v Jelšave, Gemeri, Rožňave a vo Wittenbergu, kde študoval aj fyziku, medecínu, matematiku, právo a jazyky. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách, od r. 1737 ako evanjelický farár v Banskej Bystrici. Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu, písal slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus. Zachovalo se jeho 17 vlastných piesní a 74 prekladov piesní z nemčiny. Bol editorom dvoch vydaní Cithary sanctorum Juraja Tranovského, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu. Ján Kollár ho nazval spolu s Tranovským a Krmanom „tromi kvietkami“ slovenskej reformácie. -MM-
Rebeka Lešková – 250. výročie narodenia
3. september - Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Jozefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, najznámejšia je báseň Výstraha před svůdci všem pannám, uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne a bola zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Taktiež zbierala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národnie spievanky. -MM-
Jaroslav Augusta – 145. výročie narodenia
4. september - Jaroslav Augusta (4.9.1878 Humpolec – 28.2.1970 Banská Štiavnica) – akademický maliar, publicista, pedagóg.
Od roku 1892 žil v Rimavskej Sobote, kde chodil do školy a už tu prejavil svoje výtvarné nadanie. V roku 1894 sa rodina presťahovala do Tisovca, kde si jeho otec za prispenia Ivana Daxnera zriadil dielňu na umelú vlnu. Tu maľoval portréty podľa fotografií, o. i. aj portrét Štefana Marka Daxnera. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a v Mníchove a v súkromných školách. V Prahe pôsobil v spolku Detvan. Od roku 1920 bol profesorom kreslenia v Banskej Štiavnici. Objaviteľ Detvy ako maliarskej témy a zakladateľ tamojšej maliarskej kolónie (1901 – 1908). Zorganizoval výstavu slovenských maliarov z Uhorska v Žiline (1903), pričinil sa o založenie Grupy uhorsko-slovenských maliarov. Spolu s bratom Karolom, P. J. Kernom a F. Úprkom založil maliarsku kolóniu vo Važci (1911 – 1914). Ústrednou témou jeho tvorby je predovšetkým Detva, ale aj podsitniansky kraj, Orava, Liptov, Vajnory, Čičmany, Važec. V roku 1962 vydal autobiografickú knihu Spomienky. V roku 1961 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. -MM-
Elemír Rákoš – 20. výročie úmrtia
6. september - Elemír Rákoš (14.9.1935 Rimavská Sobota – 6.9.2003 Bratislava) – archivár, historik.
Študoval archívnictvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Celý život pracoval v Štátnom ústrednom archíve SSR (neskôr Slovenskom národnom archíve). Externe prednášal archívnictvo a diplomatiku najnovšieho obdobia na FFUK. Odborne sa zameriaval na otázky archívnej vedy – teórie, metodiky a praxe spracúvania archívnych písomností, cenné sú ním vypracované syntetické a analytické archívne pomôcky, sprievodcovia a katalógy. Bol priekopníkom vydávania prameňov k dejinám 20. storočia. Publikačne bol činný v odborných časopisoch a vyšli mu aj knižné publikácie. Bol prvým predsedom Spoločnosti slovenských archivárov, ktorá každoročne od roku 2007 udeľuje mladým archivárom na jeho počesť Cenu Elemíra Rákoša za najlepšiu štúdiu v odbore archívnictva a pomocných vied historických. V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. -MM-
Samuel Reuss – 240. výročie narodenia
8. september - Samuel Reuss (8.9.1783 Slovenská Ľupča – 22.12.1852 Revúca) – etnograf, zberateľ rozprávok, historik, ev. kňaz.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, na ev. lýceu v Kežmarku a v Bratislave, neskôr teológiu, filozofiu, filológiu, históriu, botaniku a mineralógiu na univerzite v Jene. V rokoch 1807 – 1809 pôsobil ako kaplán a učiteľ v Tisovci, potom ako farár v Kraskove, od 1812 farár v Revúcej a administrátor Potiskej superintendencie. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, zakladateľ knižnice v Revúcej. Podporovateľ štúrovského programu v revolúcii 1848/1849. Zaoberal sa históriou Slovanov a cirkevnými dejinami. Autor národopisných štúdií, zberateľ ľudovej slovesnosti. Sám si nesmierne cenil ľudové rozprávky, ktoré podľa neho vypovedajú o národnom živote našich predkov. Bol presvedčený o starožitnosti slovenskej kultúry a rozprávky považoval za autentické historické pramene. Jeho pričinením vznikli rukopisné zborníky rozprávok Codex revúcky A, B, C. Jeho menom je pomenovaná Mestská knižnica v Revúcej. -MM-
Ľudovít Vansa – 150. výročie úmrtia
9. september - Ľudovít Vansa (5.3.1835 Slavošovce – 9.9.1873 Rimavská Píla) – hudobný skladateľ, teoretik, učiteľ a zberateľ ľudových piesní.
Vyštudoval hru na klavír v Hudobno-vzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe -MM-
Ján Chrapan – 115. výročie narodenia
9. september - Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava – 20.9.1969 Bratislava) – fyzik, pedagóg.
Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií. -MM-
Jozef Volný – 145. výročie úmrtia
14. september - Jozef Volný (12.3.1819 Spišské Vlachy – 14.9.1878 Ožďany) – hutnícky inžinier.
Modernizátor uhorského železiarstva a hutníctva na Slovensku. Študoval na gymnáziu, vo filozofickom kurze a na právnickej akadémii v Košiciach, na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako banský inžinier Komorského úradu v Banskej Bystrici, tajomník komisára banských miest Ľ. Benického, hutný inžinier v Pohorelej. Po roku 1852 ako riaditeľ zdokonalil železiareň v Betliari, postavil novú vysokú pec, prestaval valcovňu tyčového železa a i., neskôr bol hlavným inšpektorom Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti, potom riaditeľom Salgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Salgotarjáne a v Budapešti. V roku 1876 bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa. Autor knihy, ktorá je venovaná uhorskému banskému zákonodárstvu, článkov o železiarstve a štúdie o prameňoch k dejinám baníctva a hutníctva na Gemeri.. -MM-
Jozef Orlovský – 115. výročie narodenia
20. september - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.
V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné. -MM-
Vladimír Čaplovič – 60. výročie úmrtia
25. september – Vladimír Čaplovič (18.10.1905 Kovačica – 25.9.1963 Bytča) – literárny historik, profesor.
Študoval na FFUK v Bratislave. V r. 1931 – 1932 pôsobil ako učiteľ v Štítniku, v r. 1932 – 1938 ako stredoškolský profesor v Rožňave, od r. 1960 v Bytči. Publikoval príspevky o živote a diele slovenských osobností a štúdie o slovenskej hymnológii v rôznych časopisoch, o. i. v časopise Šafárikov kraj, ktorý aj redigoval v rokoch 1934 – 1938 počas svojho pôsobenia v Rožňave. V Cirkevných listoch vyšiel jeho príspevok o P. Kellnerovi-Hostinskom (1935) a A. H. Škultétym v Rozložnej (1937), bol aj spoluautor publikácie Domica, jaskyňa pravekých tajov (1937) a vydal rukopisný zborník piesní Sama Tomášika (1947). -MM-
Igor Daxner – 130. výročie narodenia
26. september - Igor Daxner (26.9.1893 Tisovec – 18.4.1960 Bratislava) – právnik, protifašistický bojovník.
Ľudovú školu navštevoval v Tisovci, študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, v rokoch 1939 – 1945 zastával túto funkciu v Bratislave, po roku 1945 v Prahe. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, pridal sa k čs. legionárom, kde pôsobil ako komisár. V roku 1942 sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, bol väznený, po prepustení vykázaný do Tisovca, kde v okolí Klenovca a Kokavy nad Rimavicou pokračoval v ilegálnej činnosti. Po vypuknutí SNP bol v hodnosti majora ustanovený za vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici a bol zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr pôsobil ako spravodajský dôstojník a náčelník rozviedky 4. partizánskej brigády. Bol vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Čs. vojnovým krížom.. -MM-
Ľudovít Samuel Orphanides – 105. výročie narodenia
29. september - Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista.
Študoval na gymnáziu v Gemeri, v Prešove a Levoči. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Publikoval najmä v časopise Obzor a svoje poznatky z ovocinárstva vydal aj knižne. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším farárom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku.. -MM-