V Jelšave si pripomenuli dvesté výročie úmrtia Pavla Valaského
Napísal(a) G. Jakubecová
Pavol Valaský (1742 – 1824) bol slovenský literárny historik, polyglot, evanjelický farár a senior, spoluiniciátor založenia gemerskej seniorálnej knižnice. Po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca.
V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska – Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu. Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.
Čo písala tlač na povstaleckom území v prvých októbrových dňoch roku 1944
Napísal(a) J. Aláč
Správy v dobovej tlači vychádzajúcej na povstaleckom území poskytujú zaujímavý pohľad do života v tomto priestore. Sú tiež svedectvom, že povstalecké územie nebolo izolované. Tlač prinášala pozitívne správy o priebehu bojov, o postupe spojeneckých vojsk a postupnom oslobodzovaní Nemcami obsadených krajín.
Pravda
ústredný orgán Komunistickej strany
7. októbra 1944
Naša obrana sa prehlbuje: Útoky nepriateľa zachytené. – Úspech našich v Liptove.
V ďalšom článku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o rôznych futbalových aktualitách z okresu Rožňava ako sú prestupy a hosťovania, či najlepší strelci 7. ligy. Nechýbajú výsledky Rožňavy a Krásnohorského Podhradia. V závere autor predstavuje jeden futbalový klub 7. ligy.
Prestupy a hosťovania k 6. 10. 2024:
Zoltán Kótai – Rožňava – Jesenské
Valerij Kovernyk – Rožňava – Vranov
Peter Šagúl – Rožňava – Hnúšťa
Jakub Ďuríček – Rožňava – FCM Traiskirchen
Futbalových oddielov dospelých na hornom Gemeri je stále menej + Ako si počínajú v novom ročníku 2024/2025
Napísal(a) MG od
Po niekoľko týždňovej odmlke zapríčenej zdravotným stavom administrátora stránky sa ozývame, aby sme vám priniesli výsledky súbojov našich futbalových mužstiev dospelých dosiahnutých v IV. lige Majstrovstiev regiónu Východ, v V. lige JUH a v najvyššej okresnej súťaži VII. lige ObFZ Rožňava. Nie je to veľa, ale situácia ani v iných regiónoch Slovenska nie je ružová a sme stále svedkami odstupu silnejších klubov z rôznych oblastí Slovenska, z rôznych ligových súťaží.
Futbalové dianie na hornom Gemeri teda pokračuje jesennými kolami ročníka 2024/25. Z pomedzi 14 kolektívov dospelých sa v tomto ročníku do Majstrovstiev regíónu – IV. ligy prebojovali jasným víťazstvom z piatej ligy futbalisti MFK Rožňava.
Aktivita BRIEFCASE – nerastné suroviny okolo nás * Čo pripravilo Banícke múzeum v Rožňave pre žiakov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Na žiakov materských a základných škôl myslí počas celého roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tentoraz pre ne pripravilo atraktívnu aktivitu pod názvom Briefcase – nerastné suroviny okolo nás. Prostredníctvom aktivity sa múzejníci snažia priniesť tému vyčerpateľnosti nerastných surovín a potrebu ekologického správania sa pri ich využívaní.
Žiaci sa dozvedia množstvo zaujímavých a prekvapivých informácií o mineráloch, kde a ako nerastné suroviny získavame a kde všade ich nájdeme pri každodenných činnostiach. Interaktívnou a zábavnou formou za pomoci Briefcase – Kufríka minerálov každodennej spotreby okrem iného spoznajú vlastnosti jednotlivých nerastných surovín a čo sa z nich vyrába. Počas celej aktivity budú múzejníci klásť dôraz na environmentálnu stránku ich spotreby. Po „kufríkovej hre“ žiakov určite zaujme aj pripravená tvorivá dielňa. „Tvorivá dielňa je vždy obľúbeným spestrením našich aktivít. S detičkami si vyrobíme napichovátka z polodrahokamov a s tými staršími stromčeky šťastia,“ uviedla múzejná pedagogička Brigita Nagyová.
Za posledné roky nastal obrovský posun v oblasti technológií a médií. Napriek tomu nám kniha poskytuje relax a vnútornú pohodu. Čítanie kníh prináša množstvo benefitov. Ak ich chceme využiť, najlepšie je siahnuť po klasickej knihe v tlačenej podobe.
V roku 2024 realizuje Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podujatia prostredníctvom projektu Zalistujte v nás, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia. Zámerom je v prvom rade zvyšovanie čitateľskej gramotnosti, prezentácia slovenskej literárnej tvorby a čítania, rovnako ako aj tunajšieho kultúrneho dedičstva.
„Projekt je realizovaný v dvoch líniách súčasne,“ rozhovoril sa pracovník knižnice úseku beletrie Marek Čižmár a pokračoval: „Prvá línia projektu sa zameriava na prezentáciu pôvodnej slovenskej tvorby pre deti aj dospelých prostredníctvom besied so slovenskými autormi detektívnych románov, spisovateľkami romantických príbehov, autorkami kníh pre deti a dospievajúcu mládež, či odborníkov na slovenskú históriu a umelecké historické predstavenie.
Medenú rudu v Rejdovej ťažili už v dávnej minulosti
Napísal(a) O. Rozložník
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave zorganizoval v polovici tohto roka výjazdový program do obce Rejdová na hornom Gemeri na obhliadku ložiska medenej rudy, z ktorého bolo ťažené v minulosti, spojenú s prednáškou o tomto ložisku.
Predseda baníckeho spolku Ing. Dušan Oravec informoval o tejto akcii starostku obce pani Mgr. Slávku Krišťákovú, ktorá to veľmi pozitívne prijala. Aj jej pričinením sa prejavila všestranná pomoc pri premietaní prednášky v kultúrnom dome, pri občerstvení účastníkov, ako aj pri doprave vyhovujúcim autom na obhliadku háld, ktoré zostali po banskej činnosti na vrchu Za skalou. Zabezpečila tiež i obhliadku Múzea ľudovej kultúry, remeselníckej dielne na šitie krojov a i evanjelického kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou v obci Rejdová.
V prezentácii, ktorú pripravil a predniesol RNDr. Ondrej Rozložník, je dokumentovaná nielen história ťažby medi v Rejdovej, ale i charakteristika medi, ktorá bola významným kovom v minulosti, ale i v súčasnosti a posunula ľudstvo na súčasnú technickú úroveň po mnohých stránkach. Prednáška, ktorá je pomerne rozsiahla je dostupná vo formáte pdf v Prílohe Ložisko medenej rudy Za skalou.
Osedemdesiate výročie SNP dôstojne oslávili aj obyvatelia Poltára a Utekáča
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 30.8.2024 od 12.00 hod. sa na námestí v Poltári pri pamätníku obetí 1. a 2. svetovej vojny konali oslavy 80. výročia SNP, pod záštitou primátora mesta Petra Sitora, v spolupráci s mestskou organizáciou SZPB, ZO Smer – Sociálna demokracia a Hlas SD.
Na čele sprievodu s vencami bol minister vnútra SR JUDr. Matej Šutaj Eštók, ktorého sprevádzala jeho štátna tajomníčka JUDr. Lucia Kurilovská a ministerka zdravotníctva SR JUDr. Zuzana Dolinková a ďalší hostia.
Po hymnách SR a Ruskej federácie a prednese básne v príhovore primátor mesta zdôraznil význam SNP pre uznanie ČSR po konci 2. svetovej vojny, ako účastníka boja proti nacistickému Nemecku na strane spojencov. Vyzvihol aj účasť Poltárčanov v SNP, a pôsobenie partizánskej skupiny v horách okolo Poltára, najmä v oblasti Zimného Potoka-Prieraz.
Slovenské národné povstanie v Tisovci a v jeho okolí * Rozprávanie Dušana Hutku o povstaní a vojne v Tisovci
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 03.10. 2024 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci podujatí venovaných 80. výročiu vypuknutia Slovenského národného povstania pripravilo 10. októbra 2024 pre svojich návštevníkov a pre verejnosť besedu s Ing. Dušanom Hutkom (1954, Rožňava), ktorý sa dlhodobo venuje spracovávaniu histórie Tisovca a jeho okolia. V Tisovci žije už štyri desiatky rokov. Jeho záber je široký. Je výtvarníkom, jaskyniarom, regionálnym historikom... Mimoriadnu a dlhoročnú pozornosť však venoval a venuje Tisovcu a osudom Tisovčanov v období druhej svetovej vojny. Výsledkom jeho bádania sú knihy Príbehy z vojny I. (2017), Príbehy z vojny II. (2019) a aj najnovšia, mimoriadne obsiahla publikácia Stojeden príbehov z vojny, ktorá bola vydaná práve pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania a uvedená do života 10. septembra 2024 v rámci osláv SNP v Tisovci.
V týchto troch knihách spracoval tematiku Slovenského národného povstania, protifašistického odboja a druhej svetovej vojny, prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí. Sú to príbehy o povinnosti, hrdinstve, statočnosti, ale aj zrade a zbabelosti. Nie sú to len príbehy mužov, ale aj zaujímavých a statočných žien. A nie sú to len príbehy významných osobností, ale predovšetkým príbehy bežných ľudí.
Vo Vodnom hrade v Štítniku sa spojili generácie
Napísal(a) M. Liptáková
Dňa 27.9.2024 (piatok), sa o 16:00 hodine vo Vodnom hrade v obci Štítnik spojili generácie. Áno, čítate správne – Spájame generácie bola jedna z ďalších naplánovaných aktivít MO MS v Štítniku, na ktorej sme mohli vidieť stovku maľovaných obrazov pani Márie Kohulákovej z Rudnej, ba dokonca aj niekoľko kníh, v ktorých boli maľby kvetov doplnené krátkymi básňami a taktiež sa započúvať do spevu piesní vychádzajúcej hviezdy z Gemera – Martina Belányia.
Na úvod sa prítomným prihovorila Bc. Monika Liptáková, ktorá privítala prítomných hostí, matičiarov, návštevníkov a taktiež i riaditeľku DMS v Rožňave pani Tatianu Tomkovú.
Po úvodných slovách zaznel spev ženskej speváckej skupiny Radosť, pod vedením jej zakladateľky p. Márie Kohulákovej, ktorá svetlo sveta uzrela len pred dvomi dňami, ale súlad speváčok a vychádzajúce rytmické slová piesne „Kreslím si ružu“ v nás zanechali dojem, že skupina funguje už niekoľko rokov. Zároveň nám otvorili aj besedu s „našou maliarkou" – pani Marikou, ako ju všetci familiárne voláme.
Viac...
Deň cestovného ruchu zorganizovali aj v Jelšave s mladými hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Deň cestovného ruchu pripadá na 27. september. Jeho význam spočíva v upriamovaní pozornosti na význam cestovného ruchu v globálnom ponímaní a pre lokálne spoločenstvo. Mesto Jelšava prvýkrát zorganizovalo v rámci tohto dňa prehliadky budov, zaujímavých pre cestovný ruch.
V piatok 27. 09. 2024 bolo v Jelšave pripravené pre záujemcov niekoľko stanovíšť, ktoré si záujemcovia mohli prezrieť:
- v čase od 11.00 hod. do 15.00 hod. rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
- v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod. evanjelický kostol a. v. a kaštieľ Couburgovcov.
V rámci krúžku mladých hasičov PLAMEŇ sa Dňa cestovného ruchu zúčastnilo 7 detí v trocha rozšírenej forme. Stretli sme sa pred rímskokatolíckym kostolom sv. Petra a Pavla, priestory ktorého sme si pozreli len od dverí, prišli sme pozdejšie. S deťmi sme si pozreli interaktívnu tabuľu mesta Jelšava pred budovou mestského múzea. Ďalšou zastávkou bola socha sv. Floriána.
Torzo železnej podkovy zo zaniknutého stredovekého hrádku Jestice – Várhegy - predmet mesiaca október
Napísal(a) A. Botoš
Rimavská Sobota, 27.09. 2024 - Podkovy sú podľa tradície považované za symbol šťastia, prosperity a hojnosti. Majiteľa podkovy mala chrániť pred ochoreniami a nešťastím.
Hlavnou funkciou podkúvania a používania železných podkov je ochrana predovšetkým konského kopyta pred nadmerným opotrebovaním. Voľne žijúci kôň prispôsobuje svoj pohyb v teréne, aby opotrebenie a narastanie rohoviny kopyta bolo v rovnováhe. Pri pravidelnej práci hlavne na tvrdom alebo hrubom podklade je nutné chrániť kopyto koňa železnou podkovou, ktorá zabraňuje opotrebovávaniu rohoviny až na citlivé tkanivo. Podkova zastavuje prirodzené opotrebovanie rohoviny, ktorá neustále dorastá. Z tohto dôvodu bola nevyhnutná pravidelná výmena podkov, pri ktorej sa podkova zloží z kopyta, aby sa mohla upraviť rohovina kopyta a znovu sa pripevní buď pôvodná, alebo nová podkova ( v závislosti od stavu opotrebovania).
Známy Pro musica nostra Gemeriensi festival opäť aj v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci 4. ročníka medzinárodného hudobného festivalu na jedinečný koncert do príťažlivých priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Koncert sa uskutoční v nedeľu 6. októbra 2024 o 18:00 hod. Usporiadatelia festivalu prinášajú klasickú hudbu a recitáciu do významných architektonických pamiatok viacerých slovenských regiónov a Gemer nie je výnimkou. Jednotlivé koncerty festivalu sa uskutočnia v Rožňave, Lučenci, Revúcej, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej, Plešivci a zavŕšením festivalu bude koncert v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí.
Ďalšie akvizície súborov, ktoré v týchto dňoch získalo Gemersko-malohontské múzeum
Napísal(a) I. Kerepesi
Gemersko-malohontské múzeum získalo súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote
Rimavská Sobota, 25.09.2024 - Gemersko-malohontské múzeum získalo v rámci akvizičnej činnosti súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote. Pohľadnice z obdobia od konca 19. do začiatku 21. storočia boli zakúpené od JUDr. Igora Mikitu. Súbor pohľadníc bude cennou a dôležitou súčasťou zbierky múzea a v budúcnosti ho bude možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca.“
Prezentovaný súbor 688 historických pohľadníc je unikátnou zbierkou približujúcou minulosť a (v mnohých prípadoch už aj) stratené zákutia Rimavskej Soboty. Táto ojedinelá zbierka nám ponúka fascinujúci pohľad na vývoj mesta v historickom období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli a pohľadnice sú takto dôležitými historickými dokumentmi, ktorými Gemersko-malohontské múzeum už bezpochyby malo disponovať.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-