Pohľadnica Rožňava. Pozdrav z Rožňavy. Vydal Falvi Jeno, 1898

Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.

Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (15)

Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (40/50)

Dobšinské námestie bolo kedysi ozajstné centrum spoločenského života. V lete prišli kolotoče so strelnicou a môj otec vystrieľal pre mamu farebné papierové kvety a mne loptičku na gumičke! Predávala sa cukrová vata a na húsenkovej dráhe som sa márne snažil buchnúť do lopty, a tak som mal radšej retiazkový kolotoč. Často prišiel cirkus a mňa nezaujímali pekné artistky, ale dvaja šašovia a ich scénky! Pamätám si, že raz bola i búdka s kukátkami, kde sa premietali čierno-biele diáky z rôznych kútov sveta a večer vraj pre pánov i "šteklivé" obrázky.
V strede bola kašna – četerna s nádherne studenou vodou, obkolesená zdatnými lipami, ktoré zjari voňali a bzučali včelím spevom. Okolo predávali "gordanky" syry, Maďarky a Bulhar zeleninu a ovocie a Rejdovci grule... Na jeseň prišiel nákladiak plný červených melónov, z ktorých vyrezávali trojuholníky na koštovanie.

Banícke múzeum v Rožňave vydáva publikáciu o svojich zbierkach

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo knižnú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Múzeum od svojho založenia vytvorilo zbierkový fond, ktorý obsahuje takmer 40 tisíc zbierkových predmetov spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru. Kniha prináša komplexný pohľad na akvizičnú činnosť a predstavuje jedenásť zbierkových fondov múzea: Archeológia, História I a II, Numizmatika, Militária, Národopis, Výtvarné umenie, Baníctvo a hutníctvo, Geológia, Živá príroda a Speleológia. Každá kapitola prezentuje výber vzácnych a zaujímavých zbierkových predmetov uchovávaných v múzeu. Výber predmetov bol vytvorený na základe ich jedinečnosti a spätosti s regiónom Gemer. Mnohé z nich majú svojou kultúrnou a umeleckou hodnotou aj nadregionálny význam.

Pečatidlo cechu medovnikárov a voskolejárov v Rožňave. 1820.

Medovnikárstvo, špecializované potravinárske remeslo zamerané na výrobu sladkého pečiva – medovníkov, má svoju tradíciu aj v Rožňave.

Pôvodne medovnikári spracovávali výlučne medové cesto z medu, ražnej alebo pšeničnej múky a vody. Presnú receptúru na jeho prípravu si  veľmi prísne chránili a dokonca dedili z generácie na generáciu. Najdôležitejšou surovinou bol med. Od jeho kvality závisela nielen kvalita medovníkov, ale aj prestíž medovnikára. Cechové artikuly preto kládli dôraz na kúpu kvalitného medu a prísne zakazovali kupovať med od priekupníkov. Cesto sa vyrábalo do zásoby a skladovalo sa uložené v drevených debnách na tmavom mieste. Čím bolo cesto odstátejšie, tým bolo zároveň kvalitnejšie. Kúsky tuhého cesta sa potom vtláčali do foriem. Známe boli rôzne typy foriem. V období, keď medovnikárske remeslo dosiahlo svoj vrchol, sa používali drevené vyrezávané formy s rôznymi motívmi (náboženské motívy, deti v perinke, bábiky, postavy v dobovom odeve, husári, koník, kohút, srdce, abeceda, motívy kvetov a pod.).

SO ZVIERATAMI JE TO JEDNODUCHŠIE AKO S ĽUĎMI * Rozhovor so včelárom Jánom Durančíkom

Ján Durančík je včelárom telom i dušou. Názov farmy MED DUŠE vznikol spojením dvoch mien, Durančík (vnuk) Šeševička (starý otec). Včelária spolu už 8 rokov, v malej dedine Gemerské Teplice, časť Jelšavská Teplica v okrese Revúca. Obidvaja sú registrovanými včelármi v Centrálnom registri včelstiev. Spolu sa starajú o 30 včelích rodín. Laboratórium apidológie a apiterapie udelilo včelárom Jánovi Durančíkovi a Ondrejovi Šeševičkovi zlatú medailu za kvetový med.

Strana 285 z 1797