Najkrajšie kŕmidlo v súťaži vyhotovila Ema Vaškútyová zo ZŠ Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote
Napísal(a) M. Gálffyová
Dňa 3. decembra 2024 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie XI. ročníka súťaže „Najkrajšie kŕmidlo“. Sprievodná výstava predstaví kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií a potrvá do 16. decembra 2024.
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktoré Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Cieľom je prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami a upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Úlohou žiakov je vyrobiť funkčné kŕmidlo, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov, z najrôznejších materiálov, ako prírodných (napr. z dreva, kokosových orechov, šúpolia), tak aj umelých (napr. z plastových fliaš). Súťaže sa tento rok zúčastnili 36 žiakov z 5 škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca, ktorí vyrobili spolu 35 kŕmidiel. Všetky zhotovené kŕmidlá sú súčasťou sprievodnej výstavy s názvom Najkrajšie kŕmidlo.
OZ Gemerskí umelci venovali 19. besedu Petrovi Gallovi, tvorcovi umeleckých maľovaných gitár a obrazov
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch sobášnej siene mesta Rožňava sa dňa 21. novembra 2024 konala 19. beseda OZ Gemerskí umelci s Petrom Gallom, tvorcom umeleckých maľovaných gitár a obrazov s hudobnou tematikou. Úvod podujatia patril prednesu básne Valériou Mikolajovou, ktorú tentoraz poet Jozef Garlík z Nitry, autor píšuci poéziu priamo na mieru k jednotlivým besedám, venoval tvorcovi umeleckých gitár. Peter Gallo podrobne odprezentoval svoju originálnu tvorbu a publikum sa dozvedelo z úst organizátorky podujatia Ivety Čapóovej aj o jeho profesijnom živote VŠ pedagóga, poradcu a konzultanta v controllingu a manažmente, manažéra. Jeho tvorbu možno právom zaradiť medzi svetový formát, nakoľko je jedinečná a originálna. Na podujatí detailne predstavil výrobu aj dekorovanie nástrojov, ktoré hrajú, vysvetlil publiku techniky ich maľovania, neraz za využitia vodného skla a iných materiálov, aby sa na nich udržali trblietky a farebné kryštáliky, ktoré sú replikou šiat významných hudobníkov.
MIKULÁŠSKY TRÉNING mladých jelšavských hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
V školskom roku 2024/2025 sa na hasičských tréningoch na hasičskej zbrojnici v Jelšave stretávame vždy vo štvrtok. Štvrtok 5. decembra bol dňom, kedy sme sa stretli na tréningu v obvyklom čase. Skúšali sme zapájať hadice, oboznamovali sme deti s tým, čo nás ešte čaká v posledných dňoch tohto roku.
Štvrtok 5. decembra bol však trocha iný, ako obyčajný tréningový deň. Pripravili sme pre deti aj prekvapenie. Dostali medailu od Mikuláša a samozrejme aj balíček plný prekvapení. Deti boli netrpezlivé a zvedavo si balíček otvárali, chceli vedieť čo v ňom nájdu.
Dúfam, že sme deti trocha potešili a strávili príjemné popoludnie v kruhu dospelých dobrovoľných hasičov.
Ďakujem Vierke Bérešovej za pomoc pri realizovaní prekvapenia pre deti.
Egyptskú múmiu Tasherithnetiakh vyšetrili v rimavskosobotskej nemocnici cétéčkom
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. tretie prechodné obdobie. V roku 1910 ju do Rimavskej Soboty spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi a daroval Gemerskému župnému múzeu. Do Rimavskej Soboty bola múmia privezená spolu s rakvou z figového dreva s egyptskými ornamentmi. Okrem bohatej farebnej a ornamentálnej výzdoby je zaujímavý i hieroglyfický nápis na spodnej časti rakvy: „Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje boh, ducha Tasherithnetiakh, dcére....“
Prednáškou Začnite s vystavovaním! sa spúšťa cyklus sprievodných podujatí k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prednáškou Začnite s vystavovaním! spúšťa cyklus sprievodných podujatí k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Prednáška nadväzuje na múzejno-pedagogickú aktivitu s rovnakým názvom, ktorá sa realizovala od septembra tohto roka v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pri príležitosti 80. výročia SNP. Záujemcovia sa počas prednášky oboznámia so základnými princípmi umeleckej činnosti slovenských autorov, ktorí sa po roku 1945 venovali tematike SNP. Prednáška má za cieľ podtrhnúť cieľavedomé využívanie umeleckej činnosti za účelom šírenia pozitívnych atribútov o SNP. Popretie historickej skutočnosti a vyobrazenie fikcie bolo obhajované vnímaním umelca. Umenie SNP bolo zobrazované vo všetkých formách umenia a zadefinovalo jednotnú šablónu. Na prednáške sa prednášajúca pokúsi poodhaliť základné princípy a zákonitosti umeleckej činnosti v časovom priereze od 1945 do 1989.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-