ADVENTNÝ VEČIEROK v Gemersko-malohontskom múzeu S KRÁSNOU TRADÍCIOU
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - V Gemersko - malohontskom múzeu by sme radi pokračovali v krásnej tradícii, preto sme sa aj tento rok rozhodli zorganizovať Adventný večierok. Radi by sme vkradli trošku adventnej atmosféry aj do našej inštitúcie, naplnili ju všetkým príjemným, čo k najkrajším sviatkom v roku patrí.
Adventný večierok otvoríme vystúpením Miešaného speváckeho zboru Blaha Lujza, ktorý funguje už 17 rokov pri rimavskosobotskej Základnej organizácii Csemadok. Po slávnostnom príhovore pani riaditeľky PhDr. Évy Kerényi, PhD. čakajú návštevníkov čarovné vianočné melódie v podaní študentov a pedagógov rimavskosobotského Súkromného hudobného a dramatického konzervatória. V tvorivej dielni, ktorú pripravujeme v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom, si budú môcť záujemcovia vyrobiť rôzne kreatívne vianočné ozdoby. Adventnú atmosféru podporia vianočný punč a pečené gaštany.
Rožňavčanov zaujala beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci zameraná na rómsku ženu – matku – tvorkyňu
Napísal(a) Iveta Čapóová
V priestoroch sobášnej siene mesta Rožňava sa dňa 19. septembra 2024 uskutočnila beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci so zameraním na Rómsku ženu – matku – tvorkyňu. Hlavnou aktérkou podujatia bola Eva Horváthová, rómska matka piatich synov, ktorá ich vedie k remeselným zručnostiam spolu so svojím životným partnerom – všestranne talentovaným rómskym výtvarníkom Tiborom Gulykášom. Svoje staršie deti učia pliesť košíky a mama Eva ich zaúča do tvorby makramé za využitia korálikov a špeciálnych nití.
Predsedníčka občianskeho združenia Gemerskí umelci Iveta Čapóová privítala prítomných divákov a hostí besedy. Podujatia sa zúčastnil zástupca KSK, p. Horváth, poslanec KSK za Rómsku marginalizovanú skupinu, zástupca MsÚ Rožňava, redaktor, PR manažér Róbert Šimko, ktorý urobil fotodokumentáciu celého podujatia. Pán Ing. Jozef Garlík PhD. z Nitry, poet, predniesol príhovor v rómskom jazyku, ktorým veľmi upútal rómske publikum.
Originálne príbehy z Gemera napísala spisovateľka Ivona Ďuričová a autor a ilustrátor Štefan Burčo
Napísal(a) MM
Tento rok na Vianoce vďaka spisovateľke Ivone Ďuričovej (rodáčke z Rožňavského Bystrého), ilustrátorke Martine Belányiovej, a spisovateľovi a ilustrátorovi v jednej osobe Štefanovi Burčovi prinesie GemArt – Gemerský umelecký inštitút dve nové fantastické publikácie z gemerského prostredia: Štítnický hrad s Lackom a Ilustrované spomienky z Gemera. Obidva tituly bude možné nielen si pozrieť, kúpiť, vypočuť si úryvky, ale sa aj priamo s autormi stretnúť.
Štítnik žije! Posledné roky možno viac, ako kedykoľvek predtým. Teda až na stredovek, keď tam žil významný gemerský rod Bebekovcov. Lacko, duch jedného zo zakladateľov rodu Štítnických pánov, tam vraj žije dodnes. Môžete ho vidieť? To nevieme, ale malá Ivanka, hlavná hrdinka novej detskej knižky Štítnický hrad s Lackom spisovateľky Ivony Ďuričovej to šťastie mala... Príďte 21.12.2024 o 14:00 hod. do Vodného hradu v Štítniku, kde sa môžete stretnúť s autorkou knihy Ivonou Ďuričovou a ilustrátorkou Martinou Belányovou, ktoré spolu vdýchli život jednému malému Bebekovi.
Film z fotografií: "Gemer a jeho syn" získal na Filmfeste v Nižnej 2024 prvú cenu
Napísal(a) MG od
V Nižnej na Orave sa 8.11.2024 – 10.11.2024 uskutočnil 27. ročník celoštátnej prehliadky a súťaže nekomerčných filmov Filmfest Nižná 2024, ktorú pripravil Orfiklub, Obec Nižná a Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne. Podľa propozícií organizátori privítali amatérskych filmárov z celého Slovenska v súťaži rôznych kategórií – portrét, dokument, film o rodine, videoklip, experiment, animovaný film a viaceré ďalšie. Do súťaže sa zapojil aj náš spolupracovník z Revúcej Peter Poboček s Jurajom Genčanským, ktorí svoj projekt prihlásili do súťažnej kategórii Film z fotografií pod názvom Gemer a jeho syn. Porota v zložení Dr. hab. Jadwiga Hučková, prof. UJ, Mgr. Art. Tomáš Hučko ArtD., Mgr. Art. Mária Vašicová rozhodla, že spolutvorcovia tohto projektu získali v spomínanej súťažnej kategórii 1. cenu. Film zostavený z bohatstva technicky i kompozične zaujímavých pohľadov autora cez fotokameru dýchal cez zaujímavé fotografie nezvyčajnou atmosférou tohto čarokrásneho regiónu na Slovensku.
Vianočné ozdoby – Predmet mesiaca december 2024 v GMM
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 28. 11. 2024 – Vianoce patria k najvýznamnejším a najkrajším sviatkom roka, pričom je s nimi spätých mnoho zvykov, tradícií a symbolov. Jedným zo symbolov Vianoc je i vianočný stromček. Na naše územie sa dostal z rakúskeho a nemeckého prostredia v polovici 19. storočia, pričom sa najprv objavil v šľachtických a meštianskych domácnostiach. Do dedinského prostredia začal prenikať koncom 19. storočia, no väčšinou až po 1. svetovej vojne. Zväčša sa jednalo o menší stromček, ktorý býval upevnený na hrade nad stolom, prípadne postavený na stolci medzi oknami. Prv bol takýto stromček nazývaný jezulan, jezulej, jezuljatko.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-