Futbalistom MFK Rožňava v 4. lige Východ po jeseni patrí výborné tretie miesto
Napísal(a) MG od
Jesenná časť futbalových súťaží ročníka 2024/2025 sa skončila 17. kolom dospelých v súťaži IV. ligy Východ a v III. lige starších a mladších dorastencov. Svedkami z horného Gemera boli len kolektívy MFK Rožňava. Ostatné družstvá už skončili túto časť v predchádzajúcich týždňoch. Ako nováčik IV. ligy sa rozlúčili s jesennou časťou Rožňavčania, ktorí si v domácom prostredí ľahko poradili so súperom zo Svidníka a potešujúco obsadil tak v tabuľke tretie miesto. Aj keď si ľahko poradili so svojim súperom, „pomohli“ mu k tomuto umiestneniu kolektívy Gerlachova, Raslavíc a Sabinova, ktoré získali iba po jednom bode a nedokázali tak preskočiť svojho najväčšieho rivala – MFK Rožňava. Svoje si odohrali najmä vedúci Medzev a Kežmarok. Výsledky tabuľky hovoria, že obidva kolektívy ziskami bodov i skórmi predčia ostatných súperov na nižších priečkach.
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré účinkuje v najvyššej okresnej súťaži od ročníka 2011 / 2012. V minulosti pôsobil aj v 2. triede či 3. triede, potom sa však postupne prebojoval do 1. triedy. Práve toto obdobie opisuje vo svojom článku Ing. Štefan Tomášik – prvá sezóna po postupe do 1. triedy. Okrem kádra sú k dispozícii výsledky, najlepší strelci a tabuľky.
Káder: Michal Slabej, Miroslav Jánošdeák, Radovan Babič, Dušan Káčer, Jaroslav Maliňák – Dušan Macko, Ján Milko, Daniel Lehotský, Ľubomír Gono, Vladimír Krajči, Ernest Ferenc, Bartko, Hančinovský, Marcel Minarovič, Rastislav Babič, Ján Dávid, Peter Ďurský, Marek Ďurský, Marián Uhrín, Ľubomír Uhrín, Štefan Šimko, Roman Šimko, Radovan Šimko, Jaroslav Blahút, Ján Urban, Dušan Račko, Štefan Maliňák, Erik Rábek, Radovan Baláž, Ivan Laboš, Juraj Koprda, Ján Vatter, Peter Benedikty, Ivan Galata, Maroš Borza
Výsledky na jeseň
Rožň. Bystré – N. Slaná 3:0, góly: Blahút 3
Vianoce v Rožňave 2024 * Mikuláš, rozsvietenie vianočného stromčeka a vianočné trhy
Napísal(a) R. Šimko
Mesto Rožňava pripravilo pre svojich obyvateľov a návštevníkov tradičné podujatie „Vianoce v Rožňave“, ktoré sa uskutoční od 5. do 7. decembra 2024. Potrvá tri dni a prinesie atmosféru Vianoc na Námestie baníkov a do okolitých častí mesta. Obyvatelia sa môžu tešiť na bohatý program, vrátane príchodu Mikuláša, rozsvietenia vianočného stromčeka, mikulášskej scény, zápisu do Knihy slovenských rekordov a vianočných trhov.
Rozsvietenie vianočného stromčeka v jednotlivých častiach mesta
Program začína 5. decembra o 17:00, kedy sa slávnostne rozsvieti hlavný vianočný stromček na Námestí baníkov. Ešte predtým však mesto Rožňava rozsvieti stromčeky aj v iných častiach mesta, aby Vianoce mohli osláviť všetci obyvatelia. Rozsvietenie vianočných stromčekov v jednotlivých lokalitách prebehne podľa nasledujúceho harmonogramu:
V Čiernom Potoku si pripomenuli si 80. výročie maďarského holokaustu
Napísal(a) J. Pupala
Pri príležitosti 80. výročia maďarského holokaustu sa uskutočnilo dňa 4. novembra 2024 pietne zhromaždenie občanov Čierneho Potoka, ktoré zvolal výbor ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu. Päťdesiat dní pred oslobodením obce Červenou armádou fašisti odvliekli 15 mužov z okolitých osád do koncentračného tábora Flossenbürg. Z nich prežili iba dvaja a jeden na následky mučenia po troch týždňoch zomrel. Ostatní boli spolu s generálmi Golianom, Viestom, Jurechom a Malárom popravení.
Je potrebné pripomenúť, že na južnom Slovensku je viac ako 20 hrobov, v ktorých je pochovaných vyše 600 Slovákov z tohto obdobia maďarského holokaustu. Za toto zverstvo sa doteraz Slovensku nikto neospravedlnil. Práve naopak, všemožne sa niektoré sily snažia o nulitu Benešových dekrétov a maďarským fašistom stavajú pamätníky. Podrobnejšie tieto iredenty popisujú autori Združenia slovenskej inteligencie v publikácii Správa o náraste iredenty na juhu Slovenska v roku 2023.
Pre pacientov po cievnej mozgovej príhode pripravili v rimavskosobotskej nemocnici Deň otvorených dverí
Napísal(a) B. Krejčíová
Spasticita je porucha, ktorá ovplyvňuje ovládanie svalov, spôsobuje tuhosť či kŕče. Častokrát sa prejavuje u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Mnoho z týchto pacientov nie je dostatočne informovaných o spôsoboch, ako sa dá spasticita liečiť. Práve preto pre nich rimavskosobotská nemocnica v spolupráci s OZ Život po porážke pripravili v neurologickej ambulancii Deň otvorených dverí.
Cieľom tohto dňa je pomôcť pacientom po cievnej mozgovej príhode v diagnostike možnej spasticity a odporučení ďalšieho postupu, prípadne liečby.
Radi by sme Vás preto pozvali na Deň otvorených dverí – Liečba spasticity po cievnej mozgovej príhode, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 7. novembra od 13.00 do 16.00 hod. v neurologickej ambulancii rimavskosobotskej nemocnice. (neurologická ambulancia na 2. poschodí, Neuropsychiatrický pavilón na Kraskovej 1 v Rimavskej Sobote).

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-