Debut mladej talentovanej slovenskej autorky z Rožňavy hodný obdivu: Čo sme nepovedali
Napísal(a) T. Bachňáková
Kniha pôsobí v knižnici ako klenot hodný obdivu. Ostane s vami dlho aj po dočítaní. Klenot, ktorý bude zaradený do fondu Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, je fantastický debut mladej slovenskej autorky menom Tia Esme, vlastným menom Tímea Cseresznyésová. Pochádza z Rožňavy a jej cesta k písaniu začala už počas štúdia masmediálnej komunikácie, keď publikovala články v online médiách. V súčasnosti sa venuje analýze a úprave textov, skúma literárne diela z rôznych uhlov a vďaka svojej vášni dokázala pretaviť myšlienky do podoby knihy, ktorá oslovuje svojou úprimnosťou a hĺbkou.
Krst knihy je okamih, kedy sen, myšlienky a tvrdá práca dostávajú konkrétnu podobu, aby mohli ožiť v rukách čitateľov. Tento moment nie je len začiatkom kariéry talentovanej spisovateľky, ale aj novou kapitolou pre jej čitateľov.
Rok na Gemeri 2024 vyvrcholil ľudovou múdrosťou: "Peršie kostiel, potem postiel"
Napísal(a) MG od
Rok na Gemeri – dnes už netreba nikomu podrobne vysvetľovať, čo je to za podujatie, ktoré sa každoročne uskutočňuje, ani to, prečo a kde sa uskutočňuje. Každoročne však koncom roka ako vyvrcholenie zvykov a obyčají v tomto regióne bohatom na ľudovú kultúru zanecháva hlboké korene nielen u účinkujúcich, ale najmä u divákov.
Program tohtoročného podujatia Rok na Gemeri, ktorého hlavným organizátorom bolo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a patronát nad ním prevzal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, na úvod patril Strídžim dňom, programu, ktorý bol venovaný najmladšej generácii. Dostal priestor v Dome tradičnej kultúry na Gemeri v Rožňave 20. novembra predobedom. Podvečer 20. a 21. novembra 2024 sa začal program v jednej z obcí bohatej na folklór, v Rejdovej. V Chiške u Kriški si užili účinkujúci i diváci po tieto dva dni program, v ktorom sa predstavili folklórne skupiny z obcí Honce a Rožňavské Bystré.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 16. časť – sezóna 2012/2013 – Víťaz 1. triedy postup neodmietol
Napísal(a) Š. Tomášik
V šestnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2012 / 2013. Vo 4. lige pôsobil MFK Rožňava, v 5. lige FK Gemerská Hôrka, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
Vo 4. lige – JUH pôsobila Rožňava, ktorá skončila po jeseni na 11. mieste. Na jar jej v útoku pomohol návrat F. Kovácsa, ktorého doplnili F. Pollák a J. Figúr. Trénerom na jeseň bol Branislav Kuzma, na jar už Štefan Koššuth. Po jeseni z kádra odišli B. Kuzma do Honiec a O. Vysoký do Rudnej. Napokon sa umiestnila na 10. mieste.
V 5. lige K – G sa najlepšie z ObFZ Rožňava umiestnila Gemerská Poloma, ktorá bola po jeseni na 7. mieste, ale po zlepšenej jarnej časti skončila štvrtá. Strata na štvrté Ťahanovce po jeseni bola iba jednobodová. Mužstvo sa dočkalo prvej výhry vonku, keď zdolalo Ruskov. Paradoxne tento súper pricestoval do G. Polomy na jar s ôsmymi hráčmi a došlo k očakávanému scenáru – pokles hostí pod 7. Ničmenej Gemerská Poloma v poslednom kole tiež zápas nedohrala.
Vianočné tvorivé dielne v múzeu obohatené o Malú vianočnú výstavu
Napísal(a) G. Herméliy Gecelovská
Už tradične aj tento rok v predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na podujatie Vianočné tvorivé dielne v múzeu. Tentoraz budú obohatené o Malú vianočnú výstavu, na ktorej budú prezentované vianočné a novoročné pohľadnice a pozdravy zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave prevažne z polovice 20. storočia doplnené o malú ukážku medovnikárskeho umenia Dany Lackovej.
Múzejníci žiakom najprv prezradia rôzne zaujímavosti o vianočných regionálnych zvykoch a tradíciách, o ktorých možno doteraz ani netušili, a následne môžu začať tvoriť.
Lesníci spúšťajú cezhraničný projekt pre zmiernenie klimatickej zmeny v regióne Gemer
Napísal(a) Odbor komunikácie a marketingu
Banská Bystrica 18.11.2024 – LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, plánuje obnoviť staré a vytvoriť podmienky pre vznik nových vodných biotopov, ktoré prispejú k zadržaniu vody v lesoch. Plán zahŕňa aj revitalizáciu lesných lúk a opatrenia proti erózii pri lesných cestách. Cieľom projektu je prezentovať efektívne spôsoby, ako udržateľne hospodáriť na pôde, zmierňovať vplyv klimatickej zmeny, pričom sa kladie dôraz na zvýšenie biodiverzity, a v neposlednom rade ako udržiavať lesné cesty v lepšom stave s menším odtokom vody z lesov.
LESY SR, š. p., v spolupráci s maďarskými štátnymi lesníkmi z EGERERDŐ Erdészeti Zrt. (EGERSKÉ LESY Lesnícka a. s.), spustili projekt „Lesníci pre prírodu a regióny“ (#foresters4nature) v pohraničnom regióne Gemera z programu Interreg Maďarsko – Slovensko.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-