JUBILEJNÝ ROČNÍK (70) HVIEZDOSLAVOVHO KUBÍNA * V Revúcej nazývaný tiež Kukučínova Revúca
Napísal(a) N. Durančíková
Revúcke Centrum voľného času usporiadalo 26. marca 2024 v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej okresné kolo už 70. jubilejného ročníka súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy, tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie. Na obvodnom kole sa stretli víťazi zo 6 základných škôl okresu. Dokopy 27 detí ZŠ v troch vekových kategóriách vo dvoch žánroch – poézia a próza.
Umelecký prednes je prostriedkom na vyjadrenie vlastných pocitov, záujmov, názorov a postojov prostredníctvom zvolených literárnych textov a vlastného rečového prejavu. Od vzniku Hviezdoslavovho Kubína v roku 1954 až po súčasnosť prešli jeho stupňami státisíce jednotlivcov, z niektorých sa stali významné osobnosti – Július Satinský, Ľubo Roman, Karol Horák, Soňa Behulová – Müllerová, Lucia Hurajová, Milan Ondrík, Dominika Susková a mnoho ďalších.
Prírodná rezervácia Kurinecká dubina v 5. stupni ochrany je prvým chráneným územím v terajšej územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Nachádza sa približne 4 km južne od mesta Rimavská Sobota, v západnej časti vodnej nádrže Kurinec. Je chránená od roku 1952, pôvodne z dôvodu ochrany hniezdísk krakle belasej. V súčasnosti je predmetom ochrany územia porast starých dubov, ktoré sú domovom pre mnohé chránené druhy vtáctva, hmyzu, pre netopiere a iné drobné druhy cicavcov. Na území sa nachádza približne 80 dubov letných s obvodom dva až šesť metrov, 150 až 300-ročných. Pre usmernenie pohybu návštevníkov v tejto prírodnej rezervácii a jej ochrannom pásme a pre poskytnutie informácií o prírodných a historických hodnotách územia tu bol zriadený náučný chodník Kurinecká dubina, ktorý slávnostne otvorili v septembri 2023. Má charakter okruhu s celkovou dĺžkou 4,55 km, východiskovým a cieľovým bodom je autobusová zastávka v rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. Pre rodiny s menšími deťmi a seniorov je pripravená aj kratšia alternatíva, dlhá približne 2,6 km.
Veľkonočné sviatky na hornom Gemeri začínajú majstrovským futbalom
Napísal(a) MG od
Futbalový kolotoč sa rozbehne koncom marca (28. – 31.) aj na hornom Gemeri. Predstavia sa v ňom hráči dospelých súťažiacich v V. lige JUH (MFK Rožňava a FK Krásnohorské Podhradie), ako aj 7. ligy ObFZ Rožňava. Postupne sa pridajú aj dorastenci III. ligy Východ VsFZ, žiaci III. ligy sk A VsFZ, dorastenci 5. ligy ObFZ Rožňava, žiaci ObFZ Rožňava a prípravkári ObFZ Rožňava.
Začnime teda poporiadku najprv s kategóriou dospelých.
Odvetnú časť súťaží ako prví začínajú už 29. marca 2024 so začiatkom o 15.00 hod. V kategórii dospelých na ihrisku v Rakovnici, kde sa stretnú futbalisti FK Baník Rakovnica a FK Hrhov. O niekoľko dobrých sto metrov až kilometer na východ i západ ďalej v tom istom čase sa predstavia domáci futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré a OTJ Honce a v Rudnej rezerva MFK Rožňava si zmeria sily s futbalistami FK Lipovník.
Do Rožňavy prichádza filmový festival Expedičná kamera
Napísal(a) R. Šimko
Na Expedičnú kameru do Kina Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave opäť pozýva Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja,všetkých cestovateľov, dobrodruhov, športovcov aj milovníkov prírody.
Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera, ktorý sa uskutoční 5. apríla 2024 o 18.00, je najväčšou cestovateľskou a outdoorovou udalosťou v ČR, ktorý úspešne expandoval aj na Slovensko. Tento jedinečný projekt opäť prináša tie najlepšie filmy sezóny z celého sveta, ako aj novinku s Adamom Ondrom, či nový film Mirka Haluza z Amazónie.
Cestovanie je dnes oveľa bežnejšie ako kedysi. Všetci cestujeme. Za prácou, za zábavou, za spoznávaním cudzích krajín aj seba samých. Len nepatrný zlomok zážitkov sa podarí preniesť do podoby filmu. Ale tento zlomok stojí vážne za to! Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera už od roku 2009 prináša divákom tie najlepšie cestovateľské a dobrodružné filmy sezóny z celého sveta a aj z domácej produkcie.
Výtvarníčka Jana Kušnierová v galérii so svojimi bývalými žiačkami
Napísal(a) MG od
Jubilejná pätnásta beseda, ktorú pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci sa uskutočnila 14. marca 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Venovala sa výtvarnej tvorbe Jany Kušnierovej, ktorá na besede predstavila svoju celoživotnú tvorbu s názvom DOZRIEVANIE, ako aj prácu učiteľky ZUŠ v Rožňave. Prostredie galérie bolo vhodným miestom podujatia, v ktorom predovšetkým autorka vystavených prác mohla bližšie predstaviť svoje výtvarné diela. Prítomným divákom sa okrem vystavovateľky predstavili aj jej dve bývalé žiačky PhDr. Kristína Pakesová a Mgr. Janka Valková. Celé podujatie dotvárali spevom Jaroslav Boldiš a recitáciou básní Jozefa Garlika Valéria Mikolajová.
Pripomeňme si, že pani Kušnierová pochádza z Betliara, kde jej rodičia – učitelia podchytili jej výtvarné nadanie a prihlásili ju v Betliari do výtvarného krúžku k Magdaléne Csiskovej, sesternice významnej slovenskej kunshistoričky Dr. Alžbety Gūnterovej. Pod jej citlivým vedením deti najčastejšie maľovali prostredie Betliarskeho parku a práve to poznamenalo jej nasledujúci profesný život.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-