Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.
V Revúcej predstavia poetické juvenílie zrelého muža a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky
Napísal(a) MG od+jg
Z Revúcej sme práve obdržali informáciu o ďalšej zaujímavej akcii, ktorú nám sprostredkoval známy organizátor kultúrno-spoločenských podujatí v tomto gemerskom meste Revúca pán Juraj Genčanský. Aj takouto formou sa snaží podeliť o radosť s autormi, ktorí majú v rukách svoju debutovú knižku nazvanú Privatissimum. Ako sa dozvedáme, subtílnu správu v elegantnej knižnej väzbe tvoria poetické juvenílie zrelého muža Marcela Uhrina a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky Katky Molnárovej. Pán Genčanský zároveň ďalej uvádza: „Sme radi, že naše Mestské kultúrne stredisko v Revúcej mohlo byť od začiatku pri tomto malom projekte a pomohlo na svetlo sveta snom oboch autorov.“
Podujatie sa bude konať v stredu 17. apríla 2024 o 18.00 v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, kde uskutočnia premiérovú prezentáciu tejto novej knižky a zároveň predstavia jej autorov i ďalších tvorcov. Účastníkom podujatia umožnia dozvedieť sa o anabáze knižky od idey k hotovému artefaktu. Predovšetkým však toto nové dielko sprostredkujú adresátom – čitateľom. Teda najmä tým, ktorí oň prejavia záujem.
Nič nové vo svete, dáme si repete, spievali futbaloví hornogemerčania tri týždne po Veľkej noci
Napísal(a) MG od
Tretí víkend po Veľkej noci priniesol pre fanúšikov futbalu na hornom Gemeri pestré výsledky. Hralo sa na ihriskách dospelých, dorastu i žiackych družstiev. Spomeňme, že v 7. lige dospelých sa odohralo v 17. kole 5 stretnuití, keď iba zápas MFK Rožňava B/ Rudná s TJ Sokol Pača sa odložil na májový termín. Voľno malo Rožňavské Bystré, keďže Gemerská Poloma počas jesenného kola zo súťaže vystúpila. V tomto kole v spomínanej súťaži padlo 30 gólov, z ktorých patrí 20 na konto domácich a 10 na konto hostí. Žiaľ, padla i jedna červená karta, a to v zápase Rakovnice s Vyšnou Slanou.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 11. časť – sezóna 2007/2008
Napísal(a) Š. Tomášik
Líder 1. triedy odmietol postup
V jedenástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2007/2008. V 4. lige pôsobili SP MFK Rožňava a FK Štítnik K. T., v 5. lige FK Krásnohorské. Podhradie a FK Gemerská Hôrka. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár:
Okres Rožňava reprezentovali v 4. futbalovej lige mužstvá Rožňavy a Štítnika K. T. V kádri Rožňavy k veľkým zmenám nedošlo. Došlo k zmene na poste brankára. Po jeseni sa Rožňava nachádzala na štrnástom mieste so ziskom 15 bodov. Doma prehrala trikrát: s Krompachmi, Veľkými Revištiami a Veľkými Kapušanmi. Za zmienenie stoja vysoké prehry v Lastomíre a Buzici 0:7 a aj prehra v Slivníku. Vonku získala jediný bod za remízu v Čiernej n/T. V jarnej časti došlo k posilneniu kádra a zmene na poste trénera. Mužstvo sa zlepšilo. Získalo 24 bodov, čím sa vyhlo záchranárskym prácam.
Sedemdesiatosemročný Pavel Ferdinandy ani na dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone
Napísal(a) MG od
Na našom portáli majgemer.sk sme nedávno avizovali podujatie, ktoré v revúckom Dome kultúry je venované známemu majstrovi ľudovej umeleckej kultúry z tohto okresného mesta na strednom Gemeri Pavlovi Ferdinandymu. Od roku 2024 sa venuje výrobe pastierskych palíc, betlehemských kyjakov a ozembuchov zo samorastov. Okrem svojej záľube vo vyhľadávaní samorastov a ich opracovávaní nositeľ výstavky v týchto dňoch chcel predstaviť aj svoju už šiestu publikáciu o svojej tvorbe, ktorú nazval Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch. Autor pripravuje do tejto série ešte ďalších šesť takýchto prezentácií. Na vernisáži výstavy, ktorú pri tejto príležitosti otvorili vo štvrtok 11. apríla t. r. vo výstavnej miestnosti MsKS v Revúcej, nájde návštevník dostatočné množstvo príkladov aj k tomu, ako sa môže inšpirovať z činnosti revúckeho spoluobčana, sedemdesiatosemročného Pavla Ferdinandyho, ktorý ani na zaslúženom dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-