Kurz keramiky pre pokročilých – obľúbený tvorivý relax v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) R. Šimko
Pokračovanie veľmi obľúbeného kurzu pre dospelých – Kurz keramiky – spúšťa Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorý začína už 17. októbra 2023 a končí 12. decembra 2023.
Počas ôsmich lekcií keramikárskeho kurzu, v trvaní 25 hodín, si účastníci osvoja pokročilé techniky modelovania z hliny, dekorovanie, glazovanie, burelovanie, ako aj postupy finálneho procesu výpalu, čím nadviažu na poznatky nadobudnuté počas kurzu pre začiatočníkov. Je určený pre dospelých a bude prebiehať každý utorok od 16:00 pod vedením lektorky GOS Renáty Kseničovej. V cene kurzu 120 € je zahrnuté: materiál, pracovné pomôcky, výpal v elektrickej peci, malé občerstvenie a certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu.
Futbalisti FK Krásnohorské Podhradie už s novým trénerom vonku získali tri body
Napísal(a) MG od
Počasie sa v súčasnosti zjesenieva aj na futbalových ihriskách horného Gemera. Poznamenalo to aj niektoré kluby dospelých. Dokazuje to hneď nasledujúce konštatovanie: Líder 7. ligy v 10. kole prekvapujúco prehral s rezervou MFK Rožňava. V Dobšinej sa futbal 10. kola nehral. Vyšná Slaná nemala dôstojného súpera. Honce nestačili doma na Baníkov z Drnavy. Hrhov konečne doma proti Pači zabral. Banícke derby na Štítnickej doline nemalo víťaza. Tatran Betliar nepustil doma ani bod Zlatým klasom z Dlhej Vsi. To sú charaktiristiky nedeľňajších majstrovských zápasov 7. ligy ObFZ Rožňava. Potešiteľné je aj to, že bez kariet sa hralo vo Vyšnej Slanej a v Hrhove. Mrzí aj nás, že už piata červená karta sa zapísala do šatne Bystranov. Do streleckej listiny sa troma gólmi v nedeľu zapísali: Štefan Domik a Dušan Kalis. Obaja hráči Vyšnej Slanej. Tabuľku 7. ligy po 10. kole naďalej vedie s veľkým odstupom Róbert Rochl z Rožňavského Bystrého s 18 gólmi. V 10. kole siedmej ligy sa odohralo 6 zápasov, v ktorých padlo 34 gólov.
Futbalový klub Kovo Kunova Teplica v sezóne 2002 / 2003
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Kovo Kunova Teplica patril po vypadnutí z V. ligy – JZ v roku 2001 medzi popredné futbalové kluby 1. triedy. V roku 2002 1. triedu vyhral, ale odmietol postup. V ďalšom ročníku už mal záujem o postup, ale skončil iba druhý.
Práve o účinkovaní v tomto ročníku sa dočítame v príspevku. Ku každému zápasu sú uvedení strelci gólov (ak boli nahlásení), pri niektorých zápasoch aj zostavy. Nechýba aj súpiska a meno najlepšieho strelca. V závere sú tabuľky 1. triedy – po jeseni 2002 a konečná tabuľka ročníka 2002 / 2003.
Káder: Martin Stankovič – Ján Fatľa, Miroslav Fakla, Adrián Čatlóš, Branislav Hrachiar, Peter Gača (jarná časť), Ján Gonosz, Marek Turcsányi, Florián Demeter, Ján Dávid (jarná časť), Pavol Kilik, Szilárd Drenko, Adrián Danielis, Zsolt Danielis, Szilárd Danielis, Vladimír Dovalovský (jarná časť), Vladimír Marchevský (jarná časť), Július Szöllös (časť jesene), Róbert Drenko, Attila Ragyina, Zsolt Liptai, Daniel Lalik, Marián Kupec.
V Baníckom múzeu si dáme odpoveď na otázku: Prečo dnes zabúdame na duševnú rovnováhu
Napísal(a) A. Terezková
"Ako sa nezblázniť zo života" je názov prednášky, na ktorú srdečne pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Prednáška sa uskutoční pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý si od roku 1991 pripomíname každoročne 10. októbra. Tento deň bol vyhlásený Svetovou federáciou za duševné zdravie a jeho cieľom je zvyšovať povedomie a poukazovať na potrebu vyššej podpory a ochrany duševného zdravia.
Počas tejto prednášky sa záujemcovia dozvedia najmä, prečo je tak dôležité duševné zdravie a ako sa oňho správne starať. „Dnes zabúdame na duševnú rovnováhu, a ostávame častokrát ľahostajní k veľkým životným pravdám, ktoré nám nakoniec pripomenie naše telo svojim hlasným NIE! Takto ďalej už nemôžem! Vravíme si, som kúsok od toho, aby som sa zbláznil zo seba, z druhých, zo života... ,”
Záhradkári Čierneho Potoka vystavovali takmer dvesto svojich tohtoročných produktov
Napísal(a) J. Pupala
Miestny spolok záhradkárov v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, dňa 16.9.2023 už po šiesty raz usporiadal v tunajšom Dome kultúry výstavu ovocia a zeleniny vyprodukovanú v sadoch a záhradách svojich členov. V obci, ktorá má 56 domácností so 134 obyvateľmi vystavovalo až 41 vystavovateľov, a z toho bolo 11 detí. Spolu bolo vystavených 199 produktov. (Posúdiť ich krásu môžete z priložených fotografií.) S domácimi vystavovateľmi aj tohto roku sa zúčastnili vystavovatelia z iných regiónov Slovenska. Zaujímavosťou je, že tentoraz vystavoval aj Matias Ľupták z Krupiny, ktorého si vystavovatelia zvolili aj do 5-člennej poroty. Pre malé obce a osady, ktoré nemajú vlastný obchod s potravinami a zeleninou, sa vytvárajú akési „OBČINY“. Niektorí chovajú viac sliepočiek, predávajú vajíčka, iní pestujú kačky, morky, chovajú ovečky a dokonca piati gazdovia chovajú aj dobytok. Tak sa v priebehu roka robia výseky hovädzieho, baranieho, bravčového mäsa a hydiny, ktoré si kupujú spoluobčania.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-