Prečo je Gemer tak poznačený svojou rôznorodosťou aj v parlamentných voľbách
Napísal(a) MG od
V tohtoročných parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 30. septembra v predčasnom termíne, boli schválené v Národnej rade SR a ktoré vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 204/2023 Z. z., poznáme podrobné výsledky nielen podľa veľkých územných celkov, ale aj podľa jednotlivých volebných okrskov. Samozrejme, aby sme ich poznali, museli sme si počkať, kým sa zosumarizujú údaje zo všetkých volebných okrskov na úrovni Štatistického úradu SR. Dnes na základe nich už vieme nielen to, ako sme vo voľbách tohto roku obstáli v rámci celého Slovenska, ale aj podľa jednotlivých krajov, okresov a obcí.
Štatistický úrad Slovenskej republiky vo svojej záverečnej správe nám potvrdil, že parlamentných volieb 2023 na Slovensku sa zúčastnilo 3 007 123 oprávnených voličov, čo predstavuje 68,51 %-nú účasť. Potešiteľné je, že tento údaj je najvyššie dosiahnutý v našej novodobej histórii Slovenska. Prvé komentáre k tejto udalosti roka podrobne hodnotili výsledky volieb celkovo i podľa krajov a okresov. Podrobnejšie poznať ich však chceme aj podľa takých zoskupení Slovenska, akými sú napríklad aj Gemer, Spiš, Šariš, Orava, či Pohronie, atď. Napr. aj ja, roduverný Gemerčan,
Predmet mesiaca október v GMM: Zadymovaná keramika
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Predmetom mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor pôvodnej zadymovanej keramiky, tzv. čierny riad. Vo fonde múzea sa nachádza 11 kusov zadymovanej keramiky, ktoré sa do jeho zbierok dostali darom od významných meštianskych rimavskosobotských rodín v rokoch 1907 – 1938. Daný súbor tvorí 5 hrncov, 2 taniere, 1 reprezentatívny krčah, 2 vázy a 1 nádoba na vylievanie sviečok. Uvedené predmety boli vyrobené v 19. storočí, pravdepodobne na území dnešného Maďarska, nádoba na vylievanie sviečok je datovaná rokom 1801.
Zadymovaná keramika je tmavosivo až čierno zafarbená keramika zhotovovaná bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením, pričom pri vypaľovaní v poľnej peci sa používa najmä drevo z ihličnatých stromov, ktoré má veľa živice. Zadymovaná keramika sa páli iba raz, pričom v peci naukladané výrobky sa úplne rozžeravia. Nakoniec sa priloží veľké množstvo dreva a celá pec sa vzduchotesne upchá. Vnútri pece sa spotrebuje kyslík, drevo iba tlie a produkuje veľa dymu. Povrch keramiky nasaje sadze a dym a vznikne tak zafarbenie čiernej, oceľovo sivej alebo hnedej farby. Daná keramika sa vypaľuje 12 hodín, pričom z pece sa vyberá približne po 48 hodinách, keď pec vychladne. Lesklý vzor na povrchu je možno dosiahnuť trením hladkým kameňom.
Hráčske skraty futbalistov TJ Baník Rožňavské Bystré aj v deviatom kole
Napísal(a) MG od
Deviate kolo 7. ligy ObFZ Rožňava zaznamenalo ďalší hráčsky skrat pre dvoch hráčov TJ Baník Rožňavské Bystré. Kvôli dvom udeleným červeným kartám jeho popredným hráčom mužstvo aj preto nedokázalo doma udržať trojgólové vedenie nad svojím odvekým rivalom z Vyšnej Slanej. Stalo sa tak už tretí zápas po sebe a mužstvo ľahkovážne prišlo nielen o 7 bodov, ale aj o štyroch kvalitných hráčov. Zaznamenali sme však aj iné údaje.
V 9. kole nastrieľali futbaloví "mušketieri" 44 gólov, z ktorých sa v 26 prípadoch darilo domácim strelcom a v 18 prípdoch sa prejavili hostia. Kolo vyšlo v prospech domácich celkov, ktorí sa zaslúžili o 3 víťazstvá, zaznamenali sme tiež dve remízy i dve prehry.
Tradičné poklady Gemera – Rok v gemerskej kuchyni a šanca pre gráty a ancúgy
Napísal(a) A. Kleinová
Dva veľké projekty v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej kultúry v rámci svojej odbornej dokumentačnej a výskumnej činnosti ukončilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Pod názvom ambiciózneho projektu Tradičný rok v gemerskej kuchyni sa skrýva séria piatich dokumentárnych videí v celkovej dĺžke takmer troch hodín, ktoré ponúkajú pohľad do tradičných rituálov a života rodín horného Gemera.
„Cieľom projektu bolo zdokumentovať a odprezentovať tradičné zvyky prenášané naprieč generáciami v prirodzenom prostredí vidieckej kuchyne v spojení s prípravou jedál,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a dopĺňa: „Pridanou hodnotu je interpretácia v nárečí aktérov podľa obcí horného Gemera, z ktorých pochádzajú.“
Významné sezóny vo futbalovom klube Lokomotíva CHZ Dedinky
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Lokomotíva CHZ Dedinky zanikol v roku 2015. Predtým účinkoval v najvyššej okresnej súťaži. Vyhral ju v roku 2005 a postúpil do V. ligy – JZ. V 5. lige sa mu veľmi nedarilo, keď po roku vypadol. Významný bol aj ročník 1998/1999, keď klub bojoval o postup do vyššej súťaže, napokon skončil druhý.
Práve o týchto sezónach je článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Ku každému vybranému ročníku uvádza káder, výsledky, umiestnenie v tabuľke a meno najlepšieho strelca.
Sezóna 1998/1999
Káder: Milan Ogurčák, Maroš Lacika – Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Róbert Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-