Kamenný architektonický článok z Hajnáčky * Predmet mesiaca január
Napísal(a) Alexander Botoš
Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote získané v posledných rokoch patrí kamenný architektonický článok – torzo šambrány, pochádzajúci pravdepodobne z hradu Hajnáčka. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.
Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu. Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status. Šambránu z Hajnáčky môžeme chronologicky zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia.
Alexander Valuch víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Pohár starostky obce Gemerská Poloma v 34. ročníku stolnotenisového turnaja ako prvého tohtoročného turnaja na Slovensku si 3. januára 2026 vybojoval tretí hráč rebríčka SSTZ Alexander Valuch (AŠK Mária Huta/TTC ROVAA Žilina), ktorý v K. O. súboji o 1. miesto zdolal Martina Marka (ŠKST MICHALOVCE/STK LOKOMOTÍVA KOŠICE) 11:7, 11:5, 11:3. Informuje o tom obecná stránka Gemerskej Polomy. Turnaja sa zúčastnil aj predseda SSTZ pán Anton Hamran, ktorý odovzdal víťazom trofeje a pri príležitosti stého výročia stolného tenisu na Slovensku a zakladateľom turnaja Pamätné listy: pánovi Jánovi Chanasovi, ako zakladateľovi turnaja, Jurajovi Galajdovi, Pavlovi Petergáčovi st., Jozefovi Trojanovi st., Miroslavovi Michalkovi a Lillian Bronďošovej (na obrázku nižšie) ako výraz vďaky za podiel na rozvoji slovenského stolného tenisu v jeho bohatej histórii.
Futbalový klub Tatran Betliar dlhodobo účinkuje v 7. lige ObFZ Rožňava. V článku náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik opisuje jeho pôsobenie v rokoch 2022 – 2024. K dispozícii je ku každému ročníku káder, výsledky, tabuľky a meno najlepšieho strelca. Text dopĺňajú zaujímavosti a fotografia.
Ročník 2022/2023
Káder: Štefan Mišina, Marek Šály – Miloš Schvarz, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Ľubomír Šofranko, Marek Kováč, Dominik Szilardi, Lukáš Boňko, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marek Pástor, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Marián Molnár, Ján Čižmár, Marko Zatroch, Matej Chochol, Ivan Lörinc, Boris Szilardi, Marcel Roth, Maroš Bakoš
Jelšavskí hasiči v uplynulom roku najviac zasahovali vo štvrtok
Napísal(a) G. Jakubecová
V krátkom príspevku sa pozrime na štatistiku zásahovosti Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava v roku 2025. Ku 31. 12. 2025 sme zaevidovali spolu 65 zásahov, z toho 19 požiarov, 19 technických zásahov, 26 iných technických zásahov a 1 protipožiarnu asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo vo štvrtok 12-krát, potom v pondelok a v sobotu po 11-krát, v utorok 10-krát, v nedeľu 9-krát, vo štvrtok 8-krát a v piatok 5-krát.
Najviac horelo:
– 2-krát rodinný dom, suchá tráva a krovie
Matúš Ján a Theo Dominik sa narodili v roku 2026 ako prvé deti na Gemeri
Napísal(a) mg od
V novom roku 2026 prišli na svet medzi ostatnými novorodencami na Slovensku aj prvé bábätká na Gemeri. Ich mená nám oznámila krátko po ich narodení Bianka Krejčíová, PR špecialistka Penta Hospitals SK, a. s. Prvé dieťatko roka 2026 v rožňavskej nemocnici prišlo na svet 1. januára 2026 o 16.24 hod. Je ním chlapček, ktorý dostal meno Matúš Ján. Matúš Ján po narodení vážil 2385 gramov a meral 44 centimetrov. Narodil sa mamičke Nikolete z Rožňavy.
Prvé dieťatko roka 2026 v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet dnes o 18.22 hod. Je ním chlapček, ktorý dostal meno Theo Dominik. Theo Dominik po narodení vážil 3600 gramov a meral 55 centimetrov. Narodil sa mamičke Kristíne z Tornale.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-