Kultúra (3023)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Po skončení vojny a boľševický prevrat Naši občania nemali ani tušenia o udalostiach, ktoré sa odohrávali v Prahe 28. októbra 1918. Hneď po skončení vojny sa naši vojaci vracali domov z frontov. Mnohí prišli s celou výzbrojou. Príbuzní ich vítali s veľkou radosťou. Občania naši vtedy ešte neboli národne prebudení. Tešili sa slobode, ale pod slobodou nerozumeli národnú slobodu, ale slobodné rabovanie, ničenie všetkého u zámožnejších. Ihneď sa zišli výbojnejší, ktorí vyrabovali sypáreň grófa Andrášiho, potom obuvníka Česníka. U Paiserleho, ktorý bol polesným veľkostatkárom Andrášiho zničili nábytok, zobrali pušky. Vdove Schablikovej, ktorej manžel bol niekedy naddolným, pre jeho prísnosť v povolaní a že niektoré vdovice museli pri ňom pracovať zadarmo,
Banícke múzeum v Rožňave je prístupné aj pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu
Napísal(a) Pavol Horváth
Záslužnú prácu pre ľudí s ťažším prístupom do svojich priestorov robí na hornom Gemeri aj Banícke múzeum v Rožňave. Krátku informáciu o ich počine nám poslal pán Mgr. Pavol Horváth, ktorý je kurátorom militária. Aj z nej je zrejmé, že sprístupnenie zbierok, ktoré sa v tomto múzeu nachádzajú, chcú našim spoluobčanom sprostredkovať aj takýmto netradičným spôsobom. V informácii sa uvádza:
"Vďaka projektu Zážitkové centrum SENTINEL z roku 2016 sa podarilo debarierizovať svoje expozície pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu. V areáli Zážitkového centra SENTINEL pribudol bezbariérový prístup do objektu múzea, vrátane vstupu na poschodia – zdvíhacia plošina. Vďaka schodolezu sú prístupné pre imobilných návštevníkov aj všetky ostatné expozície Baníckeho múzea v Rožňave.
Výstava čipky a keramiky nadchla návštevníkov revúckeho Domu kultúry
Napísal(a) J. Genčanský
Vo výstavnej sieni revúckeho Domu kultúry sme otvorili prvú výstavku v tomto roku. Expozícia predstavuje „malé veľdiela“ z majstrovských rúk čipkárky Anky Urbánovej z Rožňavy a keramikárky Mgr. Margity Matúšovej z Revúcej. „A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite, / keď nemá, čím by prišil záplatu / na to, čo bolí, čo má zostať skryté / jak chromá ruka pod rukávom kabátu.“ Píše Miroslav Válek v jednej svojej básni. Metaforicky hovorí o vzťahoch medzi ľuďmi a pritom stavia na charakteristickej vlastnosti nití – spájať materiály, ba i nite samy dokopy uzlíkami. A to je vlastne čipkovanie.
Vyšiel najnovší ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v uplynulom roku 2018 už 14. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer - Malohont. Najnovší 14. ročník zborníka obsahuje 15 odborných príspevkov, rozdelených do celkov podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia. Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok biologičky GMM Moniky Gálffyovej, ktorá sa venuje vtáčím spoločenstvám vodnej nádrže vo Včelinciach. Štúdia je výsledkom desaťročného výskumu na tejto lokalite a prispieva k poznaniu vtáctva Rimavskej kotliny.
Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára po sviatku Troch kráľov a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 6. marca. Dovtedy budú v našom regióne na programe hlavne plesy, fašiangové sprievody a stretnutia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartovali už v piatok 25. januára v Kokave nad Rimavicou Detské fašiangové podujatie v maskách, ktoré si tu šikovné rúčky najmenších sami vyrobili.
Obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Koncom roka 2018 sme z historickej zbierky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia. Cieľom projektu bolo reštaurovanie historického nábytku - sedacej súpravy, ktorej pôvodným majiteľom bola známa rimavskosobotská rodina fotografa Gejzu Pappa. Pappova rodina žila na dnešnej Šrobárovej ulici a táto sedacia súprava tvorila súčasť vybavenia interiéru ich obývačky. Zámerom projektu bolo reštaurovanie sedacej súpravy a doplnenie stálej expozície múzea o ukážku historického nábytku, ktorý doposiaľ nebol prezentovaný. Realizátorom reštaurovania bol Tibor Kováč z Liptovského Hrádku, člen Reštaurátorskej komory na Slovensku, ktorý v priebehu pol roka prinavrátil jej niekdajší vzhľad.
Nevrátili sme sa...
1. voj. Martin BENDÍK
Narodil sa 6. augusta 1879 v Nižnej Slanej, ECAV, príslušník HIR č. 9 Košice. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Dňa 13. 2. 1906 sa oženil s Máriou Hudákovou z Henckoviec. V manželstve sa narodili dcéry Mária (6. 7. 1910) – vydala sa 11. júna 1927 za Martina Černaja a Zuzana (7. 9. 1912) – vydala sa 5. mája 1934 za Ondreja Ondreja.
Nová akvizícia diel maliara Eduarda Putru v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v rámci akvizičnej činnosti každoročne dopĺňa svoj zbierkový fond o nové artefakty. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj zbierkové predmety z oblasti výtvarného umenia, ktorých počet dnes presahuje 2 000 kusov umeleckých diel. Programovo sa múzeum sústreďuje na zbieranie a dokumentáciu diel regionálnych výtvarníkov. V uplynulom roku 2018 sa vďaka finančnej dotácii z Fondu na podporu umenia a zo zdrojov Banskobystrického samosprávneho kraja podarilo zakúpiť sedem olejomalieb maliara Eduarda Putru (1883 - 1915), ktorého tvorivý život bol spätý najmä s mestom Rimavská Sobota. Putra sa narodil v roku 1883 v Hrušove (okr. Rimavská Sobota), študoval na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote,
Adventný koncert v Rožňavskom Bystrom navodil nielen sviatočnú atmosféru
Napísal(a) Z. Poláková
Podvečer tretej adventnej nedele patril v Evanjelickom cirkevnom zbore Rožňavské Bystré realizácii adventného koncertu – na podporu prebiehajúcich rekonštrukčných prác v interiéri evanjelického kostola. V sále Kultúrneho domu po prezentácii o histórii ev. kostola, s programom vystúpili: talentované Bystränšätá – ktoré svojím spevom umocnili sviatočnú atmosféru, speváčky: Eva Dovcová a Dominika Ďurská a hrou na klávesové nástroje sa predstavili: Šimon Majerník a Zuzana Poláková. V Rožňavskom Bystrom vďaka nim zazneli skladby rôznych hudobných štýlov - od svetoznámych árií až po nezabudnuteľné filmové piesne a koledy. Programom rozdeleným do štyroch tematických častí pod názvami: Rozprávka, Láska, Modlitba a Vianoce prítomných hovoreným slovom sprevádzala Miroslava Macková.
Viac...
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava eviduje za vlaňajšok vyše tridsať zásahov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2018 spolu 34 zásahov, z toho 25 požiarov, technických zásahov 7 a iných technických zásahov 2. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí - vykonaných v rámci mesta, bez vyzvania KR HaZZ bolo 6. Najviac sa zasahovalo v pondelok 8-krát, potom v stredu a v nedeľu po 6-krát, utorok, štvrtok a v sobotu po 4-krát, štvrtok 9-krát a v piatok najmenej 2-krát. Najčastejšie horel lúčny porast 5-krát, rodinné domy 3-krát a kontajnery 2-krát.
Honvédsky peší pluk č. 9 – HIR 9 Košice
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Medzi takéto jednotky patril aj Honvédsky peší pluk č. 9 (Kassai 9. honvéd gyalogezred). Ako vyplýva z názvu v origináli, tento pluk sídlil v Košiciach. V Košiciach bol umiestnený štáb pluku i všetky tri prápory. Pluk bol doplňovaný z obvodov Košice a Spišská Nová Ves. To v praxi znamená, že v ňom slúžili muži z celého východného Slovenska.
Mobilizačné plány určovali tento pluk do zostavy 77. honvédskej pešej brigády,
Múzeum Prvého slovenského gymnázia navštívilo vlani 3260 návštevníkov
Napísal(a) teraz.sk
Dovedna 3260 návštevníkov zavítalo počas uplynulého roka 2018 do Múzea Prvého slovenského gymnázia (MPSG) v Revúcej. TASR o tom informovala jeho lektorka Lucia Oravec Koreňová, podľa ktorej má návštevnosť každoročne stúpajúcu tendenciu.
„Návštevnosť bola početná najmä v mesiacoch máj až október. Ďakujeme všetkým návštevníkom za priazeň a tešíme sa na rok 2019, ktorý otvoríme vedeckou kaviarňou a ďalšími podujatiami,“ uviedla Oravec Koreňová.
Príslušníkom HIR 16 bol aj štábny rotmajster Ján Gallík (21. 7. 1892), vyznamenaný (vyznačený) za hrdinské činy na ruskom fronte, potomok nižno-slanskej zemianskej rodiny. Jeho predok Ján Gallík bol povýšený do zemianskeho stavu kráľom Leopoldom II. dňa 20. októbra 1702 (U. o. 90. – písomnosti zo župného archívu v Levoči).
Pochádzal zo siedmich súrodencov. Dvaja starší bratia, Juraj a Ondrej sa odsťahovali s rodinami začiatkom 20. storočia do USA (Clevelend, Guernsey, Ohio), ostatní súrodenci žili v Nižnej Slanej, (Mária Kolláriková, Zuzana Čipková, Juliana Gallíková a Anna Plačková). Cirkevnú evanjelickú školu ukončil v Nižnej Slanej.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-