Kultúra (3062)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Dňa 1. júna 2017 sa pod taktovkou pracovníčok Baníckeho múzea v Rožňave konal projektový deň ZŠ Ul. Pionierov Rožňava. Cieľom podujatia bolo spoznať históriu mesta Rožňava a oboznámiť sa s významnými budovami, priamo súvisiacimi s baníckou tradíciou tohto významného kráľovského banského mesta.
TISOVEC SI DôSTOJNE PRIPOMENUL 110. NEDOŽITÉ NARODENINY SVOJHO RODÁKA, VÝZNAMNÉHO BOJOVNÍKA PROTI FAŠIZMU GENMJR. JÚLIUSA NOSKA
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Ȏsmy jún 2017 bol významným dňom pre Tisovčanov a antifašistov vôbec. Ministerstvo obrany SR, mesto Tisovec, Múzeum SNP v Banskej Bystrici a SZPB zorganizovali od 10.00 hodiny uvedeného dňa v kine MSK v Tisovci odborný seminár o osobnosti gen. Júliusa NOSKA, tisoveckého rodáka. Július Nosko vyrastal v roľníckej rodine s piatimi súrodencami. Dňa 5.9.1936 uzavrel s Annou Purkarovou z Dobřan manželstvo. Medzi vzácnymi hosťami bola dcérka gen. Noska pani Nina Čeňková, rodená Nosková
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA – UŽ 39. KRÁT
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská Rontouka po 39. krát privítajú milovníkov tradičnej ľudovej kultúry 23. – 25. júna 2017 v Klenovci. Organizátori Gemersko – malohontské osvetové stredisko, Obec Klenovec, RODON Klenovec a Matica Slovenská ponúkajú návštevníkom spoznávať tradičnú ľudovú kultúru nášho regiónu všetkými zmyslami. Návštevníkom ponúkajú zaujímavé scénické programy, jarmok remesiel, dvory, výstavy, malé scénické programy,
Výstava „500 rokov reformácie (1517-2017)“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „500 rokov reformácie (1517-2017)“ sa uskutoční 15. júna 2017 (štvrtok) o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava vznikla v spolupráci s Bélom Pohóczkym mladším, kňazom reformovanej cirkvi zo Širkoviec, ktorý so svojím otcom zozbieral veľký počet historických kníh, predmetov a dokumentov súvisiacich s reformáciou. Návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 31. augusta 2017.
Divadelné predpoludnie u Zocháčov o Cenu Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Nemecký herec Alexander Granach kedysi povedal: “Najlepšie divadlo je také, kde divák chce vstať a hrať spolu s hercami.” Táto krásna myšlienka sa niesla vo štvrtok 1. júna 2017 celou našou školou a do bodky sa naplnila. Konal sa 13. ročník Detskej divadelnej hry ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej, ktorým jej žiaci, učitelia i hostia spoločne oslávili Medzinárodný deň detí. Na našom novom javisku, za ktoré vďačíme Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., sa nám predstavilo osem úžasných divadelných súborov a naši žiaci
Špeciálny spevácky dom: Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa a neve giľa
Napísal(a) Mária Hlaváčová
V júni pripravuje Gemerské osvetové stredisko špeciálny spevácky dom spojený aj s tancovačkou. „Piatok (16.6) o 19-tej nás Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa (starodávne piesne) a neve giľa (nové piesne). V tradičnom prostredí sa mohla žena cigánka vyžalovať, resp. mužovi vynadať iba prostredníctvom piesne. O tom svedčí aj množstvo smutných žalostných starých piesní, ktoré sa ešte v rómskom spoločenstve zachovali.
"Nerušte ma, čítam!“ V hlavnej úlohe – deti a kniha
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 8. júna 2017 v čase od 9:30 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave na malom pódiu hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam!“.
Prvý júnový víkend už štvrtýkrát patril v Tisovci mladým divadelníkom. V dňoch 2. – 4. júna 2017 sa uskutočnila v priestoroch kultúrneho domu celoštátna postupová súťaž a prehliadka divadla mladých. Vyhlasovateľom prehliadky je Národné osvetové centrum Bratislava, jej hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, spoluorganizátormi sú mesto Tisovec a Občianske združenie TisArt Tisovec.
Bol som na Medzinárodnom veľtrhu hasičskej techniky a služieb v Brne
Napísal(a) Gabriel Čapó
Som žiakom Strednej odbornej školy technickej v Košiciach na Kukučínovej 23. Nám študentom a našej škole sa naskytla možnosť zúčastniť sa medzinárodnej výstavy určenej predovšetkým pre odborníkov z oblasti požiarnej ochrany, činnosti integrovaného záchranného systému, ochrany zdravia, života a majetku. Zo školy boli vybraní 8 študenti, ktorí sme cestovali s majstrom odborného výcviku, pánom Jozefom Baffym, do Brna na tento veľtrh. Pre nás to bola skvelá akcia, a príležitosť hlavne náučná.
Deti z Muránskej Dlhej Lúky zažili príjemný deň plný súťaží
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Obec Muránska Dlhá Lúka a Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Murárska Dlhá Lúka zorganizovali v sobotu 3. júna 2017 súťažný deň pre deti obce pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. Za krásneho slnečného dňa zavítalo ku multifunkčnému a futbalovému ihrisku 28 detí spolu s rodičmi, aby zažili príjemný deň plný súťaží. Deti boli rozdelené do kategórií: od 5 do 10 rokov, nad 10 rokov a vystriedali sa pri piatich stanovištiach – disciplínach. Po súťažiach si deti pozreli ukážku hasebných prác
Viac...
Odišiel vzácny človek Štefan Macko, jeho odkaz žije v nás...
Napísal(a) PhDr. Juraj Králik
Dňa 25. mája 2017, vo veku nedožitých 82 rokov, našu veľkú športovú rodinu navždy opustil jeden z jej najváženejších členov. Súboj s dlhotrvajúcou a zákernou chorobou bol pre nášho priateľa Štefana Macka vyčerpávajúci a pre unavený organizmus konečný. Uvedomujeme si, že sme zrazu stratili priateľa, kolegu a obetavého tímového hráča, ktorý stál pri kolíske viacerých športových odvetví, ktoré sa udomácňovali v našom meste. 40 rokov pôsobil ako profesor telesnej výchovy na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave.
Zlatý žobrák prinesie do Košíc filmové skvosty z celého sveta
Napísal(a) Anežka Kleinová
Z viac ako 300 prihlásených filmov vybrala sedemčlenná porota Medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák aj tento rok tie najlepšie. Predstavia sa už na budúci týždeň od 7. do 10. júna 2017 na 23. ročníku jediného festivalu svojho druhu v Európe. Aj tento rok sa stanú Košice dejiskom známeho festivalu Zlatý žobrák. Košičania si budú môcť vychutnať v rámci súťažnej prehliadky v Dome techniky filmy, ktoré vybrala medzinárodná odborná porota. „Do súťaže sa prihlásilo vyše 300 filmov, takže porota mala čo robiť,“
Súťaž v prednese ľudových rozprávok Arnolda Ipolyiho v Krásnohorskej Dlhej Lúke - regionálne kolo
Napísal(a) Gabriella Badin
Regionálne kolo VIII. ročníka celoštátnej súťaže ľudového rozprávačstva v Krásnohorskej Dlhej Lúke sa konalo 23. mája 2017. Hlavnými organizátormi tejto súťaže v našom regióne boli Maďarský osvetový inštitút Csemadoku a Združenie gemerských remeselníkov. Zúčastnilo sa na nej takmer 70 účastníkov v šiestich kategóriách – od detí materských škôl až po seniorov.
Ako sme začínali, a ako sa pozeráme na DPO SR a prácu v nej teraz
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Rozhovor s Annou Luxovou (1937), DHZ Dobšiná (vstup do zboru v roku 1960).
1. Kedy a do ktorého Dobrovoľného hasičského zboru ste vstúpili?
Bolo to v roku 1960 v Dobšinej.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.