Kultúra (3062)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
V Mestskom múzeu v Jelšave mali Deň otvorených dverí od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
V Mestskom múzeu Jelšava sa 19.05.2017 konalo podujatie Deň otvorených dverí v mestskom múzeu – od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské (Spomienkové podujatie pri príležitosti 50. výročia úmrtia posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša). Našich návštevníkov a hostí sprevádzali postavičky múzejných škriatkov a jelšavská biela pani – pani Pú. Tvorivé dielne sa niesli v duchu kovu, plechu a železa, pretože boli spomienkou na posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša.
V rámci Noci múzeí a galérií 20. mája 2017 až do neskorej noci otvárajú verejnosti ich „skryté“ komnaty
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Noc múzeí a galérií 2017 sa uskutoční v sobotu 20. mája 2017 na celom území Slovenska. Aktivity múzeí a galérií sú v tento deň orientované na také činnosti, ktoré počas celého roka zostávajú pred verejnosťou ukryté. V tento deň až do neskorej noci takto otvárajú verejnosti svoje „skryté“ komnaty. V predchádzajúcich dňoch aj na stránke Maj Gemer sme vás informovali, čo pripravujú na uvedený deň niektoré zariadenia aj v regióne Gemera. Slovenské národné múzeum nám poslalo program NMaG,
Banícke múzeum v Rožňave pripravilo výstavu ako výber z bohatého fondu umeleckých diel Teodora Jozefa Moussona
Napísal(a) Eva Lázárová
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií (18. máj) sa konala dňa 16. mája 2017 o 16.30 hod. v Obrazárni grófa Dionýza Andrássyho v Krásnohorskom Podhradí vernisáž sezónnej výstavy Teodor Jozef Mousson (1887-1946). T. J. Mousson pôsobil v rokoch 1911-1944 v Michalovciach ako učiteľ kreslenia. Bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu, ktorý sa stal primárnym motívom jeho tvorby a celoživotného diela.
Pred 105 rokmi bolo v Rožňave založené Mestské múzeum
Napísal(a) Sylvia Holečková
Významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva zohralo Mestské múzeum v Rožňave.
V čase založenia Mestského múzea v Rožňave už pôsobilo v Rožňave Bansko-hutnícke múzeum založené v roku 1902. Budova múzea bola postavená v roku 1905 podľa projektu Alexandra Müllera, riaditeľa rožňavských baní. Objekt je prvou účelovou budovou postavenou pre banské a hutnícke múzejníctvo v strednej Európe. Prvá expozícia s baníckou a hutníckou tematikou a početné mineralogické zbierky v nej boli prvýkrát sprístupnené v roku 1912.
Zvedavosť a záujem o Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej láka mnohé školy, ale aj turistov
Napísal(a) L. Koreňová
Povodeň, ktorá sa v Revúcej stala 29.7. 2016 vážne poškodila práve zrekonštruované Múzeum Prvého slovenského gymnázia a narobila poriadne škody na tomto historicko objekte národnej kultúrnej pamiatky. V súčasnosti Múzeum žije v normálnym životom a svoje brány otvorilo pre všetkých, ktorí sa chcú s ním a jeho históriou oboznámiť. Lucia Koreňová nám k tomuto napísala: "Múzeum Prvého slovenského gymnázia sme pre verejnosť sprístupnili 24. 4. 2017.
Vydanie Zborníka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT 12, 2016
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT. Prináša v nej najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov z iných múzeí, vedeckých a univerzitných pracovísk. Tematické zameranie príspevkov sa sústreďuje na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemera-Malohontu, prípadne blízkeho Novohradu.
Farmička a Gemerské grúne, o. z. pripravili včelárske školenie o chove matiek a tvorby odložencov
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Počas víkendu 20.- 21.5.2017 sa v Kraskove uskutoční záverečné školenie zo série Včelárime s Milanom, tentoraz pre skúsenejších včelárov. Na školenie vás srdečne pozývajú Farmička.sk a Gemerské grúne, o.z. na tému chovu matiek a tvorby odložencov povedie Milan Krokavec, známy včelár, výrobca úľov a skvelý lektor. Na programe školenia sú témy ako odchov vlastných včelích matiek, aj tvorba odložencov v rôznych úľových systémoch a samozrejme budeme diskutovať aj o otázkach, ktoré trápia samotných včelárov.
Po trinástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín.
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 20. mája 2017 už po trinástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Od 18.00 do 23.00 hod. je pre návštevníkov pripravený bohatý program v rámci podujatia Noc múzeí a galérií – prezentácia remeselnej výroby, výroba cigánskych tkaničiek a mydla, hudobný recitál, divadlo, živé zvieratá a mnoho iného. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Opäť pripravujú výstavu detských výtvarných prác pod názvom „ROMANO DŽIVIPEN - RÓMSKY ŽIVOT“
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, špecializujúce sa na dokumentáciu rómskej kultúry (od roku 1996), opäť pripravuje výstavu detských výtvarných prác pod názvom „ROMANO DŽIVIPEN - RÓMSKY ŽIVOT“, XI. ročník. Výstava je zároveň aj súťažnou prehliadkou, do ktorej sa zapojilo 14 škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár. Vernisáž výstavy a vyhodnotenie detských prác sa uskutoční v stredu 17. mája 2017 o 13.00 hod. Výstava potrvá do 25. júna 2017.
Výstava Krásavice zahalené v dyme predstaví historické fajky zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, z obdobia 17. až 20. storočia.
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V sobotu, 20. mája 2017 o 18.00 hod. bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava „Krásavice zahalené v dyme. Historické fajky a fajčiarske potreby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea.“ Výstava predstaví historické fajky zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, z obdobia 17. až 20. storočia. Výstava bude sprístupnená v rámci programu Noci múzeí a galérií 2017 a potrvá do 31. júla 2017.
Viac...
Revúcke prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia si pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek
Napísal(a) Gejza Fabian
V stredu 10. mája 2017 popoludní sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej zišli rôzne generácie žien - prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia, aby si všetci pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek, ktoré zorganizovali Základná organizácia JDS Revúca v spolupráci s Mestom Revúca a MsKS Revúca.
Oslavy Dňa matiek moderoval Ing. Igor Hock, ktorý privítal všetkých prítomných a pozvaných hostí. Slávnostný príhovor mal viceprimátor Ing. Július Buchta.
Spevácke domy na Gemeri obohatia Piesne zo Spiša a Mária Maniaková
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Séria speváckych workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera v máji pokračuje. Dňa 19.5., v piatok, si opäť zaspievame s odbornou lektorkou za sprievodu ľudovej hudby. „Región Spiš, je podobne ako náš Gemer krásny a bohatý na rôznorodosť vo folklóre. Gemerské osvetové stredisko chce prostredníctvom speváckych domov priblížiť repertoár a spevácke štýly nielen z domáceho regiónu, ale aj z rôznych iných. Tentokrát naše pozvanie prijala vedúca detského súboru Šafolka pani Marcela Maniaková zo Smižian.
Banícke múzeum organizuje Noc múzeí a galérií vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 20. mája 2017 sa v slovenských múzeách uskutoční ďalší ročník obľúbeného podujatia Noci múzeí a galérií, ku ktorej sa s bohatým programom aktivít zapojí aj Banícke múzeum v Rožňave. Toto jedinečné podujatie organizované pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí (17. máj) začne v Baníckom múzeu v Rožňave už v utorok, 16. mája 2017 o 16:30 hod. v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, slávnostnou vernisážou sezónnej výstavy Teodor Jozef Mousson (1887 - 1946).
Z histórie ševcovského a čižmárskeho remesla v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v meste Rožňava bolo počas mnohých stáročí baníctvo. Už v 17. storočí patrilo mesto Rožňava medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku.
Najstaršie remeslá a cechy v Rožňave vznikali ako obslužné združenia pre banícku činnosť. Súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci (obuvníci),
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.