Ondrej Doboš

Ondrej Doboš

cierna lehota np 1aIba málo som veril tomu, že po uverejnení pohľadnice Čiernej Lehoty na stránke Maj Gemer v článku Ako sa dostala fotografia z Čiernej Lehoty do Tišnova a nazad s dátumom 11. 5.2013, ktorú mi poslala pani Oľga Zacharová, sa niekto z Tišnova v Čechách nájde, kto by na ňu reagoval. Možno si poniektorí na ňu spomínate. Želal som si totiž, aby sa ozval niekto, kto vie, ako sa dostala táto pohľadnica z Tišnova v Čechách do obce na konci Štítnickej doliny.
A veru sa stalo. Bol som príjemne prekvapený, keď sa mi ešte v máji t. r. ozval e-mailom pán Josef Hromčík z Tišnova, ktorý na internete hľadal stopy po akademickom maliarovi Norbertovi Pokornom. Tišnovčania pripravujú totiž monografiu o Norbertovi Pokornom a túto pohľadnicu chcú použiť v knihe o jeho aktivitách. Samozrejme, pokiaľ pani Zacharová bude s týmto ich zámerom súhlasiť.
Informácia o autorovi čiernolehotskej pohľadnice mi prišla čistou náhodou. Ako mi bližšie pán Hromčík napísal o koho ide, dozvedel som sa, že "Norbert Pokorný (1869-1954) žil v Tišnově, kde mal fotoateliér. Bol absolventom pražskej Akademie výtvarných umění. Je autorom mnohých oltárnych obrazov a obrazov Krížovej cesty, ktoré sú v kostoloch na

rb domi4aGemer je aj v súčasnosti charateristický veľkou zásobárňou ľudových piesní a ich spevákov. Jednou z mála obcí, kde sa ľudovou piesňou a folklórom ešte aj dnes zaoberajú je neveľká bývalá banícka obec Rožňavské Bystré. Už dvadsťpäť rokov ju reprezentuje ženská spevácka skupina, ktorú si pomenovali Bystränky. No okrem nej sú Bystrania hrdí aj na dve mladé speváčky Evku Dovcovú a Dominiku Ďurskú, ktoré už ako žiačky základnej školy sa prejavili ako veľmi talentované s veľkou perspektívou. rb domi-5Obidve veľmi ochotne vystupovali na rôznych spoločenských podujatiach v obci a upozorňovali na svoj nevšedný spevácky talent. Keď sa objavili na rôznych speváckych súťažiach, vždy bolo pre porotu ťažké, ktorá z nich obsadí prvé a ktorá druhé miesto. V tých rokoch sa najviac prejavovala Evka Dovcová, ktorá získala v celoslovenskej súťaži spevákov ľudových piesní trikrát prvenstvo. Aj od nich sa akosi prirodzene očakávalo, že sa prejavia aj v spomínanej folklórnej skupine a pomôžu šíriť dobré meno Rožňavského Bystrého. Čas však rozhodol, že Dominika aj počas štúdia na Konzervatóriu v Košiciach sa nechcela vzdať Bysträniek a tie jej ostali nielen ako záľuba. Dnes sa nám zverila Dominika

rv mfk futbal logoNový futbalový ročník 2015-2016 už klope na dvere aj na hornom Gemeri. Prvé jesenné kolá sa rozbehnú už 1. augusta 2015 v našom regióne v súťažiach IV. ligy skupiny Juh najprv v kategórii dospelých. Ostatné súťaže svoj štart ohlásili o týždeň neskoršie, teda 8. - 9. augusta. Pre náš región to platí pre mužstvá V. ligy Košicko-gemerskej skupiny, I. triedy dospelých i dorasteneckej súťaže III. ligy K-G skupiny a žiackych súťaží II. ligy.
Oproti minulému ročníku v spomínaných súťažiach nastalo niekoľko zmien. Rožňavskí štvrtoligisti nastúpia v novom ročníku s novým názvom i logom už ako MFK Rožňava. Logo si môžete pozrieť vedľa na obrázku. Piata liga bude z mužstiev nášho regiónu oslabená o jedného bývalého ligistu - Tatran Betliar, ktorý zostúpil do najvyššej okresnej súťaži. Na jeho miesto nenastúpil nik z našej súťaže I. triedy, keď jej víťaz - Baník Drnava nevyužil možnosť postúpiť do V. ligy. Podľa vyjadrenia sekretára VslFZ Marcela Eperješiho v denníku Korzár aj preto, "lebo nespĺňajú podmienky na vyššiu súťaž". O aké ide, to už nepovedal. Preto iba dedukujeme, že iste aj pre vysoké štartovné, ktoré je pre piatoligistu 3 100.- €. Tak sa stalo, že ďalší možný vypadajúci - Turňa n/B - na jeho

Krátkou fotoreportážou sa dostaneme do jednej z obcí horného Gemera – do Nižnej Slanej. Zásluhu na tom má pán Dušan Vandrášik, ktorý mi na úvod napísal, že dňa 13.11.2010  v rámci osláv 647. výročia prvej písomnej zmienky o obci konala sa oslava spojená s otvorením multifunkčného ihriska, prehliadkou zrekonštruovanej Základnej školy a krstom monografie obce Nižná Slaná. Pozvaných  hostí  privítal a celý priebeh osláv viedol starosta obce Ing. Ján Vieloha, v spolupráci s miestnym  ZPOZ. Na pripojených obrázkoch vám pán Vandrášik približuje milú udalosť, akou bolo otvorenie multifunkčného ihriska, na

Niektorí hráči aj v I. futbalovej triede horného Gemera hrajú zrejme len na diaľku. Mužstvá sa vyhovárajú na nedostatok hráčov, niektorí z nich pracujú dlhodobo v zahraničí a tak nenastupujú s plným počtom hráčov, ale ak aj, tak bez náhradníkov. Je to na škodu veci mať svoje dorastenecké mužstvo hrajúce v súťaži, keď nevyužívajú ani túto možnosť na doplnenie mužstva mladými nádejnými futbalistami. Zrejme by ani Betliar neprišiel do Rožňavského Bystrého iba s ôsmimi hráčmi. Hádam si netrúfali aj s týmto počtom hráčov proti dobre rozbehnutým domácim získať priaznivý výsledok? Dvadsať minút pred 90. minútou musel hlavný rozhodca za stavu 5:1 predčasne ukončiť zápas,

herich-na-ludovu-1aJeden z našich roduverných Gemerčanov bol aj Ondrej Herich. Tohto roku by sa bol dožil 80 rokov. Zomrel však 76 ročný, 19. apríla 2010, ešte plný elánu a nápadov, ktorými sa prejavoval ako učiteľ, redaktor, muzikant, folklorista, zberateľ ľudových piesní a ich vydavateľ. Nebudem spomínať čo všetko prešlo jeho rukami a o čo sa zaslúžil. To si pripomenieme 18. októbra 2014 o 16.00 hod. v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej, kde celý podvečer bude patriť len jemu. Spomienková slávnosť nazvaná Na ľudovú nôtu je to najkrajšie čo mohli jeho priatelia, obdivovatelia i nasledovníci pripraviť. Účinkovať na ňom budú: FS Dubina z Rožňavy, FS Vepor z Klenovca, DFS Lykovček z Revúcej a vnuk Ondreja Hericha a talentovaný muzikant Maroš Sopko - Zima. Pripomeňme si nášho Gemerčana, nezabudnuteľného Ondreja, jeho rodným sirkovským nárečím, ktoré tak obdivoval i zachovával vo svoje tvorbe a ktoré by nedal, zrejme ani v dnešnej dobe, za nič na svete:

"Milí mojí, kcem vám povikladač, kďe som sä narodživ. Dašva aj o našé rodžine, aj o tom, šva sä f Sirku dakoďi stálo, ši sä

muranci vo frystaku1Neuveriteľných 60 rokov už trvá priateľstvo medzi mestom Fryšták a slovenskou obcou Muráň. Dozvedeli sme sa to na stránkach mesačníka Fryštácke listy v ich novembrovom vydaní. Spoločnou fotografiou uverejnili istručnú informáciu o návšteve delegácie z Muráňa na strednom Gemeri v tomto juhomoravskom meste s vyše tritisíc obyvateľmi. "Priateľstvo, ktoré nesie pečať niekoľkých generácií a stále pretrváva," uvádza sa v ňom a pokračuje: "Dôkazom toho sú aj Družební dni Fryšták - Muráň 2014, ktoré sa uskutočnili od 26. do 28. septembra. Dvadsiatka našich slovenských priateľov mala pripravený bohatý sprievodný program - o.i. návštevu vizovických sklární, exkurziu vo firme Rudolf Jelínek, Svätohubertskú svätú omšu vo Fryštáckom kostole a prehliadku múzea historických vozidiel pána Aloisa Samohýla."

Na správu reaguje aj zástupca výboru seniorov v meste v článku Návšteva z Muráňa. Uverejňujeme ho celý v nádeji, že podobné kontakty majú u nás aj iné obce, či mestečká o ktorých však vieme málo, alebo skoro nič. Tieto kontakty sú však veľmi

ra cyklisti 2aKaždoročne sa žiaci 1. až 5. ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastňujú vyučovania dopravnej výchovy na dopranom ihrisku. Vo štvrtok 28. mája 2015 sa tam vybrali naši piataci spolu s triednymi učiteľkami a pani asistentkou.
Zrána sme sa venovali teórii v učebni dopravnej výchovy, pomocou makiet dopravných značiek sme si zopakovali najčastejšie objavujúce sa dopravné značky na cestách a v druhej časti sme si zopakovali povinnú výbavu bicykla a zásady bezpečnosti pri bicyklovaní, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sme sa domov vrátili bez zranenia.
Po krátkej prestávke si žiaci zasúťažili. Mali správne pomenovať 5 dopravných značiek. Po súťaži sme sa presunuli von na ihrisko. Ako prví si pravidlá cestnej premávky preskúšali žiaci, ktorí boli víťazmi súťaže. Potom sa postupne vystriedali všetci žiaci. Necyklisti sa stali chodcami a sledovali, či cyklisti dodržiavajú všetky pravidlá.
Aj keď sa na nás slniečko nechcelo usmiať, strávili sme príjemné chvíle vonku a žiaci sa opäť niečo nové naučili zážitkovou metódou vyučovania priamo v teréne.

Oficiálny začiatok futbalových súťaží ObFZ v Rožňave v ročníku 2012 – 2013 je stanovený na 5. augusta 2012 o 17.00 hod. Keďže niektoré mužstvá dosiahli výnimky zo stanovených termínov v I. triede budú Slavošovce, tak ako v predchádzajúcich sezónach, hrať svoje domáce zápasy vždy v sobotu. Preto aj keď sa u nich súťaž mala začínať 4. augusta 2012 v UHČ, kvôli preloženiu zápasu s Vlachovom pôvodný termín prvýkrát vyskúšajú doma až 18.8.2012 s Dlhou Vsou. Rudná si vybrala za svoj termín zase nedeľňajšie predpoludnie o 10.30 hod. Týmito termínmi sa budú musieť prispôsobiť aj súperi. Na úvod nového ročníka I. triedy je žiaduce pripomenúť, kto všetko bude zastúpený

Gemer a jeho príroda skrýva v sebe nespočetné množstvo vzácnych úkazov, miest a rôznych cenných historických pamiatok. Súčasná krásna jeseň nám poskytuje nespočetné množstvo príležitostí na ich spoznávanie. Jednou z takých oblastí je aj okolie Slavošoviec, ktoré najmä v predchádzajúcich týždňoch navštívilo mnoho ľudí, a to nielen z blízkeho, ale i vzdialenejšieho okolia. Čo sa im ponúklo a čo využili? Odpoveďou nech sú vety od pána Dr. Milana Sajenku, ktorý je jedným z najlepších znalcov nielen histórie tejto doliny, ale i jej súčasnosti. Mnohí, ktorí do Slavošoviec zavítajú, sa zastavia pri ňom a jeho informácie, rady a skúsenosti sú vždy pre nich tými najcennejšími. Dnes sa

dob pamatnik 1aK našej stránke, ktorá poskytuje svojim návštevníkom rôznorodé informácie predovšetkým z horného a stredného Gemera, ale i susedných regiónov, v ktorých žijú naši rodáci, či krajania si zaspomínajú na istú udalosť, o ktorej sa nevedie na stránke dočítať. A bolo by ju škoda nespomenúť. Jednou z takých boli aj nedávne Turíčne sviatky v Dobšinej spojené so IV. celosvetovým stretnutím Dobšinčanov. V rámci nich účastníci boli svedkami aj odhalenie
pamätníka baníkom, baníckej práci.
Ozval sa mi náš verný Dobšinčan Alan Dolog, ktorý žije na Južnom Slovensku a má veľkú zásluhu na existencii tohto pamätníka. Bol by rád, keby sme sa k tejto udalosti ešte vrátili, aby aj prostredníctvom fotografií jeho manželky Magdalény Dologovej sme si priblížili tento slávnostný akt. Použili sme k tomu text uverejnený na webovej stránke dobsincan.estranky.sk. Takto zároveň zavŕšime spravodajstvo z uvedených májových dní v Dobšinej. 

V dňoch 20. – 24.5.2015 starobylé banícke mesto Dobšiná žilo v znamení milých osláv XXIII. Turičných sviatkov. Turice majú predkresťanskú minulosť ako oslava prísľubu novej úrody, znovuzrodenia prírody, plodnosti a hojnosti. Kresťanstvo

ProvidentFinancial, s.r.o. 

Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota 

pracovný pomer na neurčitý čas 

28. 6. 2014 

profesia.sk 

 

Lukáš Majtányi, +421915155149, 

Rožňava 

pracovný pomer na neurčitý čas 

27. 6. 2014 

istp.sk 

Lukáš Majtányi, +421915155149, 

Rožňava 

pracovný pomer na neurčitý čas 

27. 6. 2014 

istp.sk 

MANPOWER SLOVENSKO s.r.o. 

Rimavská Sobota 

pracovný pomer na neurčitý čas 

27. 6. 2014 

profesia.sk 

ZEPTER SLOVAKIA spol. s r.o. 

Rožňava 

dohoda o pracovnej činnosti 

27. 6. 2014 

profesia.sk 

ZEPTER SLOVAKIA spol. s r.o. 

Revúca 

dohoda o pracovnej činnosti 

27. 6. 2014 

profesia.sk 

LEPORELLO s.r.o., +421904119209 

Komenského 4, Rožňava, 04801, Rožňava 

pracovný pomer na neurčitý čas 

27. 6. 2014 

upsvar.sk 

MVDr. Eva Csernoková, +421907947668, 

Rožňava 

pracovný

Ako len ten čas letí. V roku 2000 sa v rožňavskej nemocnici narodili prvé siamské dvojčatá nielen na Slovensku, ale vtedy aj v celom Československu. Boli to Andrejka a Lucka Tóthové z neďalekej obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Vďaka kolektívu lekárov pod vedením profesora Jaroslava Simana ich od seba oddelili v nemocnici na bratislavských Kramároch.  Práve dnes (21. januára 2012) oslavujú svoje dvanáste narodeniny. Hoci majú zdravotný hendikep, od svojich rovesníkov sa ani nelíšia a v škole dosahujú výborné výsledky. Podľa dostupných informácií chodia do základnej školy, ale mamička Melita ich pravidelne vozí tiež do Rožňavy, kde navštevujú aj základnú umeleckú

foci f7

Načnime naše futbalové komentovanie futbalových výsledkov z druhého aprílového víkendu najprv krátkym zastavením sa vo IV. lige skupiny JUH. Všetci dobre vieme, že nás v nej zastupuje iba jediný účastník SP MFK Rožňava. V jej získavaní bodov v jarnej časti súťaže ich pribrzdila prehra na domácom ihrisku s popredným mužstvom futbalistami Veľkého Horeša 0:2. Možno i preto sa nedočkavo čakalo na výsledok stretnutia 21. kola, ktoré odohrali v Krompachoch. Domáci stoja v tabuľke o pár miest vyššie, ale nie ďaleko. Túžba znížiť bodový rozdiel sa síce nespnil, ale bezgólový výsledok je pre Rožňavčanov priaznivý. 

Dve ligové dorastenecké mužstvá z nášho regiónu zaznamenali v ostatnom kole dva odlišné výsledky. Kým v nedeľu krásnohorskí mládenci si v 16. kole ľahko poradili so súperom zo Svinice vysoko 9:0, Hrhovčania oproti tomu sa zachovali ako veľkí gavalieri a pred Popročanmi, ako sa povie, pustili do g... a z domáceho ihriska odišli s potupnou prehrou 0:10. Hráčom spod Sorošky ku cti patrí najmä slušná hra v zápase, v ktorom rozhodca neudelil žiadnu z farebných kariet. Zaknihovali si však svoju doteraz najvyššiu prehru v súťaži a hostia v zápase potvrdili svoju suverenitu

Aj keď sa Revúcky jarmok uskutočnil ešte koncom uplynulého víkendu 2. – 3. decembra 2011, predsa nezaškodí sa pozrieť objektívom fotoaparátu neho aj dnes. Podľa fotografií, ktoré mi poslal pán Ján Bendo z Mestského kultúrneho strediska v Revúcej, bol tohtoročný jarmok bez snehu. I napriek tomu zaujal domácich i návštevníkov tohto okresného mesta na strednom Gemeri a nechýbalo na ňom to, čo k takémuto podujatiu patrí. Jarmočníkov zaujali kultúrne vystúpenia detí a žiakov materských a základných škôl, hudobných a speváckych skupín, vianočný punč, rozprávkové predstavenie Očakávame Mikuláša a rozsvietenie vianočného stromčeka.

Hodnotiť úroveň futbalových zápasov ligových mužstiev z horného Gemera je veľmi obtiažne, keď mám k dispozícii iba holé výsledky. Tie však v poslednú aprílovú sobotu boli naklonené v prospech všetkých našich mužstiev. Rožňava doma zvíťazila, aj keď iba o gól s Kráľovským Chlmcom, Štítnik remizoval 1:1 vo Veľkom Folkmari a tesne pre domácich dopadol aj výsledok zápasu Gemerská Hôrka – Hrabušice 1:0. To však nemusí kopírovať úroveň zápasov, tie si ponecháme na hodnotenia divákov, ktorí boli svedkami zápasov na ihriskách. Sedem získaných bodov by malo tešiť hornogemerských priaznivcov. Pohľad

11-ka roka Východoslovenského futbalového zväzu v ročníku 2009/2010Pohľady na konečné tabuľky futbalových súťaží 2009/2010 prebiehajúcich v našom regióne horného Gemera nie sú nijako potešiteľné. Keď si pozriete najmä tie, ktoré boli riadené Východoslovenským futbalovým zväzom a figurujú v nich iba tri naše mužstvá dospelých, musíte konštatovať, že nedosiahli ktovie aké výsledky. O mládežníckych kategóriách ani nehovoriac. Prekvapujúce je najmä umiestnenie Gemerskej Hôrky, ktorá obsadila v tabuľke 5. ligy skupiny Juh predposledné miesto a že sa nelúči s touto súťažou rozhodol nakoniec znížený počet mužstiev v jarnom kole súťaže o jedného vystupujúceho a tak nakoniec vypadáva do nižšej súťaže

Na strednom Gemeri voľby do orgánov samospráv obcí a miest prebiehali rovnako, ako v ostatných častiach nášho Gemera. Keďže Revúca a Rimavská Sobota tvorili jeden volebný obvod, musel som si dať trošku práce, aby som zo zoznamu obcí tohto obvodu vyčlenil tie, ktoré patria k strednému Gemeru, teda k okresu Revúca. Výsledok bol obroti celoslovenskému priemeru prekvapujúci: v 42 obciach sa zúčastnilo volieb 70,85 % oprávnených voličov, ktorí zvolili 246 kandidátov za poslancov obecných či mestských zastupiteľstiev. Účasť sa pohybovala od 41,61 % v Muránskej Lehote, až po 90,09 % účasť voličov oprávnených voliť v obci Polina. Oproti minulým komunálnym voľbám, ktoré sa uskutočnili

Do hernej pohody sa v 11. kole dostali futbalisti Honiec, ktorí v susedskom derby zápase si pohrávali vonku s Rakovnicou ako mačka s myškou a tucet strelených gólov ide v ich prospech. Netreba ani veľa písať, aby každý, kto sleduje zápasy II. triedy bez problémov uhádol, že Honce aj po 11. kole udávajú jej poradie. Pekne si počínali i Jovičania, ktorí v druhom derby susedných obcí porazili Pačanov tesne jedna nula a prepísali si na seba druhú priečku v tabuľke. Na ňu si dlho robili zálusk

O tom, že na Muránskom hrade je pomerne hlboká studňa, ktorá bola do kameňa kopaná ešte za čias panovania Mateja Bašu (16. stor.), už viete z čítania príspevku, ktorý Maj Gemer uverejnil začiatkom roku 2010. Prvýkrát sme vtedy o nej uverejnili príspevok od Ing. Ivana Rusnáka, ktorý je predsedom Speleoklubu Muránska planina. Historické pramene uvádzajú, že vodu zo studne v tých časoch ťahali až 45 minút. Vraj skutočnú hĺbku studne neuvádza ani jeden prameň aj keď sa predpokladá, že má niekoľko desiatok siah (1 siaha =1,896 m). Od čias Márie Terézie bola však studňa umelo zahádzaná, a to až do nedávnej súčasnosti.  S myšlienkou vyčistenia hradnej studne prišli ešte

Strana 10 z 15

banner pripomíneme si vo februári

2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.

Ján Garan KrišťákDo školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-

2. február - Ján Fabián  (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.

Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-

3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.

Bohuš Nosák - NezabudovZákladné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-

8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.

Samuel TomášikJeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako  farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-

9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.

Alexander MüllerPo ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-

13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.

Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-

23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.

Eduard Lengyel-RheinfussMaliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-

23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.

Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-

24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.

Ondrej HronecPôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-

25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.

Putra, EduardŠtudoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-

28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.

Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-