november 2014

muranci vo frystaku1Neuveriteľných 60 rokov už trvá priateľstvo medzi mestom Fryšták a slovenskou obcou Muráň. Dozvedeli sme sa to na stránkach mesačníka Fryštácke listy v ich novembrovom vydaní. Spoločnou fotografiou uverejnili istručnú informáciu o návšteve delegácie z Muráňa na strednom Gemeri v tomto juhomoravskom meste s vyše tritisíc obyvateľmi. "Priateľstvo, ktoré nesie pečať niekoľkých generácií a stále pretrváva," uvádza sa v ňom a pokračuje: "Dôkazom toho sú aj Družební dni Fryšták - Muráň 2014, ktoré sa uskutočnili od 26. do 28. septembra. Dvadsiatka našich slovenských priateľov mala pripravený bohatý sprievodný program - o.i. návštevu vizovických sklární, exkurziu vo firme Rudolf Jelínek, Svätohubertskú svätú omšu vo Fryštáckom kostole a prehliadku múzea historických vozidiel pána Aloisa Samohýla."

Na správu reaguje aj zástupca výboru seniorov v meste v článku Návšteva z Muráňa. Uverejňujeme ho celý v nádeji, že podobné kontakty majú u nás aj iné obce, či mestečká o ktorých však vieme málo, alebo skoro nič. Tieto kontakty sú však veľmi

Zverejnené v Muráň

kob DSC02926aRožňavské turistické kluby Volovec a TJ Elán už tradične spoločne organizujú záverečnú túru turistickej sezóny. Tohoto roku túra začala na Dobšinskom kopci, kde nás už privítala zimná príroda. Červenou turistickou značkou sme v zasneženej krajine išli k sedlu Dobšinský vrch  a stade po zelenej značke do Dobšinej cez Vlčiu dolinu. S klesajúcou nadmorskou výškou ubúdal sneh a pribúdalo blato.

Záver akcie bol tohoto roku v Kobeliarove. Dobre padla výborná kapustnica a občerstvenie o ktoré sa postarala naša turistka pani Libuša Hanzelová. Disk-džokej Ján Gallo sa postaral o dobrú náladu spojenú s tancom a spevom. Ďakujeme aj starostovi Kobeliarova p. Nemčkovi za poskytnutie kultúrneho domu na akciu. Súčasťou akcie bola aj bohatá tombola. Vo večerných hodinách sme akciu ukončili a pobrali sa domov. December bude už v znamení individuálnych akcií turistov. Sezónu 2015 už tradične zahájime 3.1.2015 na Volovci.

Zverejnené v Turistika
sobota, 29 november 2014 21:47

Deň svätého Ondreja v Hnúšti a inde

NaOndreja 1aK Ondrejovskej téme som pridal na stránku zaujímavý príspevok z mestského portálu Hnúšte, ktorého autorom je Jaroslav Piliarik. Aj preto, že v súčasnosti sa na niektoré zvyky patriace do tohto predvianočného obdobia medzi nami akosi vytrácajú. Možno pomôže aj tým, ktorí sa zvykmi a obyčajmi stále zaoberajú aj ich vyhľadávajú najmä medzi našimi staršími Gemerčanmi a prenášajú ich spracované do folklórnych súborov. Autor píše: 

"Deň svätého Ondreja sa oddávna spája s rôznymi pranostikami, poverami a zvykmi. Patrí k takzvaným strídžím dňom. V tento deň sa nesmelo priasť, lebo ovce by dostali motolice, alebo vlk by sa zamotal do stáda. Sneh, ktorý napadne na Ondreja vraj dlho leží a len na Gregora dolu beží. Alebo: ak sú na konároch kvapky, bude veľa ovocia. Na koledu chodievali pastieri. Bola to obchôdzka po domoch, kde mali statok. Nosili zväzky brezových prútov, ktoré dali gazdinám. Tie ich nimi vyšibali po nohách, aby ich mali ľahké a vládali chodiť za ich dobytkom, ovcami, sviňami. Za to dostali nejakú tú poživeň. Niekde chodievali aj mladí chlapci

Zverejnené v Tradície

ondreja a lucia-1aTomuto dňu sa pripisuje zvláštna sila,

 

ako keby sa tá najslávnejšia veštica bola narodila,

 

čo odháňa vtákov do teplých krajín zimovať,

 

čo ženie medveďov do brlohov oddychovať,

 

čo včielkam prikazuje viac o kráľovnú sa starať,

 

čo tetky za kozuby dúri jemnučké perie na periny mladuchám párať,

 

čo betlehemcov budí zo spánku k nácviku spevov plných života a veselosti,

 

čo zimným turistom-bežkárom dáva povel k oprašovaniu lyží a rozhýbavaniu kostí,

 

čo vinárov prebúdza k scedzovaniu rampáša a tríbeniu kanálikov chuťových,

 

čo trhovníkov medoviny, cukrovej vaty, zabíjačkových pochúťok, ozdobičiek mnohých,

 

košikárov, záhradkárov, bylinkárov, kožušinkárov, predavačov ozdôb vianočných,

 

začnú pripravovať svoje stany, šiatre, a rybári už netrpezlivo plánujú výlov rýb statočných.

 

 

 

vy, priatelia, dúfam bokom neostanete,

 

v svojom okolí čaše k spevu pozdvihnete,

 

nie s olovom, ako sa to ešte nedávno tradovalo,

 

lež so zaujímavým a náladu pozdvihujúcim mokom,

 

tak, ako ste to "rozbehli" v dobrej pohode i takto pred rokom.

 

Zverejnené v Tradície

muran cb-1aS kosou sa dá ľen kosiť

Edon bašík z Muráňa išľi na Revúšku kosiť. Tam sa im sin prižeňiv. Pomoc bula vítaná a tak bašík už ďen predťím seďeli doma v záhraďe a kovaľi kosu. Klopkaňá bulo pošúť možno aj v Dlhé Lúke. Vešer si pobaľiľi šitko, aj dákvo jeďeňá, cmier od smädu. Slatkva mľieko nahaľi doma ďetvákom, bo bi aj tak bulo skislo šez ďeň. Ňezabudľi si zobrať nákovku aj oseľňik s oslou.
Kceľi isť na mašiňe, aľe potom si to rozmisľeľi a vibraľi sa pešo. Ak idú poľom, poňižo Dlhé Lúki, tam už chlapi kosiľi. To sa gu koseňú stávalo aj o treťé, alebo aspoň o štvrťé a bašík si vikrašovaľi pomáľišku a slnieško už bulo visoko. Bašík maľi v ruke aj paľišku, bo ednú nohu maľi takú kus horšiu.
Pristaviľi sa pri koscoch a pekňe sa aj po kresťanski pozdraviľi: "Bože pomáhaj."

  • "Bože usľiš," kosci na to "a ďeže bašík?" 
  • "Ta kosiť." 
  • "Aľe viemo, že kosiť, aľe ďe?" 
  • "Na lúku." 
  • "No vi sťe beťár veľkí," dobiedzaľi kosci, "aľe komu?" 
  • "Krave," bula odpoveď. 

Bars do reši jim ňebulo a Revúška bula ešťe ďaľeko.

Zverejnené v Nárečie

kekenak jan-mdl2arastliny mdl 1Pri pozeraní nedávnej časti televíznej relácie Relax som si spomenul na moje detské roky. Práve vysielali niečo o význame využívania liečivých rastlín, ktorými sa v minulosti na dedinách väčšinou zaoberali babky. Svoje skúsenosti s liečivými rastlinami využívali na hojenie rán a pomáhali pri rôznych zdravotných neduhoch. S ich liečivými účinkami som prišiel do styku aj ja už ako malý chlapec. Upútal ma náš sused, ktorý kosil lúku a ja som sa rozhodol preskočiť jeho zákos.  Tento môj nápad nebol vôbec dobrý a dopadlo to dosť dramaticky. Sused ma nevidel, lebo pokus som sa rozhodol spraviť keď bol ku mne obrátený chrbtom.  Začul môj  beh a zbadal ma až v poslednej chvíli, keď som sa práve chystal preskočiť jeho zákos. Nastalo to, s čím som vôbec nerátal.  Aby ma nezranil, zdvihol kosu, no nešťastiu celkom nezabránil, lebo mne pritom zasiahol ľavé koleno. Samozrejme, že ma to zabolelo a začala sa z kolena liať krv. Môj krkolomný kúsok videl aj otec a jeho prvou reakciou  bolo  potrestať ma za to. Môj srdcervúci plač počula moja stará mať, ktorá nebola od nás ďaleko

Zverejnené v Liečivé rastliny

js 88 1988-11-14gaStaré dobré časy 
Začal som vyhľadávať možnosti ako by som sa mohol znovu vrátiť späť do Rena a občas vidieť aj moju sladkú Sandy. Tiež ale si zahrať aj v kasíne. Po poslednej skúsenosti som nechcel nechať nič na náhodu, nakoľko sa mi vrátila späť energia, ktorú som mal v časoch, keď sa mi darilo. V kútiku duše som ale vedel, že s výstupmi na vrchol hory sa musí človek vrátiť aj na zem, takže som očakával aj nepríjemné pády.
V novinách ponúkali takzvané "Red-Eye Reno Flights", čo boli nočné letecké výlety do Rena, a tak som sa aj hneď prihlásil. Bolo to skrátka tak, že sa záujemca dostavil na letisko spoločnosti Horizon a táto ponúkala lety každý víkend. Podmienkou bolo to, že pri vstupe do lietadla sa bolo treba preukázať peňažnú hotovosť minimálne päťsto dolárov! 

Lietadlo pravidelne odlietalo okolo dvadsiatej prvej hodine a väčšinou tam bolo vyše sto hráčov, takže sme mali vždy zábavu aj počas letu. Každý dal vklad päť dolárov a na konci letu sa vylosovali ústrižky leteniek. Koho letenka bola vytiahnutá, ten dostal minimálne päťsto dolárovu odmenu, takže i tu bola menšia prémia

Zverejnené v Literárne práce

bobak ladislav2aKeď dátum je dôvodom a chvíľa naliehavosťou bezprostredná - tak podujímam sa rád napísať prozaickým perom priateľa, rodáka - Ratkovčana - Gemerčana o niekom pár viet, niekomu, komu by viac patrila elegantná metafora z poetickej substancie k sviatku, ktorý vkročí naisto do jeho dvier významným, nevšedným a nezmeniteľným krokom posla všadeprítomného času - Ing. Lacko Bobák sa práve dožíva svojej deväťdesiatky. Ak spomínam poetickú substanciu, tak preto, že celý život bol nadchnutý jej krásou - sám nie básnik, ale ako vnímavý príjemca, obdivovateľ ňou ovplyvňovaný vo vyjadrovaní, jemným vycizelovaným tónom v publicistike, nech písal o čomkoľvek jeho pero lahodilo uchu a citlivo pohládzalo dušu... 

Sám pritom technik, demonštrujúc spojivo medzi poznateľným, skúsenostným – imanentným, no neodcudzený duchovnému – transcendentnému. Tak bol pre nás poznateľný, prijímaný a akceptovaný ako človek milujúci svoju domovinu - vlasť, našu históriu, kultúru. Narodený 27.11.1924 mal priam úzkostlivo-láskavý vzťah k svojmu rodisku - Ratkovej, Gemeru,

Zverejnené v Seniori

gem-poloma-jesen2007aŠtvrtá časť nášho seriálu Futbaloví lídri horného Gemera, ktorí odmietli postúpiť, je venovaná futbalovému klubu Gemerskej Polomy, ktorý ako víťaz I. triedy okresu Rožňava v ročníku 2007-2008 odmietol postúpiť do vyššej súťaže. Komentár: Mužstvo ostalo takmer v rovnakom zložení ako v predošlej sezóne. Doplnili ho Očkaik, Breznen a Tomášik. Pred sezónou absolvovalo domáci turnaj, nasledoval prípravný zápas vo Vlachove. Po ňom sa zúčastnilo turnaja v Čiernom Balogu. Po tomto turnaji tréner Marián Ferenc odstúpil. Mužstvo ešte absolvovalo generálku v Nižnej Slanej. Novým trénerom bol Július Benedik. 
V jesennej časti dosahovalo dobré výsledky, body stratilo po dvoch prehrách ( derby v Betliari a v Lipovníku). Okrem toho dvakrát remizovalo v Kružnej a v Brzotíne. S ostatnými súpermi väčšie problémy nemalo, hoci niektorých zdolalo len o gól. Po jeseni tak zimovalo na prvej priečke. Ako jediný hráč z hráčov, ktorí stabilne chodili na zápasy, nezasiahol do hry náhradný brankár. 
V zimnej prestávke došlo k zmenám v kádri. R. Greško odišiel do Štítnika K. T. a novým

Zverejnené v Futbal

rs Fotografia1aV mesiaci december 2014 bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vystavovať fotografiu s portrétom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852-1919) od Olivera Gömöryho (1869-1920) zo Širkoviec. 
Maliar európskeho významu, barón Ladislav Mednyánszky bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností prelomu 19. a 20. storočia. Ako dobrý priateľ právnika a ministerského spravodajcu Olivera Gömöryho, bol častým hosťom v rodinnej kúrii Gömöryovcov v Širkovciach. S Oliverom a jeho manželkou,
herečkou budapeštianskeho národného divadla Margitou Maróthy - Gömöry ho spájal nielen záujem o umenie ale aj inklinácia k novým filozofickým a náboženským prúdom 19. storočia, najmä k teozofii. Gömöryovci organizovali vo svojej kúrii v Širkovciach stretnutia prívržencov dekadencie, na ktorých sa Mednyánszky
pravidelne zúčastňoval spolu so svojím švagrom Istvánom Czóbelom, spisovateľom Žigmundom Justhom a ďalšími priateľmi.
Okrem mysticizmu a náboženstva sa Oliver Gömöry aktívne venoval literárnej

Zverejnené v Múzeá
Strana 1 z 5