Neuveriteľných 60 rokov trvá priateľstvo medzi moravským mestom Fryšták a gemerskou obcou Muráň
Neuveriteľných 60 rokov už trvá priateľstvo medzi mestom Fryšták a slovenskou obcou Muráň. Dozvedeli sme sa to na stránkach mesačníka Fryštácke listy v ich novembrovom vydaní. Spoločnou fotografiou uverejnili istručnú informáciu o návšteve delegácie z Muráňa na strednom Gemeri v tomto juhomoravskom meste s vyše tritisíc obyvateľmi. "Priateľstvo, ktoré nesie pečať niekoľkých generácií a stále pretrváva," uvádza sa v ňom a pokračuje: "Dôkazom toho sú aj Družební dni Fryšták - Muráň 2014, ktoré sa uskutočnili od 26. do 28. septembra. Dvadsiatka našich slovenských priateľov mala pripravený bohatý sprievodný program - o.i. návštevu vizovických sklární, exkurziu vo firme Rudolf Jelínek, Svätohubertskú svätú omšu vo Fryštáckom kostole a prehliadku múzea historických vozidiel pána Aloisa Samohýla."
Na správu reaguje aj zástupca výboru seniorov v meste v článku Návšteva z Muráňa. Uverejňujeme ho celý v nádeji, že podobné kontakty majú u nás aj iné obce, či mestečká o ktorých však vieme málo, alebo skoro nič. Tieto kontakty sú však veľmi
Záverečná turistická túra z Dobšinského kopca skončila v Kobeliarove
Rožňavské turistické kluby Volovec a TJ Elán už tradične spoločne organizujú záverečnú túru turistickej sezóny. Tohoto roku túra začala na Dobšinskom kopci, kde nás už privítala zimná príroda. Červenou turistickou značkou sme v zasneženej krajine išli k sedlu Dobšinský vrch a stade po zelenej značke do Dobšinej cez Vlčiu dolinu. S klesajúcou nadmorskou výškou ubúdal sneh a pribúdalo blato.
Záver akcie bol tohoto roku v Kobeliarove. Dobre padla výborná kapustnica a občerstvenie o ktoré sa postarala naša turistka pani Libuša Hanzelová. Disk-džokej Ján Gallo sa postaral o dobrú náladu spojenú s tancom a spevom. Ďakujeme aj starostovi Kobeliarova p. Nemčkovi za poskytnutie kultúrneho domu na akciu. Súčasťou akcie bola aj bohatá tombola. Vo večerných hodinách sme akciu ukončili a pobrali sa domov. December bude už v znamení individuálnych akcií turistov. Sezónu 2015 už tradične zahájime 3.1.2015 na Volovci.
Deň svätého Ondreja v Hnúšti a inde
K Ondrejovskej téme som pridal na stránku zaujímavý príspevok z mestského portálu Hnúšte, ktorého autorom je Jaroslav Piliarik. Aj preto, že v súčasnosti sa na niektoré zvyky patriace do tohto predvianočného obdobia medzi nami akosi vytrácajú. Možno pomôže aj tým, ktorí sa zvykmi a obyčajmi stále zaoberajú aj ich vyhľadávajú najmä medzi našimi staršími Gemerčanmi a prenášajú ich spracované do folklórnych súborov. Autor píše:
"Deň svätého Ondreja sa oddávna spája s rôznymi pranostikami, poverami a zvykmi. Patrí k takzvaným strídžím dňom. V tento deň sa nesmelo priasť, lebo ovce by dostali motolice, alebo vlk by sa zamotal do stáda. Sneh, ktorý napadne na Ondreja vraj dlho leží a len na Gregora dolu beží. Alebo: ak sú na konároch kvapky, bude veľa ovocia. Na koledu chodievali pastieri. Bola to obchôdzka po domoch, kde mali statok. Nosili zväzky brezových prútov, ktoré dali gazdinám. Tie ich nimi vyšibali po nohách, aby ich mali ľahké a vládali chodiť za ich dobytkom, ovcami, sviňami. Za to dostali nejakú tú poživeň. Niekde chodievali aj mladí chlapci
Ondrejom – 30. novembra - každoročne k sviatku
Tomuto dňu sa pripisuje zvláštna sila,
ako keby sa tá najslávnejšia veštica bola narodila,
čo odháňa vtákov do teplých krajín zimovať,
čo ženie medveďov do brlohov oddychovať,
čo včielkam prikazuje viac o kráľovnú sa starať,
čo tetky za kozuby dúri jemnučké perie na periny mladuchám párať,
čo betlehemcov budí zo spánku k nácviku spevov plných života a veselosti,
čo zimným turistom-bežkárom dáva povel k oprašovaniu lyží a rozhýbavaniu kostí,
čo vinárov prebúdza k scedzovaniu rampáša a tríbeniu kanálikov chuťových,
čo trhovníkov medoviny, cukrovej vaty, zabíjačkových pochúťok, ozdobičiek mnohých,
košikárov, záhradkárov, bylinkárov, kožušinkárov, predavačov ozdôb vianočných,
začnú pripravovať svoje stany, šiatre, a rybári už netrpezlivo plánujú výlov rýb statočných.
A vy, priatelia, dúfam bokom neostanete,
v svojom okolí čaše k spevu pozdvihnete,
nie s olovom, ako sa to ešte nedávno tradovalo,
lež so zaujímavým a náladu pozdvihujúcim mokom,
tak, ako ste to "rozbehli" v dobrej pohode i takto pred rokom.
Muránskym nárečím vyrozprával Martin Haluška: S kosou sa dá ľen kosiť
S kosou sa dá ľen kosiť
Edon bašík z Muráňa išľi na Revúšku kosiť. Tam sa im sin prižeňiv. Pomoc bula vítaná a tak bašík už ďen predťím seďeli doma v záhraďe a kovaľi kosu. Klopkaňá bulo pošúť možno aj v Dlhé Lúke. Vešer si pobaľiľi šitko, aj dákvo jeďeňá, cmier od smädu. Slatkva mľieko nahaľi doma ďetvákom, bo bi aj tak bulo skislo šez ďeň. Ňezabudľi si zobrať nákovku aj oseľňik s oslou.
Kceľi isť na mašiňe, aľe potom si to rozmisľeľi a vibraľi sa pešo. Ak idú poľom, poňižo Dlhé Lúki, tam už chlapi kosiľi. To sa gu koseňú stávalo aj o treťé, alebo aspoň o štvrťé a bašík si vikrašovaľi pomáľišku a slnieško už bulo visoko. Bašík maľi v ruke aj paľišku, bo ednú nohu maľi takú kus horšiu.
Pristaviľi sa pri koscoch a pekňe sa aj po kresťanski pozdraviľi: "Bože pomáhaj."
- "Bože usľiš," kosci na to "a ďeže bašík?"
- "Ta kosiť."
- "Aľe viemo, že kosiť, aľe ďe?"
- "Na lúku."
- "No vi sťe beťár veľkí," dobiedzaľi kosci, "aľe komu?"
- "Krave," bula odpoveď.
Bars do reši jim ňebulo a Revúška bula ešťe ďaľeko.
Čo patrilo v minulosti výhradne babkám bylinkárkam dnes patrí aj chlapom
Pri pozeraní nedávnej časti televíznej relácie Relax som si spomenul na moje detské roky. Práve vysielali niečo o význame využívania liečivých rastlín, ktorými sa v minulosti na dedinách väčšinou zaoberali babky. Svoje skúsenosti s liečivými rastlinami využívali na hojenie rán a pomáhali pri rôznych zdravotných neduhoch. S ich liečivými účinkami som prišiel do styku aj ja už ako malý chlapec. Upútal ma náš sused, ktorý kosil lúku a ja som sa rozhodol preskočiť jeho zákos. Tento môj nápad nebol vôbec dobrý a dopadlo to dosť dramaticky. Sused ma nevidel, lebo pokus som sa rozhodol spraviť keď bol ku mne obrátený chrbtom. Začul môj beh a zbadal ma až v poslednej chvíli, keď som sa práve chystal preskočiť jeho zákos. Nastalo to, s čím som vôbec nerátal. Aby ma nezranil, zdvihol kosu, no nešťastiu celkom nezabránil, lebo mne pritom zasiahol ľavé koleno. Samozrejme, že ma to zabolelo a začala sa z kolena liať krv. Môj krkolomný kúsok videl aj otec a jeho prvou reakciou bolo potrestať ma za to. Môj srdcervúci plač počula moja stará mať, ktorá nebola od nás ďaleko
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal (88. časť) - Staré dobré časy
Staré dobré časy
Začal som vyhľadávať možnosti ako by som sa mohol znovu vrátiť späť do Rena a občas vidieť aj moju sladkú Sandy. Tiež ale si zahrať aj v kasíne. Po poslednej skúsenosti som nechcel nechať nič na náhodu, nakoľko sa mi vrátila späť energia, ktorú som mal v časoch, keď sa mi darilo. V kútiku duše som ale vedel, že s výstupmi na vrchol hory sa musí človek vrátiť aj na zem, takže som očakával aj nepríjemné pády.
V novinách ponúkali takzvané "Red-Eye Reno Flights", čo boli nočné letecké výlety do Rena, a tak som sa aj hneď prihlásil. Bolo to skrátka tak, že sa záujemca dostavil na letisko spoločnosti Horizon a táto ponúkala lety každý víkend. Podmienkou bolo to, že pri vstupe do lietadla sa bolo treba preukázať peňažnú hotovosť minimálne päťsto dolárov!
Lietadlo pravidelne odlietalo okolo dvadsiatej prvej hodine a väčšinou tam bolo vyše sto hráčov, takže sme mali vždy zábavu aj počas letu. Každý dal vklad päť dolárov a na konci letu sa vylosovali ústrižky leteniek. Koho letenka bola vytiahnutá, ten dostal minimálne päťsto dolárovu odmenu, takže i tu bola menšia prémia
Prozaickým perom priateľovi, rodákovi, Ratkovčanovi, Gemerčanovi Ing. Ladislavovi Bobákovi k vzácnemu sviatku
Keď dátum je dôvodom a chvíľa naliehavosťou bezprostredná - tak podujímam sa rád napísať prozaickým perom priateľa, rodáka - Ratkovčana - Gemerčana o niekom pár viet, niekomu, komu by viac patrila elegantná metafora z poetickej substancie k sviatku, ktorý vkročí naisto do jeho dvier významným, nevšedným a nezmeniteľným krokom posla všadeprítomného času - Ing. Lacko Bobák sa práve dožíva svojej deväťdesiatky. Ak spomínam poetickú substanciu, tak preto, že celý život bol nadchnutý jej krásou - sám nie básnik, ale ako vnímavý príjemca, obdivovateľ ňou ovplyvňovaný vo vyjadrovaní, jemným vycizelovaným tónom v publicistike, nech písal o čomkoľvek jeho pero lahodilo uchu a citlivo pohládzalo dušu...
Sám pritom technik, demonštrujúc spojivo medzi poznateľným, skúsenostným – imanentným, no neodcudzený duchovnému – transcendentnému. Tak bol pre nás poznateľný, prijímaný a akceptovaný ako človek milujúci svoju domovinu - vlasť, našu históriu, kultúru. Narodený 27.11.1924 mal priam úzkostlivo-láskavý vzťah k svojmu rodisku - Ratkovej, Gemeru,
Futbaloví lídri horného Gemera, ktorí odmietli postúpiť - IV. časť – 2007/2008 FK Gemerská Poloma
Štvrtá časť nášho seriálu Futbaloví lídri horného Gemera, ktorí odmietli postúpiť, je venovaná futbalovému klubu Gemerskej Polomy, ktorý ako víťaz I. triedy okresu Rožňava v ročníku 2007-2008 odmietol postúpiť do vyššej súťaže. Komentár: Mužstvo ostalo takmer v rovnakom zložení ako v predošlej sezóne. Doplnili ho Očkaik, Breznen a Tomášik. Pred sezónou absolvovalo domáci turnaj, nasledoval prípravný zápas vo Vlachove. Po ňom sa zúčastnilo turnaja v Čiernom Balogu. Po tomto turnaji tréner Marián Ferenc odstúpil. Mužstvo ešte absolvovalo generálku v Nižnej Slanej. Novým trénerom bol Július Benedik.
V jesennej časti dosahovalo dobré výsledky, body stratilo po dvoch prehrách ( derby v Betliari a v Lipovníku). Okrem toho dvakrát remizovalo v Kružnej a v Brzotíne. S ostatnými súpermi väčšie problémy nemalo, hoci niektorých zdolalo len o gól. Po jeseni tak zimovalo na prvej priečke. Ako jediný hráč z hráčov, ktorí stabilne chodili na zápasy, nezasiahol do hry náhradný brankár.
V zimnej prestávke došlo k zmenám v kádri. R. Greško odišiel do Štítnika K. T. a novým
Predmet mesiaca december - Oliver Gömöry: Fotografia maliara Ladislava Mednyánszkeho
V mesiaci december 2014 bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vystavovať fotografiu s portrétom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852-1919) od Olivera Gömöryho (1869-1920) zo Širkoviec.
Maliar európskeho významu, barón Ladislav Mednyánszky bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností prelomu 19. a 20. storočia. Ako dobrý priateľ právnika a ministerského spravodajcu Olivera Gömöryho, bol častým hosťom v rodinnej kúrii Gömöryovcov v Širkovciach. S Oliverom a jeho manželkou,
herečkou budapeštianskeho národného divadla Margitou Maróthy - Gömöry ho spájal nielen záujem o umenie ale aj inklinácia k novým filozofickým a náboženským prúdom 19. storočia, najmä k teozofii. Gömöryovci organizovali vo svojej kúrii v Širkovciach stretnutia prívržencov dekadencie, na ktorých sa Mednyánszky
pravidelne zúčastňoval spolu so svojím švagrom Istvánom Czóbelom, spisovateľom Žigmundom Justhom a ďalšími priateľmi.
Okrem mysticizmu a náboženstva sa Oliver Gömöry aktívne venoval literárnej
Pripomíname si - JÚN 2025
Fedor Kriška – 90. výročie narodenia
1. jún - Fedor Kriška (1.6.1935 Tisovec – 1.1.2011 Bratislava) – výtvarný teoretik, galerista a publicista.
V Tisovci získal základné vzdelanie a tu navštevoval aj gymnázium, študoval dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vzhľadom na jeho odbornú činnosť pôsobil v rokoch 1963 – 2000 v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť a v rokoch 1993 až 1996 bol poverený jej vedením. Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí a viaceré významné zahraničné výstavy na pôde GMB. Publikoval v rôznych časopisoch a jeho erudované texty vyústili do viacerých monografií o slovenských umelcoch. V roku 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v roku 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa. -MM-
Jozef Kvetoslav Holub – 205. výročie narodenia
1. jún - Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Prietrž, okr. Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. Zaoberal sa aj botanikou, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín. -MM-
Martin Kvetko – 30. výročie úmrtia
3. jún - Martin Kvetko (9. 9.1912 Muránska Dlhá Lúka – 3.6.1995 Bratislava, pochovaný v rodinnom hrobe v Muránskej Dlhej Lúke) – politik, pedagóg, rozhlasový redaktor, publicista, vydavateľ.
Spoluzakladateľ a významný predstaviteľ Demokratickej strany, pôvodne veterinár a poľnohospodár. Do r. 1948 povereník SNR pre poľnohospodárstvo. Po r. 1948 žil v emigrácii v Anglicku, Nemecku a USA. Bol členom exilovej Rady slobodného Československa, v r. 1954 – 1960 spoluriaditeľ Československého oddelenia Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V r. 1989 sa vrátil na Slovensko, v r. 1990 bol zvolený za čestného predsedu Demokratickej strany. -MM-
Daniel Bachát - Dumný – 185. výročie narodenia
18. jún - Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, publicista a organizátor divadelného ochotníctva.
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. -MM-
Jonáš Bubenka – 320. výročie úmrtia
18. jún - Jonáš Bubenka (okolo 1650 Ochtiná – 18.6.1705 Levoča) – učiteľ, výtvarník, drevorytec, hudobný skladateľ.
Pôsobil ako učiteľ a kantor evanjelickej cirkvi v Prešove, neskôr prešiel do Levoče, kde bol profesorom tamojšieho evanjelického gymnázia. Ilustrátor levočského vydania Komenského diela Orbis pictus (1685), podľa niektorých on preložil pôvodné latinské texty tejto učebnice do češtiny. Vydal aj učebnicu matematiky (Levoča 1689). Komponoval duchovné piesne a zhudobňoval príležitostné básne. V Ochtinej sa nachádza jeho Pamätný dom, ktorý je venovaný aj L. Bartholomeidesovi a D. Lichardovi. -MM-
Samuel Cyril Bancík – 100. výročie úmrtia
22. jún - Samuel Cyril Bancík (15.2.1857 Betliar – 22.6.1925 Kokava nad Rimavicou) – ev. farár, náboženský spisovateľ a básnik, regionálny kultúrny a osvetový pracovník.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej a v Bratislave, kde v roku 1879 ukončil aj teologické štúdium. Počas štúdia v Revúcej sa zapájal do divadelných aktivít a zúčastňoval sa na spoločenskom živote. Po skončení štúdia teológie bol farárom vo Zvolene a v Turíčkach, od roku 1890 v Kokave nad Rimavicou, v rokoch 1908 – 1918 vykonával funkciu konseniora malohontského seniorátu. Publikoval náboženské článkyv a básne v rôznych cirkevných časopisoch, Jeho zásluhou bola v Kokave obnovená ochotnícka divadelná činnosť, kde nacvičil 13 divadelných hier. -MM-
Július Tichy – 105. výročie úmrtia
23. jún - Július Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota – 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) – maliar, grafik, učiteľ.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti (L. Gyulai, B. Székely) a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare (S. Hollósy). Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. Prvýkrát sa preslávil ako grafický umelec v roku 1907. Ilustroval diela autorov, ktorí písali symbolickú a hlbokopsychologickú prózu. Súbornú výstavu však mal až v roku 1979 v Budapešti (spoločne s bratom Kolomanom). Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. -MM-
Radek Roubal - 105. výročie narodenia
25. jún - Radek Roubal (25.6.1920 Bôrka – 1990 Bratislava) – publicista, turista, horolezec. Redaktor časopisu Horolezec.
Turistické průvodce, knihy o turistice a horolezectvípropagátor Vysokých Tatier. Výkonný redaktor horolezeckého časopisu Iamesák. Vydal niekoľko príručiek: Horolezectvo pre každého (1953), Tatranské doliny (1961), Vysoké a Belanské Tatry (1963), Pieniny a Spišská Magura (1965), Tatranskou magistrálou (1971), Vysoké Tatry, turistický sprievodca (1972), Autom po ČSSR : Slovensko (1976), Slovensko- sprievodca (1984) a ďalšie. -MM-
Matej Šulek – 210. výročie úmrtia
27. jún - Matej Šulek (28.7.1748 Veličná – 27.6.1815 Tisovec) – historiograf, básnik, evanjelický kňaz.
Študoval o. i. aj v Ožďanoch. Po teologických štúdiách pôsobil v Hybiach, Paludzi a od r. 1791 v Tisovci. Zaslúžil sa o rozvoj tisovskej evanjelickej cirkvi, o kostol a faru, usporiadal a obohatil cirkevnú knižnicu a archív. Podal opis mesta Tisovec a vyhotovil súpis tisovských rodín. Zbieral a odpisoval listiny týkajúce sa cirkevných dejín, spisovateľov, rechtorov, farárov a zanechal aj bohatú korešpondenciu a 2500 zväzkovú knižnicu. Písal latinské historické diela a náboženské piesne, ktoré prevzal Karol Kuzmány do Zpěvníka a Evanjelického koncionála. Bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej. -MM-
Samuel Pellionis – 155. výročie narodenia
27. jún - Samuel Pellionis (27.6.1870 Dobšiná – 12.7.1953 Dobšiná) – ľudový básnik, povolaním obuvník.
Svojím rozsahom predstavuje jeho básnické dielo najmenej tisíc básní, dialógov a jednoaktoviek. Väčšinu z nich napísal v niekdajšom dobšinskom nárečí a sú významnou a nenahraditeľnou dokumentáciou dnes už odumierajúceho nárečia. Jeho dielo je aj príspevkom k histórii, etnografii a veľmi plastickým obrazom sociálnych pomerov v Dobšinej v prvej polovici 20. storočia. Jeho dielo sa zachovalo zväčša iba v rukopise, vyšlo iba niekoľko desiatok básní v roku 1993 pod názvom Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie) na 126 stranách, kde sa však nachádza iba zlomok z jeho básnickej tvorby. -MM-