Mesiac fotografie v Rožňave – tradičná výstava členov Fotoklubu Pix-XL
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Fotoklub Pix-XL pozývajú širokú verejnosť do priestorov knižnice v rámci Mesiaca fotografie v piatok 8. 11. 2024 o 17:00 hod. na vernisáž pod názvom 12. členská výstava Fotoklubu Pix-XL.
Fotografia ako súčasť kultúry a umenia nám umožňuje predstaviť a zdieľať hodnoty, rozmanité vízie a prierezy pohľadov na rozličné témy z rôznych perspektív. V roku 1991 bol na Slovensku založený Festival Mesiac fotografie a je najdlhším domácim a medzinárodne známym festivalom na Slovensku.
„Našou tohoročnou pýchou je účasť v Poľsku,“ rozhovoril sa jeden zo zakladajúcich členov fotoklubu Štefan Kesi a pokračoval: „Pozval nás Rafal Marchut, ktorý vystavoval aj v rožňavskej knižnici. Zorganizoval medzinárodnú výstavu historických techník. Fotografie boli vytvorené technikami, ako napr. olejotlač, kyanotypia a pod. Zapojili sa autori zo štyroch krajín – Poľska, Čiech, Maďarska a Slovenska.“
V jeseni padajú listy zo stromov a končia aj jesenné časti futbalových líg
Napísal(a) MG od
Jeseň sa prihlásila v prvom tohtoročnom novembrovom víkende poznačená Dušičkami – spomienkou na našich blízkych, ktorých sme si s úctou zapálením sviečok s láskou spomenuli. Na futbalových ihriskách stále menej kolektívov súťažilo o posledné body jesene. Z kolektívov nášho regiónu, ktoré sa zapojili ešte do bojov o zisk bodov sme videli iba 4 kolektívy dospelých a dva dorastenecké kolektívy. Odzrkadlilo sa to tak na počtoch góĺov, ktoré diváci zaregistrovali, ako aj na zisku bodov. Kolektívy dospelých súťažiacich vo vyšších ligách z nášho okresu strelili však iba jeden gól a obdržali 4. Z nich jeden si dali Krásnohorčania vlastenca. Futbalisti 7. ligy odohrali iba dohrávku z 8. kola v zaujímavom súperení dvoch klubov zastupujúcich obce s názvom Dlhá, a to Krásnohorská Dlhá Lúka a Dlhá Ves. Diváci pod Silickou planinou sa potešili z víťazstva klubu s najdlhším názvom, hoci v 1. polčase futbalisti zo spomínanej planiny dlho preverovali domácich.
Z histórie FK Krásnohorské Podhradie v rokoch 1994 – 2003
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Krásnohorské Podhradie dlhodobo účinkuje v regionálnych súťažiach VsFZ. Predtým však pôsobilo v 1. triede, 2. triede či dokonca v 3. triede. Práve o menej známom období z rokov 1994 – 2003 je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. V článku ponúka súpisky a umiestnenie v tabuľke. Text dopĺňa fotografia z ročníka, kedy klub vyhral 1. triedu.
3. trieda
Káder 1994 – 1996: Tibor Páll, Csaba Jonáš, Jozef Vozár – Štefan Kún, Ladislav Jobbáď, Marek Roxer, Róbert Bakoš, Vladimír Thán, Tibor Krištof, Eduard Zubatý, Ján Lázar, Ladislav Štefan, Ľudovít Mészner, Róbert Ulbrik, Zoltán Ulbrik, Peter Prekop, Dušan Papcún, Gabriel Gašpar, Július Rusznyák, Juraj Jurínyi, Ján Kovács, Marián Vlčák, Stanislav Katona, Peter Várady, Gabriel Fulek, Ondrej Tököly, Jaroslav Sústrik, Gabriel Skurim
Poznáme najlepších autorov v celoslovenskej súťaži CENA GUSTÁVA REUSSA 2024
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 1. novembra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže Cena Gustáva Reussa sa skončil slávnostným vyhlásením výsledkov za účasti ocenených a členov hodnotiacej poroty v Revúcej. Dejiskom finále celoslovenskej literárnej súťaže autorov poviedok sci-fi a fantasy sa stala nová inštitúcia Litterra, charakterizujúca sa ako „priestor pre fantáziu“. Prihlásený rekordný počet autorov aj literárnych prác – 119 autorov so 130 poviedkami – hodnotila odborná porota zložená z profesionálov v žánri: Lucia Lackovičová, Róbert Kotian a Peter Michalík.
Na vyhlásenie výsledkov aktuálneho ročníka Ceny Gustáva Reussa organizátori pozvali všetkých súťažiacich autorov. Hoci prišla iba hŕstka z nich, spoločne sa mohli tešiť z ich spontánnej radosti po zisku niektorej z cien.
Netradičný, ale poučný tréning s mladými hasičmi v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Zavítalo k nám jesenné, dušičkové obdobie, kedy sa mení príroda, dozrievajú jesenné plody a samozrejme spomíname aj na svojich zosnulých príbuzných a známych.
V stredu 30. 10. 2024 sme sa stretli s hasičskými deťmi na Hasičskej zbrojnici v Jelšave na tréning. Nakoľko bol už prázdninový deň, išlo o netradičný čas, zraz bol o 16.30 hod. Mal to byť netradičný tréning, plánovali sme ísť zapáliť sviečky ku soche sv. Floriána, patróna hasičov, pripomenúť si históriu sv. Floriána, pospomínať si na svojich zosnulých príbuzných.
Okrem tejto dušičkovej témy sme však pre deti pripravili aj prekvapenie, ktoré deti prijali veľmi dobre. Boli sme oslovení pani Mirkou Humeníkovou, či by sme niečo nevyrábali s deťmi v rámci krúžku, čo by mohla použiť ako výzdobu v Bistre v Jelšave. Tak sa zrodila myšlienka, že vyrobíme výzdobu priamo v Bistre. Vierka Bérešová zabezpečila tri veľké tekvice, krásne plody jesene a deti mohli pracovať. Vytvorili sme tri skupiny, jednu dievčenskú a dve chlapčenské a začala pracovať detská fantázia a tekvice začali ožívať. Bol zážitok sledovať, ako sa kreslilo, maľovalo, vyrezávalo. Ani sme sa nenazdali a už bola riadna tma.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-